Kultúrno-osvetový spolok Mladosť, Aradáč

Čulejša kultúrna činnosť sa v Aradáči začína založením Čítacieho spolku, v rámci ktorého sa začali organizovať prednášky, priležitostné zábavné programy, ale aj divadelné predstavenia. Spolok bol založený 4. januára 1920 a už o päť rokov neskôr sa stal členom Ústredia Československého zväzu v Belehrade, keď ho premenovali na Československú besedú Abaffy. Ján Petráš v knihe Slováci v Aradáči však hovorí, že dejiny spolkového života a najmä ochotníckeho divadla siahajú až do roku 1918, kde herci Cyril Kolényi, Jozef Goda, Karolína Viergová, Emília Demčíková a Alžbeta Svetlíková pod vedením režiséra Jožefa Kolényiho nacvičovali Sterého zaľúbenca a prvýkrát vystúpili 26. decembra 1918. Ďalší nacvičovatelia boli Želmíra Kutlíková, Adam Šťastný (ktorý napísal aj divadelnú hru Zbeh českého vlastenca), Ján Čeman a Alžebeta Rábotková. Predstavenia sa hrávali v súkromných domoch, v miestnostiach školy, na improvizovaných javiskách a v Labátovej sieni.

V Národnom kalendári na rok 1932 možno zistiť, že divadelníci Čítacieho spolku, teda Československej besedy Abaffy spolu s členmi Sokolskej Jednoty 06. januára 1932 zahrali Ferda šéfom. V tom istom roku bol v Aradáči založený aj Miestny odbor matice slovenskej, ktorý preberá funkciu vedúceho telesa na poli kultúrnom a osvetovom.

V 30. rokoch 20. storočia v Aradáči sa začali formovať samostatné hudobné kapely. Jednu takú tvorili tzv. varečkári (hrali na varečkách – prime), ktorí si utvorili orchester podľa vzoru srbských tamburášov. Prvými hudobníkmi tohto druhu boli Pavel Mikuš, Juraj Celenga, Kozák a Mráz. Okrem toho Aradáčania hrávali aj na citarách, ústnych harmonikách, ako aj na malých gombíčkových harmonikách, tzv. meškách, ktoré boli vyhranené prevažne pre dievky a dievčatá.

V roku 1936 v Aradáči vznikol tzv. veľký mužský spevokol, ktorý od samého začiatku počítal až 40 spevákov. Vedúcim spevokolu bol učiteľ Ján Petráš. Paralelne s nim vznikol aj malý spevokol a tento pôsobil pri škole.

V tom období aj ďalej pôsobila divadelná skupina, s ktorou pracovali Štefan Vierg, Jozef a Cyril Koléniovci, Adam Šťastný, Juraj Hrubík, Pavel Kokavský, Martin Malo a Ján Petráš. Učiteľ Ján Petráš po svojom príchode do Aradáča v roku 1936, aktívne pracoval aj s detským divadlom, ktorého začiatky pôsobenia siahajú ešte do roku 1922. Tak nacvičili Kvet z tatranskej doliny, Drotárik, Jánošíková valaška, Popoluška a i.

