Špecifiká Kovačice

Kovačica je najväčšie slovenské centrum vojvodinského Banátu. Obyvatelia si už vyše dvoch storočí úspešne zachovávajú a pestujú svoje slovenské tradície a kultúru. Umenie a kultúru Kovačičanov, ako aj všetkých vojvodinských Slovákov preslávili vo svete známi kovačickí insitní maliari, ktorí tu tvoria a vystavujú vyše polstoročia. Diela Zuzany Chalupovej a Martina Jonáša, ako aj ďalších ich pokračovateľov krášlia dnes galérie celého sveta.

Najznámejší insitný maliar z Kovačice Martin Jonáš (1924 – 1996) sa zaoberal aj archívnou ochranou písomností a predmetov z dejín rodnej dediny. Spoluzakladateľ výtvarnej sekcie založenej pri slovenskom kultúrnom spolku Pokrok (1952) a spoluzakladateľ Galérie sedliakov – maliarov pri Dome kultúry v Kovačici (1955). Nositeľ mnohých významných cien, diplomov a medailí z medzinárodných a juhoslovanských prehliadok insitného umenia.

Základnou charakteristickou črtou kovačických maliarov je silný kolorit prevzatý z krojov a slovenského folklóru, tiež pestré, ožarujúce a smelé farby. Do svojho rozprávkového sveta vniesli kovačickí umelci nielen svoju minulosť a detstvo, tradície a obyčaje, ale aj životné skúsenosti a tak nie div, že ich diela odzrkadľujú základné črty tunajšej slovenskej povahy – pracovitosť a úctu k tradícii. Maliarstvo kovačickej školy insitného umenia sa stalo osobitnou výtvarnou filozofiou a obrazy týchto maliarov sú umeleckými dielami trvalých hodnôt. Predstavujú osobité umelecké vnímanie banátskeho prostredia, spôsobu života, kultúrnych a historických zvláštností a špecifík. Nejeden maliar z Kovačice si už vyskúšal aj úžitkové umenie a tak tieto ľudové motívy nachádzame aj na rozličných predmetoch.

Zuzana Vereská, 2009

Foto: Igor Bovdiš

O zhotovovaní sláčikových nástrojov sa neraz hovorí, že je to bravúra precíznejšia ako práca zlatníka. Ján Nemček doteraz vyrobil štyristo sláčikových nástrojov, z toho tristo huslí, šesťdesiat viol a štyridsať čiel. Vyhotovil aj sto tambúr a šesť „španielok“, koncertných gitár. Belehradčan Božidar Miloradović napísal o ňom knihu pod názvom Maestro s dlátom (1993).

Okrem insitných maliarov sa Kovačica právom pýši hudobnými talentami, ktorí hudobné nástroje používajú na prednes čarovného hudobného sveta, ale aj tými, ktorí hudobné nástroje zhotovujú či opravujú. V Kovačici totiž býva známy hudobník a výrobca huslí Ján Nemček, ktorý vyrobil už vyše štyristo sláčikových nástrojov, no z Kovačice pochádza aj popredný organista vojvodinských Slovákov Janko Siroma, ktorý sa popri hre na organe venuje aj ich oprave a reštaurácii. Vďaka nemu znova zazneli mnohé organy v slovenských kostoloch v Srbsku.

Janko Siroma absolvoval Janáčkovu akadémiu múzických umení v Brne, neskôr si organovú hru zdokonaľoval na Hudobnej akadémii v Lipsku, tiež u špičkových organistov z Nórska, Talianska, Poľska a Francúzska. V súčasnosti je organistom a vedúcim dirigentom mládežníckeho zboru pri Katedrále sv. Jakuba v Brne. Keď navštívi rodnú Kovačicu, koncertuje na organoch v slovenských kostoloch. Je vedúcim odborných seminárov Chrámové organy a ich využitie na bohoslužobné a interpretačné účely, v rámci ktorých pripravuje mladých hudobníkov na funkcie kostolných organistov v Srbsku. Aktívne sa zaujíma aj o stavbu a rekonštrukciu organov. Sám vykonáva menšie i väčšie údržby, opravy a ladenie nástrojov, okrem iného v Kovačici, Jánošíku, Selenči, Starej Pazove, Hložanoch, Petrovci, v rumunskom Nadlaku a pod. Komplexne preskúmal organové nástroje v Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Srbsku, a to z ich technického a štýlového hľadiska. Práce boli uverejnené pod názvom Vývoj organárstva v Banáte a Organová interpretácia v Evanjelickej cirkvi v Srbsku.

V Kovačici je aj veľa rozhlasových spevákov, hudobníkov a tanečníkov, ktorí neúnavne pracujú na zveľaďovaní slovenskej tradičnej hudobnej kultúry. Na druhej strane sa tu pestujú alternatívne žánre tak v hudbe ako aj vo výtvarnom umení, čo podstatne rozširuje kultúrnu ponuku Kovačice.

Vereský-tokár z Kovačice, 2009