Bibliografia Jána Kišgeciho

Bibliografia Jána Kišgeciho autorky Boženky Bažíkovej vyšla ako 6. zväzok v edícii Bibliografie v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov roku 2021. V tejto edícii okrem prvej knihy Bibliografia Andreja Ferku z roku 2010, ktorú podpísal náš básnik, prozaik, prekladateľ, literárny kritik, knižný editor a redaktor, zostavovateľ antológií slovenskej vojvodinskej a celoslovenskej poézie a bibliograf Víťazoslav Hronec, ďalšie vydania v tejto edícii ÚKVS podpísala autorka tohto posledného zväzku Boženka Bažíkova. Roku 2014 jej vyšla Bibliografia Viery Benkovej, roku 2016 Selektívna bibliografia Miroslava Benku, roku 2017 Bibliografia Pavla Mučajiho a roku 2020 Bibliografia Jána Labátha.

Bibliografia Jána Kišgeciho má úhrnne 294 strán. Titulnú stranu navrhol Ðula Šanta, jazykovú úpravu mala na starosti Jarmila Pantelićová, predtlačovú prípravu urobila Jasminka Lovreová a výber fotografií Ján Kišgeci. Vydanie finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Autorka v príprave knihy uplatňovala medzinárodné štandardy platné v tejto oblasti Internacional Standard Bibliographic Deskriptions – Monographs (ISBD/M/) pri údajoch čerpaných z kníh a Internacional Standard Bibliographic Deskriptions – Serials (ISBD/S/) pri údajoch čerpaných z časopisov a periodík.

Bohatú a rôznorodú tvorbu Jána Kišgeciho zaradila do štyroch celkov.

V prvom sú: knihy, vedecké publikácie – monografie najprv medzinárodného a potom národného významu, učebnice, technické riešenia a knihy, na ktorých tvorbe spolupracoval. Zoradené sú chronologicky podľa roku vydania a v rámci toho istého roka sú zoradené abecedným poradím.

Ďalším celkom sú články a práce v knihách, časopisoch a novinách, obhájená magisterská práca, doktorská dizertácia, vedenie magisterských prác a doktorských dizertácií, účasť na medzinárodnej spolupráci; projekty, na ktorých pracoval s inými účastníkmi; Ján Kišgeci ako prekladateľ; rozhovory s Jánom Kišgecim; katalógy výstav a programy podujatí, ktorých bol organizátorom; programy, pozvánky, register podujatí atď., na ktorých sa zúčastnil so svojimi prácami; fotografie, ktoré fotil.

Do tretieho celku autorka zaradila, čo iní písali o Jánovi Kišgecimu v knihách, v časopisoch a novinách. Tieto sa uvádzajú v rečiach, v ktorých vyšli, zoradené sú chronologicky a v rámci roka abecedným poradím.

V štvrtej časti sú registre. Je ich päť: menný register, register kníh, register časopisov, register projektov a ako piaty register katalógov, pozvánok a programov podujatí.

V slovníku slovenského jazyka sa bibliografia uvádza ako „súpis vydaných publikovaných prameňov (kníh, časopisov, štúdií a pod.) spracovaný podľa určitých pravidiel”. Je to veľmi jednoduchá definícia roboty, ktorá si vyžaduje ohromne veľa času, ale aj veľa trpezlivosti, húževnatosti, odbornosti a systematickosti. Uvedieme príklad: 1979, 35. Chmeliarske pohľadnice / Ján Kišgeci. – Nový Sad : Obzor, 1979 (Báčsky Petrovec : Kultúra). – 166 s. : /36/ s. s. fotogr. : 20 cm. Náklad 1000 výtlačkov. – Literatúra: s. 123 – 124. – Resumé v srbochor., rus., nem. a angl. jazyku. – Poznámka o autorovi a knihe na obale. (Brož.)

V prvých troch častiach autorka takto spracovala 1707 bibliografických jednotiek a ďalšie vzácne údaje sú v štvrtej časti, v ktorom je už spomenutých päť registrov.

