Kultúrny život Kovačice

Dôležité kultúrne body Kovačice a vojvodinských Slovákov v súčasnosti

Gymnázium Mihajla Pupina

Dnešné Gymnázium Mihajla Pupina vzniklo roku 1967 na základoch Strednej ekonomickej školy. Išlo o dvojodborové gymnázium so spoločensko-jazykovým a prírodnomatematickýmzameraním. V školskom roku 1969/1970 sa gymnázium presťahovalo donovej budovy s kvalitným vybavením a popri riadnej výučbe sa tu organizovali početnékultúrno-umelecké, vedecké a športové krúžky. Na kultúrno-umeleckých podujatiach bolavždy prezentovaná tak slovenská, ako aj srbská, maďarská a rumunská kultúra. Od roku1990 je Gymnázium Mihajla Pupina strednou školou všeobecného vzdelania a výučba sa koná v srbskom a v slovenskom jazyku. Do gymnázia sa zapisujú žiaci prevažne z Kovačice a z okolitých osád do troch až štyroch tried v ročníku. Začiatkom školského roka 2003/2004 bola založená aj divadelná odbočka. Za svoje vynikajúce predstavenia mladí herci získali niekoľko ocenení a uznaní. V roku 2009 vznikli aj ďalšie krúžky - psychologický a novinársky ako aj debatný klub. Študentský časopis Gimnazijalac vychádzal od roku 1969 a v roku 2003 zmenil názov na Virus. V súčasnosti vychádza v elektronickej podobe. Riaditeľom Gymnázia v Kovačici je Pavel Rohárik.

Dom kultúry 3. októbra

Dom kultúry 3. októbra,významné centrum kovačických ochotníkov, je dnes strediskom kultúrneho života v Kovačici. Pôsobí tu hudobno-folklórny súbor V šírom poli hruška, Divadlo VHV a vysunuté oddelenie hudobnej školy Josifa Marinkovića zo Zreňanina. Od sedemdesiatych a osemdesiatych rokov tu existuje Národopisné múzeum a vysielať začala aj Obecná rozhlasová stanica a premietať moderne vybavené kino. V Dome kultúry je aj knižnica s čitárňou, Ľudová univerzita, literárny klub mladých literátov a recitátorov a do konca roku 2008 tu bola aj Galéria insitného umenia. Za svoju všestrannú a úspešnú činnosť na kultúrno-umeleckom a osvetovom poli získal kovačický Dom kultúry viaceré ocenenia.

S plodnou divadelnou činnosťou kovačických ochotníkov je späté meno Tomáša Hriešika Máška. Okrem početných predstavení pripravil aj divadelný experiment Citatum - prvé experimentálne divadlo vojvodinských Slovákov. Avantgardné, dynamické, komické verzus tradicionalistické kovačické divadlo čoraz viac experimentovalo a tak lákalo divákov. Po tragickej smrti Tomáša Hriešika, ktorý bol hybnou silou nielen v divadle, ale v kovačickom kultúrnom živote vôbec, zorganizovali v roku 1994 v Kovačici po prvý raz Divadelné dni Tomáša Hriešika Máška, ktoré sa stali tradičným divadelným podujatím. V stopách svojho otca dnes pokračuje Danka Hriešiková, ktorá sa venuje práci s deťmi a s kovačickou mládežou.

Asi sedemdesiat ochotníkov v Dome kultúry nacvičuje piesne a tance, organizujú sa koncerty na javiskách, v rozhlase a v televízii, v našej krajine, ako aj v zahraničí. V súbore V šírom poli hruška pracujú mužské spevácke skupiny Rovina a Bohémi, ženská spevácka skupina Sláviky, tanečná skupina

Rozmarín, ľudový orchester Rosička a sólisti. Spevácka skupina Rovina vydala dve kazety a jedno CD (Už kohútky spievajú, V kovačickom parku). Mužská spevácka skupina Bohémi bola založená roku 1980 pod patronátom Zväzu mládeže. Potom pôsobila v rámci Hudobnej mládeže a v súčasnosti je zložkou Domu kultúry. O ich tridsaťročnej práci svedčí veľa nahrávok v Novosadskom rozhlase a v televízii, ale aj mnohé ocenenia, medziiným aj republiková Mládežnícka cena 16. novembra. V roku 2005 vydali CD s názvom V doline našich snov. Svoju tridsaťročnú činnosť oslávili koncertom Bohémi tridsať rokov s vami.