Splynutím Miestneho odboru matice slovenskej a Československej besedy Abaffy, ako aj všetkých ich aktívnych odbočiek, v roku 1948 vznikol Kultúrno-osvetový spolok Milana Rastislava Štefánika. V rámci spolku pôsobila ľudovýchovná odbočka-knižnica, divadelná a hudobná sekcia, mužský a ženský spevokol a založená bola aj tanečná skupina. Prvým predsedom bol Juraj Hrubík. Vedúcim spevokolov zostal Ján Petráš, pod ktorého taktoukou speváci vystúpili v Bielom Blate, Novom Sade, Ostojićeve, Zrenjanine atď. Aktívni boli aj sóloví speváci a medzi nimi vynikol rozhlasový spevák Jozef Čech, ktorý v novosadskom rozhlase nahral takmer 50 slovenských ľudových piesní. Divadelná skupina v rokoch 1947 – 1948 nacvičila štyri divadelné predstavenia a s jednym z nich, s hrou Hora volá, sa zúčastnili divadelnej prehliadke súborov zo Zreňanina, Hajdušice a Jánošíka. Tanečnú skupinu v tom období mal na starosti Juraj Hrubík a pod jeho vedením sa aradáčski folkloristi prezentovali doma a v okolitých dedinách. V roku 1949 si Aradáčania vystavali nové javisko pre poriadanie kultúrno-umeleckých programov. Avšak v spolku Štefánik bola asi najpopulárnejšia hudobná sekcia, ktorú tvorilo zo 10 hudobníkov, bez ktorých sa neudiala ani jedna kultúrna či spoločenská udalosť v dedine. No skupina si organizovala aj zájazdy do susedných miest a vystúpila aj na SNS v Báčskom Petrovci a v Novosadskom rozhlase.

V druhej polovici 50. rokov minulého storočia činnosť spolku z rôznych dôvodov ochabla. V 60. rokoch prácu na poli kultúry preberá Základná škola a Mládežnícka organizácia. Situácia sa stabilizovala a prajné podmienky na nerušenú prácu ochotníkov nastali v roku 1968 vznikom Kultúrno-osvetového spolku Mladosť.

V tom čase Kultúrno-osvetový spolok Mladosť z Aradáča, vďaka vedúcim osobnostiam ako je predseda a tajomník spolku Branislav Vierg a vedúci divadelnej a folklórnej zložky Alžbeta Tótová a Samuel Kováč, bol jeden z vrcholných slovenských spolkov na Dolnej zemi. Jeho výhodou bolo aj to, že mal veľkú podporu Kultúrno-osvetového spoločenstva zo Zreňaninu, ale aj to, že Aradáčania vášnivo a chtivo pritupovali k ochotníckej činnosti. V rámci spolku aktívne boli tieto zložky: folklórna, hudobná, divadelná a literárna, ktorá neskoršie prešla do rúk Miestneho spoločenstva v Aradáči. Okrem literárnej, všetky zložky v spolku sú viac-menej aktívne aj podnes. Postupom času sa im pridali aj ženská a mužská spevácka skupina.

Folklórna zložka:

Už v roku založenia spolku folklórna zložka absolvovala svoje prvé zahraničné turné. Aradáčski ochotníci vystupovali v Očovej, Hontianskych Nemcoch, na Sliači, v Krupine a v Martine, kde sa predstavili hudobno-tanečným pásmom pod názvom Aradáčske šíre pole. Folkloristi pravidelne tancovali na obecných prehliadkach, ale občas sa zúčastnili aj na Prehliadke vojvodinských ochotníckych súborov v Novom Knjaževci a na Stretnutí kultúrno-umeleckých spolkov Srbska, ktoré sa konalo vo Valjeve. V roku 1972 spolkári absolvovali ďalší zájazd a tentokrát to bolo Rumunsko, mestečká Arad a Nadlak. O rok neskôr spracovali choreografiu Aradácka svadba, ktorá pripútala pozornosť aj Televízie Belehrad, a tak v réžii Miću Uzelca KUS Mladosť nahral 20. minútový dokumentárny film.