V knihe je aj krátky životopis autorky, ktorá 40 rokov odpracovala ako školená knihovníčka v Bibliotéke Matice srbskej v Novom Sade. Vzácne skúsenosti z bibliografie získala ako členka tímu na vypracovaní Bibliografie Ivu Andrića, ktorá vyšla roku 2011. Aktuálne sa autorka venuje už ďalším bibliografickým projektom: prvým je 100 ročníkov obľúbenej ročenky Ľudový či Národný kalendár a druhým časopis Nový život od ročníka 1974 do súčasnosti. Ďalšie dôležité segmenty našej vydavateľskej činnosti budú takto ňou odborne a časovo náročne spracované, čo však následne bude vzácnym východiskovým bodom pre ďalší vedecký výskum nášho života v týchto končinách.

Kniha Bibliografia Ján Kišgeci sa končí Fotogalériou na stranách 245 – 264, na ktorých sú titulné strany jeho kníh, kým ďalej nasledujú titulné strany kníh a publikácií, v ktorých autor pertraktuje poľnohospodárske tradície vojvodinských Slovákov (s. 265 – 293).

V knihe je aj biografia excelentného vedca, pedagóga, manažéra, publicistu, kultúrneho dejateľa... prof. Dr. Jána Kišgeciho z pera Kataríny Melegovej-Melichovej.

Prof. Dr. Ján Kišgeci má obdivuhodne tvorivý zástoj už či vo vede, pedagogike, publicistike a je zakladateľom radu našich vzácnych inštitúcií tak vedeckých, ako aj kultúrnych.

Špecializoval sa v oblasti chmeliarstva a ako vynikajúci odborník v rokoch 1984 až 1988 bol predsedom vedeckej komisie Medzinárodnej chmeliarskej únie (IHB). Svoje bohaté poznatky a skúsenosti plne uplatnil ako riaditeľ Ústavu pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny v Petrovci v štyroch funkčných obdobiach (1975 – 1990). Z ústavu sa pod jeho vedením stalo renomované pracovisko pre výskum chmeľu a šľachtenie a pestovanie ciroku, a zvlášť liečivých rastlín. Súbežne bol aj pedagógom na Poľnohospodárskej fakulte v Novom Sade.

Patrí medzi zakladateľov Medzinárodnej spoločnosti pre liečivé a aromatické rastliny juhovýchodnej Európy (AMAPSEC), založil zbierku 200 druhov liečivých rastlín a organizátorom je medzinárodných konferencií. Inicioval založenie a bol prvým riaditeľom Zväzového ústavu genetických zdrojov Juhoslávie, ktorý má za úlohu zoskupovať, chrániť a zveľaďovať biodiverzitu rastlinného a živočíšneho sveta. Zastával post vojvodinského ministra poľnohospodárstva, ministra poľnohospodárstva Srbska a riaditeľa zväzovej správy pre poľnohospodárstvo Juhoslávie. Uplatnil sa aj v Medzinárodnej organizácii pre poľnohospodárstvo (FAO), vo Vedeckej rade Medzinárodného chmeliarskeho združenia (IHB), aj ako člen Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied (1997) a člen Srbskej akadémie inovačných vied (2007).

Za vedecky fundované a hlboké brázdy na poli vedy Medzinárodná chmeliarska únia ho vyznamenala Radom rytiera chmeľu (1979), Radom dôstojníka chmeľu (2005) a Radom veliteľa rytierov (2007). Nositeľom je Ceny obce Báčsky Petrovec (1983), Pamätnej medaily ÚSŽZ (2016), plakety NRSNM (2019), Ceny Ondreja Štefanka za príspevok k rozvoju a propagácii slovenskej literatúry tvorenej v slovenskom zahraničnom svete (2021).

Zaslúžil sa o mnohé vzájomné kontakty a spoluprácu medzi poprednými srbskými a slovenskými poľnohospodárskymi inštitúciami a podnikmi. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre mu roku 2019 udelila čestnú vedeckú hodnosť Doctor honoris causa.

Začínal ako novinár, ale vskutku sa písania aj napriek dráhe vedca nikdy nevzdal. Chmeľu, ktorý ho vyškolil a otvoril mu dvere do sveta, venoval veľký počet vedeckých prác, ale aj svoju prvú knižku z literatúry faktu Chmeliarske pohľadnice (1979). Potom prišla ďalšia Konope, konope, zelené konope..., v srbčine a angličtine Konoplji hvala – Praise to Hemp (Konope vďaka 1994), ktorú ilustroval maliar svetového mena – Martin Jonáš. Ich tvorivá spolupráca pokračovala aj v ďalšej knihe Pamätníky kukurice Martina Jonáša (1995), v srbčine, v slovenčine, angličtine, nemčine a francúzštine.