Ľudový orchester Rosička sprevádza vystúpenia všetkých sólistov, speváckych skupín a tanečných skupín súboru V šírom poli hruška a samostatne vystupuje na rôznych podujatiach, okrem iného aj na festivale orchestrov Vojvodiny v Rume, kde získal veľa cien a uznaní. Od roku 2001 Rosička sa predstavila na festivaloch a kultúrnych podujatiach doma a v zahraničí (Rakúsko, Nemecko, Maďarsko, Slovensko a i.). V roku 2004 orchester Rosička vydal kazetu a cédečko slovenskej ľudovej hudby pod názvom Ej, padá, padá rosička.

Staršia tanečná skupina Rozmarín začala pôsobiť roku 1988 v rámci súboru V šírom poli hruška. Odvtedy sa zúčastnila na festivaloch v Hložanoch, Brodarci, Guči, ale aj v Prahe napodujatí Světová výstava československého snažení. V roku 1992 sa formovala aj mladšiatanečná skupina Rozmarín a o päť rokov neskôr tu začala pôsobiť najmladšia tanečnáskupina Hruštička. Aj táto skupina zaznamenala rad vystúpení, od roku 2002 funguje iba vrámci základnej školy.

Galéria insitného umenia

Prvá dedinská galéria obrazov v Kovačici a vôbec vo vtedajšej Juhoslávii bola založená v roku 1955 pod názvom Galéria ľudových maliarov. Koncom päťdesiatych rokov pôsobila v rámci Domu kultúry 3. októbra a od roku 1989 sídli v novej rekonštruovanej budove gazdovského domu. Od roku 2008 je samostatnou verejnou ustanovizňou s názvom Galéria insitného umenia Kovačica, ktorej zakladateľom je Zhromaždenie obce Kovačica. Galéria každoročne od každého maliara – člena dostávala jeden obraz ako členské a tak si postupne vytvára svoj vlastný fond.

V šesťdesiatych rokoch sa k významným menám kovačickej galérie (Zuzane Chalupovej, Eve Husárikovej (1942) a Kataríne Kožíkovej (1926 – 2007)) pridali aj prví maliari z Padiny Ján Husárik (1942) a Michal Povolný (1935) a po prvýkrát sa do galérie zapájajú aj maliari z iných prostredí, a to Desa Petrovová-Morarová (1946) a Ondrej Pilch (1938 – 1992) z Pančeva. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch prichádzajú do galérie noví umelci, ktorí si hľadajú miesto a vlastný maliarsky prejav. Sú to maliari: Pavel Hajko (1952), Ján Glózik (1957), Zuzana Vereská (1955), Pavel Cicka (1961) z Kovačice, Martin Markov (1954) a Pavel Ľavroš (1958) z Padiny a Ferencz Pataki (1944) zo Zreňanina. Počet maliarov v galérii naďalej stúpa.

Kovačickí maliari znázorňujú život a prácu sedliakov. Na maliarske plátno verne „prekresľujú“ kovačický ľudový odev, zvyky a obyčaje, folklór, roľnícky život, prácu v poli, príchod Slovákov na Dolnú zem, zachytávajú dedinskú izbu, znázorňujú sedliacke nádvoria, život na dedine, dedinské ulice a pod. Na maľbách kovačických maliarov sa objavuje interior a krajinka, zátišia a portréty maľujú iba ojedinele. V súčasnosti galéria vlastní okolo päťstopäťdesiat obrazov a počet jej členov sa z roka na rok mení, v priemere je to asi dvadsaťpäť členov.

Návštevníci galérie si môžu okrem olejomalieb pozrieť aj pastely, grafiky, omaľované tekvičky a malé stoličky, tzv. šamlíky, ale aj bustu a skromnú pozostalosť Zuzany Chalupovej.