V 70. a 80. rokoch 20. storočia pilierom spolku a najmä jeho hudobnej a folklórnej zložke bol Samuel Kováč. Korepetítorom na tanečných skúškach bol Ján Zvara – Moco, ktorý sa od roku 1982 stal vedúcim orchestra a túto funkciu vykonáva až podnes. Do polovice 90. rokov minulého storočia bol aj vedúcim folklórnej odbočky. Choreografie obyčajne zostavovali domáci Aradáčania, ale existuje aj záznam, že choreografiu Družbový tanec zostavil Kovačičan Juraj Nemček. V roku 1990 sa do spolku vrátila Alžbeta Ďurčoková (Tótová), ktorá spolu s choreografom Jánom Slávikom obnovila tanec Aradácka svadba. Neskoršie veľký počet choreografií a medzi nimi aj Priadky a Pod oblôčkom čerešnička podpisuje Ján Zvara. V roku 1998 sa Ján Zvara stáva aj predsedom spolku a pod jeho vedením folklórny súbor a v rámci neho aj sóloví speváci vystupujú na všetkých našich folklórnych podujatiach, prehliadkach a festivaloch: FF Tancuj, tancuj..., Banátsky festival v Padine, Kovačický október, Slovenské národné slávnosti v Báčskom Petrovci, V pivnickom poli atď. Od roku 1999 si angažujú externých choreografov a to Jána Slávika a Tatijanu Krivákovú – Amidžićovú.

V roku 2002 spolkári sa po dlhej dobe znovu predstavili v zahraničí. Tentokrát to bola Hontianská paráda v Hrušove na Slovensku a potom aj v Dolnej Strehovej, s ktorou KUS Mladosť nadviazal družbu. O rok neskôr tanečná skupina spolu s meškárkami bola reprezentantom vojvodinských Slovákov na Podpolianských slávnostiach v Detve.

V rámci folklórnej zložky sa pracovalo aj s interpretmi ľudových piesní, ktorí do spolku začali prinášať pozoruhodné ocenenia. Tak v roku 2000 si Miroslav Zvara vyspieval druhú cenu na festivale V pivnickom poli a v roku 2003 si prvýkrát v dejinách tohto festivalu prvú cenu vyspievala Aradáčanka, Zuzana Zelenáková. Miluška Bolehradská na pivnickom festivale získala tretiu cenu odbornej poroty, ako aj cenu obecenstva. Zuzana Zelenáková a Miroslav Zvara predstavili Aradáč aj na festivale v Rumunsku – Cez Nadlak je..., kde si M. Zvara vyspieval druhú cenu.

V roku 2003 sa folkloristi zmesou srbských banátskych tancov a spevov autora Tomu Đurina predstavili v Prahe, kde spolok nadviazal družbu so slovenským súborom Limbora. Nasledoval Festival svadobných zvykov v Čorvaši v Maďarsku (2004) a potom aj Jánošíkov dukát v Rožňave pod Radhoštem v Česku (2005). V roku 2005 bola ako choreografka angažovaná Zdenka Bobáčeková z Báčskeho Petrovca, ktorá tu zostavila tanec pod názvom Vôľu nemám.

Zaujímavé je, že sa v roku 2006 pri príležitostí Osláv 220. rokov od príchodu Slovákov do Aradáča pri spolku po dlhšej prestávke zoskupili aj veteráni, ktorí svoj vrchol na poli folklóru získali v 80. rokoch. Nacvičoval ich Ján Slávik a tanečné segmenty v rámci kultúrno-umeleckého programu osláv pripravili Vierka Godová a Ján Benčík.

Roku 2009 so spolkom začal spolupracovať aj choreograf Michal Čiliak z Kulpína. Vedúcimi folklórnej zložky od roku 2002 boli Saša Tót, potom Mária Ľavrošková, Igor Ábelovský a toho času to sú Marína Malová a Ivan Zvara. Roku 2009 na FF Tancuj, tancuj... získali strieborné pásmo za tanečný výkon a v roku 2010 sa predstavili na Matičnom svetovom festivale slovenskej mládeže v Nitre.