Sprístupnil verejnosti minulosť Petrovca výpiskami zo štyroch petrovských kroník pod názvom Petrovská dedina (1997). Zo svojich ciest za odbornými poznatkami si priniesol aj bohatý materiál v zápisníkoch a fotoaparátoch, ktoré zverejnil v knihe Objektív na poludníkoch (1996).

Osobitný vzťah má pán profesor Kišgeci k našim umelcom, zvlášť tým, ktorých dielo je zakorenené v slovenskej vojvodinskej dedine a našskom spôsobe jej života. Tak vznikli monografie o našich umelcoch: Zuzka Medveďová (v spoluautorstve, Kultúra, Petrovec,1997), Petrovec a Ivan Križan (MSS, Petrovec, 2011), Petrovec Vladimíra Urbančeka (MSS, Petrovec, 2013) a kniha karikatúr Ares Petrovský (MSS, Petrovec, 2016).

Venoval sa aj dejinám poľovníctva, výsledkom čoho je kniha Poľovníctvo v Petrovci počas troch storočí (2016).

Ďalším veľkolepým jeho dielom je založenie jediného Poľnohospodárskeho múzea v Srbsku, v Kulpíne, v priestoroch klasicistického kaštieľa Dunđerskovcov roku 1993. Okrem tematických výstav z poľnohospodárstva, múzeum organizovalo aj výstavy umelcov a kultúrne podujatia. Od roku 2004 Poľnohospodárske múzeum patrí do Múzea Vojvodiny.

So zápalom a energiou sa v poslednom desaťročí snaží vzbudiť záujem v Srbsku a na Slovensku o osobnosť poľného maršala panovníčky Márie Terézie Andreja Hadíka, ktorý bol pôvodom Slovák. Za jeho vojenské úspechy získal titul grófa a Futocké panstvo, ku ktorému patrili tak Petrovec, ako aj Hložany. Priniesol k nám prvé sadenice chmeľu a tak pred 250 rokmi tieto mohli byť vysadené v petrovskom chotári. Združenie pre muzeálne agrárne dedičstvo z Kulpína, ktorého je pán profesor predsedom, sa zaslúžilo o reštaurovanie portrétu Andreja Hadíka a jeho klobúka. Vydal o grófovi Andrejovi Hadíkovi aj publikáciu.

Z rodičovského domu si odniesol úctu k zemi – živiteľke, k pracovitosti, ale aj pocit patričnosti k slovenskému rodu, lásku k svojmu rodisku a k prírode. Celý život si sa riadil výpoveďou, že chválu zožneš slovom, ktoré sprevádzaš činom.

 

Katarína Melegová-Melichová

Release Date: 
2022

Zavod preporučuje

Zbornik radova sa 13. muzikološke konferencije

Iako u slovačkim vojvođanskim kulturnim okvirima dominiraju forme narodne muzike, u raznim vremenskim periodima i u raznim društvenim kontekstima nailazimo i na forme umetničkog stvaralaštva, te umetničku i artificijelnu muziku koja je muzičkom i scenskom izvođenju ansambala i pojedinaca davala novu interpretacijsku i vrednosnu ravan. Upravo iz tog razloga smo 13. Muzikološku konferenciju „Slovačka muzika u Vojvodini“, koja je organizovana 25. novembra 2017. u Novom Sadu, posvetili temi „Slovački kompozitori koji su delovali u Vojvodini“.

Do nového roku s najnovším číslom Slovenského svetového kalendára

Ak by vás zaujímalo prečo, v mexickom meste Guadalajara stojí veľký neónový nadpis „Slovensko” a ako sa po deväťdesiatych rokoch našiel stratený rod Holohlavských, ak by ste si chceli prečítať o tom, aké stretnutia organizujú austrálski Slováci, aké slovenské podujatia usporiadajú v Libanone, čo si z ľudového odevu zachovali Slováci v Srbsku, ak chcete spoznať slovenského misionára v Ekvádore, známu umelkyňu vo Francúzsku, či súčasného akademického maliara v Mníchove, ale aj všeobecne sa dozvedieť o významných osobnostiach, jubileách, slovenských školách, organizáciách a iný