Galéria insitného umenia sa vďaka dielam jej početných maliarov stala svetoznámou. Kovačicu prišli pozrieť tisíce známych i neznámych ctiteľov insity. Medzi najznámejšie osobnosti, ktoré navštívili Kovačicu patria: François Mitterand, Mstislav Rostropovich, členovia skupiny The Rolling Stones, futbalista Pelé, Ursula Andersová, Alain Delon, Franco Nero, španielsky kráľ Juan Carlos a iné významné osobnosti.

Galéria Babka

Súkromná galéria insitného umenia Babka bola založená roku 1991 a jej zakladateľom a majiteľom je Pavel Babka. Prostredníctvom nej sa dostali diela kovačickej insity na mnohé svetové výstavy ako EXPO 92 Sevilla, EXPO 96 Lisabon, EXPO 2000 Hannover, EXPO 2006 Aici – Japonsko, Medzinárodný fond vo Washingtone, OSCE vo Viedni, UNICEF v Ženeve, UNESCO v Paríži atď. V roku 2007 galéria sa predstavila aj v Bruseli, Štrasburgu a v Tokiu.

V Galérii Babka sa každoročne koná podujatie pri príležitosti Dňa materinského jazyka. Jedným z cieľov Galérie Babka je zapísať kovačické maliarstvo na listinu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Plánuje sa tiež výstavba Etnocentra Babka. V roku 2011 Galéria Babka predstavila prvú multimediálnu Encyklopédiu slovenského insitného umenia v Srbsku.

Obecná knižnica Kovačica

Knižnica v Kovačici je pokračovaním Čítacieho a vzdelávacieho spolku Pokrok. Od roku 1958 pôsobila v rámci Domu kultúry 3. októbra, z ktorého sa vyčlenila v roku 1995, keď sa stala samostatnou ustanovizňou s názvom Obecná knižnica Kovačica. Dnes k ústrednej knižnici patria aj oddelenia v Crepaji, Debeľači, Padine a Uzdine. Vlastní fond, ktorý má okolo šesťdesiattisíc kníh a asi dvadsaťpäťtisíc sa nachádza v ústrednej knižnici, z čoho je približne polovica v slovenskom jazyku. Ďalšie knihy sa nachádzajú v oddeleniach a sú to knihy vo všetkých štyroch úradne používaných jazykoch na území Kovačickej obce (v srbskom, slovenskom, maďarskom a rumunskom jazyku). Knižnica organizuje aj literárne večierky, stretnutia so spisovateľmi, premiéry kníh a iné kultúrne a vzdelávacie podujatia. V ostatných rokoch sa zamestnanci knižnice snažia o to, aby celý knižný fond bol dôkladne systematizovaný a spracovaný v súlade so súčasnými normami.

Miestny odbor Matice slovenskej Kovačica

Miestny odbor Matice slovenskej v Kovačici bol obnovený 16. decembra 1990. O to sa spoločne pričinili ochotníci Domu kultúry, osvetoví pracovníci, insitní maliari, cirkev, spoločenské podniky a súkromníci. Odvtedy ubehlo vyše dvadsať rokov a činnosť dnešných matičiarov v Kovačici je aj napriek mnohým ťažkostiam rozmanitá. Obnovený MO MS pôsobí s cieľom udržovať a rozvíjať slovenskosť, slovenčinu a slovenskú kultúru.

Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka

Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka bolo založené v roku 2008 s cieľom zachovávať pamiatku na osobnosť a dielo Dr. Janka Bulíka a zároveň pestovať kultúru a ľudové tradície kovačických Slovákov. V októbri 2009 odhalilo v kovačickom parku dve busty: Jankovi Bulíkovi a Jánovi Čaplovičovi. Stredisko okrem toho organizuje prezentácie kníh, literárne večierky, výstavy a podujatie Detská svadba. Členovia Memoriálneho strediska plánujú zhromaždiť pozostalosť Dr. Janka Bulíka a sprístupniť ju návštevníkom Kovačice.

