Jaroslav Šimovič sa narodil 24. apríla 1931 v Kysáči. Detstvo trávil v Kysáči, Pivnici a Petrovci, kde začal navštevovať ľudovú školu u učiteľky Emy Kubányovej. Na jeho výtvarné nadanie upozornil ešte v škole Ján Čajak ml. Výtvarnícke for­movanie Jaroslava Šimoviča pokračovalo na petrovskom Gymnáziu, najmä v rámci kresliarskeho krúžku vedeného Oľgou Garayovou-Babylonovou a Viačeslavom Vovom Rovnevim. Jaro­slav Šimovič už ako žiak gymnázia ilustroval časopis Sunac (16 čísel), ktorý sa dostal i na výstavu do Prahy. Ilustrácie poskytoval neskoršie i pre Hlas ľudu, Ľudový kalendár a časopis pre deti Naši pionieri. Roku 1953 pre Slovenské národné slávnosti vypra­coval plagát, ktorý sa používal i v súčasnosti. Okrem toho omaľovával kulisy pre bábkové divadlo a vypracoval i početné plagáty pre petrovské kino, ktoré bolo v Šimovičovom dome na Širokej ulici.

V päťdesiatych rokoch sa prejavil aj ako výtvarný kritik na stra­nách časopisu Nový život. Prvú samostatnú výstavu svojich prác usporiadal v Petrovci roku 1954, keď zakončil Vyššiu pedagogickú školu (odbor kreslenie a matematika) v No­vom Sade a začal pracovať na petrovskom Gymnáziu ako výtvarný pedagóg. Jeden rok strávil aj na Akadémii úžitkového umenia v Belehrade. Po vojenčine, roku 1957, sa stal výtvarným pedagógom v Základnej škole Branka Radičevića v Šíde a tam sa dôkladne oboznámil s výtvarným dielom Savu Šumanovića. Potom pracoval v Rume. Výtvarne sa vzdelával v ateliéri Karlavarisa. V Belehrade študoval tvorbu Peđu Milosavljevića a Mila Milunovića. Roku 1961 sa presťahoval do Nového Sadu. Pracoval v ZŠ Vasu Stajića, ZŠ Sonje Marinkovićovej a ZŠ Svetozara Markovića Tozu.

Od roku 1992 je na dôchodku. Roku 1971 sa stal členom Združenia výtvarných umelcov Srbska (ULUS), respektíve Vojvodiny (ULUV). Od roku 1975 tvorí v svojom ateliéri na Petrovaradínskej pevnosti. Realizoval vyše 35 samostatných výstav (najpočetnejšie v Novom Sade). Samostatne vy­stavoval aj v Bratislave roku 1989. Okrem maliarstva sa zaoberá i tapisériou. Petrovaradínsky Ateliér 61 vypracoval zatiaľ päť jeho tapisérií. Za výtvarnú tvorbu sa mu dostalo viacero uznaní a cien, z ktorých uvedieme Cenu novosadského salónu (2000), renomovanej vojvodinskej výtvarnej manifestácie a Cenu Cyrila Kutlíka za životné dielo roku 2001.

Fotografiu maľby poskytol Vladimír Valentík

Jaroslav Šimovič v svojom ateliéri na Petrovaradínskej pevnosti vytvára jedinečný výtvarný svet. Jeho výtvarnú tvorbu charakterizuje vyhľadávanie námetov a tém v minulosti a v rôznych kultúrnych tradíciách. Svoju pozornosť v tvorbe často venoval gréckej a rímskej antike, egyptskej a iným starovekým civi­lizáciám, ale aj slovenskej historickej tradícii. V tvorbe Jaroslava Šimoviča teda nachádzame hodne historických reminiscencií interpretovaných vo svetle jeho svoj­ráznej palety a emócie. Námety pre výtvarnú tvorbu Jaroslav Šimovič vyhľadával aj v literatúre Shakespeara, Goetheho, Turgeneva alebo Tolstého. Tiež sa vyskúšal v maliarskych cykloch tematicky sa zamerať na poľnohospodárstvo, šach... Tak z je­ho maliarskej zahľadenosti do minulosti vznikajú figurálne kompozície, portréty a veduty ako svojrázna individuálna výtvarná reflexia milénia poznačená jedineč­ným šimovičovským ovzduším obrazu.

Rozpoznateľnosť tvorby Jaroslava Šimoviča spočíva akurát v jeho jedinečnom vyblednutom, šedom kolorite, ktorý jeho výtvarný prejav podfarbuje akousi jem­nosťou a snivou vzdušnosťou. Vo funkcii tej základnej emócie sú i jeho voľné pohy­by štetcom pri štylizácii čiastočne redukovaných tvarov.

Jaroslav Šimovič takmer rovnako dlho a rovnako často siaha aj po abstraktnom výtvarnom prejave, zachovávajúc pod­statné charakteris­tiky svojho umelec­kého prejavu. Voľnej­ším pohybom štetca a dôsledný v kolorite zachováva základné ovzdušie, či nádych svojho výtvarného pre­javu vytvárajúc svoj­rázny abstraktný vý­raz pôsobivých emó­cií. Zabehaná bipolarita výtvarného pre­javu Jaroslava Šimo­viča vyúsťuje v jednu cestu a nekonečné pátranie po ideálnom obraze.