Delatnost i uticaj slovačke horske kulture na razvoj i širenje interkulturalnosti u Vojvodini - Juraj Suđi

Doktorska disertacija Juraja Suđija

Meno Juraja Súdiho a jeho účinkovanie na hudobnom javisku nielen v slovenskej Vojvodine, Srbsku, v Slovinsku, na Slovensku a inde za hranicami štátu je pre našinca dávno známe. Sledovali sme jeho nezištnú lásku k hudbe, jeho obetavú prácu a záľubu vo všetkých žánroch hudobného umenia a poznali ho ako entuziastu. Píše skladby pre deti, angažované skladby, lyrické, tanečné a národné skladby. Práve táto vedecká monografia je výsledkom autorovho dlhoročného aktívneho účinkovania na poli hudby medzi vojvodinskými Slovákmi.

Majak 9/2017

Poštovani čitaoci,

u Vašim rukama imate 9. broj godišnjaka Zavoda za kulturu vojvođanskih Slovaka – „Majak“. U ovom broju razmatramo događaje koje smo organizovali, podržali, ili na bilo koji način doprineli njihovoj organizaciji i realizaciji u 2017. godini. Pozivamo Vas na sve manifestacije, promovišemo ih i informišemo širu javnost o njihovom toku dešavanja putem medija i našeg portala.

Bibliografija Pavela Mučajija

(Boženka Bažíková: Bibliografia Pavla Mučajiho. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2017)

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v novembri roku 2010 zažila nová edícia. Ako 1. zväzok v novozaloženej edícii Bibliografie vyšla tlačou Bibliografia Andreja Ferku autora Víťazoslava Hronca. Táto edícia, ktorá komplexne zachytáva tvorbu našich spisovateľov a umelcov, pretrváva aj dodnes.

Slovenský svetový kalendár na rok 2018

Ročenka na 324. stranách prináša informácie o Slovákoch žijúcich v 22. krajinách sveta. A nie iba to. Ponúka aj príspevky o krajanských inštitúciách a podujatiach na Slovensku, či originálne a podnetné názory slovenských osobností o prvom ročníku tohto periodika, fotografie slovenských kostolov z rôznych kútov sveta a iné zaujímavosti. Vhodný darček pod stromček pre všetkých zahraničných Slovákov, z ktorého sa na titulnej strane na vás pozerá dievčatko menom Zora Suleiman z Nového Zelandu zvečnené fotografom Martinom Holíkom.

Izašao je 8. godišnjak ZKVS "Majak 2016"

Poštovani čitaoci, dragi prijatelji,

pred Vama je novi broj godišnjaka „Majak“ iz kojeg ćete saznati čemu smo posvetili pažnju u 2016. godini, i šta je zapravo činilo sadržaj Programa rada Zavoda za kulturu vojvođanskih Slovaka u ovoj kalendarskoj godini. O programskoj delatnosti ćete se više informisаti iz stranica koje su pred Vama.

Zborník prác 12. Konferencie muzikológov a hudobných odborníkov na tému Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa

Muzikologická konferencia pod názvom Slovenská hudba vo Vojvodine, v poradí 12., sa konala dňa 26. novembra 2016 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Prebiehala v znamení témy Život a dielo etnomuzikológa Martina Kmeťa pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín. S tým cieľom boli vyzvaní domáci a zahraniční odborníci, aby z rôznych aspektov preskúmali činnosť poprednej osobnosti vo svete hudby vojvodinských Slovákov a aby tak prispeli k zosystematizovaniu jeho celoživotného diela.

Slováci vo Vojvodine, premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva

SLOVO O VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOCH

Spomenar slovačkih vojvođanskih književnika, umetnika i kulturnih radnika početkom 21. veka

Spomenar slovačkih vojvođanskih književnika, umetnika i kulturnih radnika izdali su 2017. godne MC Box iz Novog Sada i Slovački izdavački centar iz Bačkog Petrovca. Sastavili su ga Vladimir Valenćik i Katarina Mosnak Bagljaš. Radi se o projektu Vesne Vujasinović, direktorke izdavaštva MC Box, čiji je cilj da na jednom mestu predstavi život i delo 100 ličnosti koje su sa svojim radom i stvaralaštvom doprineli i doprinose kulturi, nauci i opšte zajedničkom životu vojvođakskih Slovaka početkom 21.