Celomenšinové a miestne kultúrne podujatia v Kovačici

Festival slovenskej hudobnej tvorby pre deti Letí pieseň, letí sa koná každoročne s cieľom podnecovať hudobnú tvorbu pre deti. Prvýkrát sa uskutočnil roku 1991 a spočiatku mal iba lokálny ráz. Neskoršie sa stal festivalom pokrajinského rozmeru, na ktorom sa zúčastňujú deti z celej Vojvodiny. Sólistov sprevádza veľký detský chór a orchester a autori najlepších skladieb, textov, ako aj interpreti bývajú odmenení.

Kovačický október je kultúrne podujatie, ktoré organizuje Miestne spoločenstvo v Kovačici každoročne počas celého októbra. Symbolicky sa začína pietnou slávnosťou pri pomníkupadlým bojovníkom v strede Kovačice, kde si občania pripomínajú 3. október 1944, keď bolaosada oslobodená spod fašistickej nadvlády. Prvý októbrový víkend má spravidla najbohatšía najpestrejší program. Ústredným bodom je kolektívna výstava obrazov kovačickýchinsitných maliarov, ktorá sa tradične realizuje od roku 1952. Táto výstava má názov Kovačický október a podľa nej aj celé podujatie dostalo pomenovanie. Dom kultúry pravidelneuskutočňuje koncert súboru V šírom poli hruška pod názvom Ochotníci svojmu mestu. Okremtoho sa organizujú aj iné koncerty, festivaly, divadelné predstavenia, folklórne programy,literárne večierky, premiéry kníh, výstavy, semináre, športové a iné súťaže. Do pestréhoprogramu prispievajú aj členky Ženského spolku bohatou výstavou ženských ručných práca starodávnych koláčov.

Detská svadba - Organizovanie detskej svadby je v Kovačici starodávnym zvykom. Deti hrou na svadbu spríjemňovali nedeľné poobedia starším ľuďom, ktorí v lete sedávali pred domami. Podujatie sa spravidla koná v poslednú nedeľu letných prázdnin a na svadbu sa pozývajú aj hostia z iných slovenských osád v tradičnej forme – priamo ústne prostredníctvom družbov. V ten deň sa v dvojhodinovom programe v centre Kovačice prezentujú obyčaje, ktoré nasledujú po sobášnom obrade: privádzanie nevesty, hádzanie metly, podávanie medu, „vítajkanie“, delenie balíkov, príchod s ratolesťou, tanec s mladuchou, káčerov tanec a tanec s metlou, ako aj mnohé svadobné vinše (obradové a žartovné vinše, vinše starejšieho a starejšieho „oddavača“, družbov, družíc a iné), piesne a tance. Všetko je spestrené ľudovým krojom a tradičnými svadobnými jedlami.

Detský festival slovenských ľudových piesní Rozspievané klenoty, na ktorom slovenské ľudové piesne spievajúžiaci základných škôl, sa koná od roku 1992 a časom sa zlokálneho rázu vypracoval na festival s účasťou detí z celejVojvodiny, ba aj zo zahraničia. Na festival Rozspievané klenoty prichádzajú prevažne víťazi detských festivalov, ktoré sakonajú v jednotlivých osadách. Tak aj v Kovačici festival Rozspievané klenoty predchádza rovnomenné podujatielokálneho rázu, na ktorom súťažia iba Kovačičania. Výberovýkoncert, z ktorého speváci ľudových piesní postupujú naStretnutie v pivnickom poli sa v tomto prostredí koná odroku 1992 pod názvom Nové hlasy.

Kovačica sa odnedávna spomína aj v srbskom kontexte ako miesto, na ktorom sa koná semifinálová súťaž pre známy srbský festival dychovej hudby Guča pod názvom Guča v Kovačici. V semifinále účinkujú dychovky z vojvodinských miest a z Belehradu a tie najúspešnejšie postupujú do Guče. Podujatie sa prvýkrát konalo roku 2010, získava na popularite a plánujú ho usporadúvať každoročne v júni.