Hudobná zložka:

Po založení KUS Mladosť hudobnú zložku tvorila kapela pod názvom Veselí chlapci, ktorá pracovala v zložení: Ján Benčík – harmonika, Pavel Goda – bubny, Michal Goda – gitara, Janko Tót – husle, klarinet, Ján Čapeľa – harmonika. Skupina sprevádzala tanečníkov, vystupovala aj samostatne a prevažne hrávala na tanečných zábavách. Významnú úlohu pre rozvoj hudobného života Aradáčanov mal učitel hudobnej kultúry Samuel Kováč, neskoršie hudobný redaktor novosadského rozhlasu. Jeho zásluhou bol roku 1975 založený raritný ženský ľudový orchester Aradáčske meškárky, ktorý pôsobi aj dodnes. Tiež formoval aj orchester citaristov, ktorý bol aktívny do polovice 90. rokov minulého storočia a ktorý sa okrem iného predstavil aj na folklórnej prehliadke v Srbobrane. V 80. rokoch Samuel Kováč a Branislav Vierg formovali aj ženskú a mužskú spevácku skupinu, ktoré spoločne s meškárkami vystúpili na Medzinárodnom festivale ochotníckych súborov v Záhrebe. Svoju dedinu, ale aj Slovákov žijúcich vo vtedajšej Juhoslávii meškárky úspešne prezentovali aj na Balkánskom festivale v Ochride, kde mali česť podujatie slovenskou piesňou aj otvoriť. Po krátkej prestávke v roku 2002 meškárky obnovili svoju činnosť a odvtedy sa aktívne podieľajú v rozličných programoch a podujatiach doma a v zahraničí. Okrem tohto, že sú činné pri KUS Mladosť, svojou hudbou tiež sprevádzajú aj detský folklórny súbor, úspešne pôsobiaci pri Základnej škole v Aradáči.

Dnes hudobnú, alebo možno povedať aj hudobno-spevácku zložku spolku tvorí orchester pod vedením Jána Zvaru – Mocu a tiež aj mužská a ženská spevácka skupina, ktorá za posledné roky tiež získava pozoruhodné uznania. Tak v roku 2009 mužská spevácka skupina z obecnej prehliadke v Zreňanine postúpila na pokrajinskú do Vrbasku a v tom istom roku na FF Tancuj, tancuj... obe spevácke skupiny získali strieborné pásmo.

Divadelná zložka:

Hybnou silou v divadelnej činnosti novoutvoreného spolku bola Alžbeta Tótová, ktorá predtým nacvičovala detské divadlá. Ona réžirovala predstavenia ako je Statočná valach, Škriatok, Len pekne, Ženský zákon, Kubo, Verona a i. Potom sa tejto práce ujali Zuzana Jánovská, Helena Dišpiterová a Juraj Nemčok, ktorí pracovali prevažne s mládežou. Okrem toho pri Základnej škole pôsobí aj detská divadelná skupina, ktorá sa úspešne prezentuje na 3 x Ď v Starej Pazove.

Nové dejiny divadelníctva v Aradáči sa začínajú koncom 90. rokov minulého storočia, príchodom Jána Hrubíka, ktorý okrem toho, že bol režisérom, tiež sa zaoberal aj scénografiou, navrhoval kostými a hudobné efekty. To čo je zaujímavé a veľmi významné pre Aradáč a aradáčskych ochotníkov je, že Ján Hrubík režiroval vlastné divadelné predlohy. Tak sa milovníci divadelného umenia na Prehliadke slovenských divadelných súborov a na pivnickom festivale DIDA mohli pokochať na nových hrách akými sú Tango miliardo (1999), Tsunami (2000), Ištván tájde do Koronkaičky (2001), Reťaz na ryby (2002), Súdruh X (2003) a Byko sa pustil (2004). Okrem ocenenia za novú predlohu, ktorá sa autorovi neraz dostala do rúk, významné uznania za herecký výkon patrili mnohým Aradáčanom, ale na prehliadkach nezostali nepovšimnutí ani svetlári a zvukári.

Dnes KUS Mladosť charakterizuje usilovnosť, chtivosť a originalita tanečného a speváckeho prejavu, svojrázna melódia mešiek a prestrosť krojov, ktoré s hrdosťou prezentujú na mnohých festivaloch a podujatiach tak doma ako i v zahraničí. Predsedníčkou spolku je Marína Malová, ktorá spolu s Jánom Zvarom – Mocom vykonáva aj funkciu vedúcej tanečnej a speváckych skupín.