BÁČSKA PALANKA / Spolok žien pri MOMS Báčska Palanka

 

 

V zachovávaní národnej svojbytnosti od príchodu prvých Slovákov na báčskopalanské územie veľkú úlohu zohrali ženy. Aktivita Sloveniek sa zreteľnejšie začala prejavovať po prvej svetovej vojne. Prvý ženský spolok založili v Novom Sade a v Kovačici (1920). Neskoršie pobočky v Petrovci, Kysáči, Aradáči, Padine…

V Palanke bol Ženský spolok založený v roku 1931, 8. mája, na Deň matiek, keď pobočka mala 67 žien. Citujeme zo zakladateľskej zápisnice: “Na výborovom zasadnutí Slovenského čítacieho spolku v Starej Palánke 2. mája 1931 r., na vyzvanie pána Pavla Šuľana administrátora (budúceho farára, ktorý do tohto prostredia prišiel pred dvoma mesiacmi) a poukázanie na potrebu čulejšej činnosti v kultúrno-národnom živote našej slovenskej menšiny v Palanke, ktorá sa má prevádzať v rámci jestvujúceho Čítacieho spolku, avšak diferencovane podľa potrieb členstva spolku a to mládeže a žien - principiálne bolo riešené aby v rámci Čítacieho spolku utvorené boli sekcie a to sekcia mládeže a sekcia žien.“

Prvou predsedníčkou Spolku bola Elena Bukva-Lichnerová. V Ročenke z roku 1972 Lichnerová sama píše o začiatkoch: ”...bolo ťažkou vecou s prácou započať…Po náležitom uvažovaní podarilo sa mi však nájsť cestu ku kultúrnemu pozdvihovaniu podľa tunajších okolností…Pre kultúrne pozdvihovanie bolo potrebné klásť zvláštny zreteľ na to, aby činnosť nebola jednostranná a aby sa netýkala len samých žien, ale aby bola popri žene pritiahnutá takmer celá rodina a aby žena – matka nemusela stŕpať čo bude s deťmi pokiaľ sa ona pobaví v spolku, boli preto zavše priberané do programu i deti a boli povolávaní i mužskí a aj sekcii mládež boli dané úlohy...“

Zo starých zápisníc a kalendárov o palanskom Spolku žien sa dozvedáme:…”08. novembra 1931 mal Ženský spolok schôdzu, na ktorej prednášali pani Elena Lichnerová a pani Z. Kubicová o potrebe čistého vzduchu, poťažne pamiatke Gustáva Adolfa. Učiteľ Karol Kubica pripravil 28. novembra 1931 večierok s deklamáciami, spevom a divadelným predstavením. Dňa 06. decembra 1931 sekcia slovenských žien predviedla svoj program. 26. decembra predstavili „Julkino šťastie“ ale ešte 24.decembra bola vianočná nádielka. Dňa 03. januára 1932 sa už znovu predstavila sekcia slovenských žien s pekným programom, 22. mája bol pekný program ku Dňu matiek, 05. júna boli zvyčajné prednášky, 07.mája 1933 konala ženská sekcia oslavu M.R.Štefánika,... 04. marca 1934 lekár Dr. Greizer prednášal o suchotinách (TBC)...“

Z roka na rok činnosť prebiehala kontinuovane, najprv v miestnosti pri starej škole (v miestnosti Čítacieho spolku) a neskôr v Kultúrno-osvetovom spolku M.R.Štefánika. V septembri 1956 bol Kultúrno-osvetový spolok zatvorený a zapojený ako Slovenská odbočka do Kultúrno-osvetovej spoločnosti v Báčskej Palanke. Od toho roku ochotnícka činnosť Slovákov na poli národnej, tak isto aj Spolku žien pre neprajné podmienky hasla a postupne zanikla.

Obnovená činnosť Spolku žien na poli národnej bola v roku 2005 pri Miestnom odbore Matice slovenskej, v terajšom Slovenskom dome. Členky Spolku sa stretávajú každý utorok a bavia sa ručnými prácami, ľudovými výšivkami, alebo modernými umeleckými prácami, napr. papierovým pletením, kvílingom atď. Organizujú prednášky na tému zdravia, duchovného života, tradícií a obyčajov. Známe sú tradičné priadky, keď sa stretnú členky spolkov aj z iných prostredí a spolu si vymenia skúsennosti, porozprávajú sa a zaspievajú. Členky Spolku žien sa zúčastňujú podujatia, ktoré organizujú členky ostatných spolkov Asociácie slovenských spolkov žien (u nás, na Slovensku, Rumunsku) ako sú: Výstava kraslíc a jarných aranžmánov, Krojová zábava, Čaro višieň, Festival zvykov a obyčají, Literárne stretnutie, Deň kysáčskej sármy atď). Zúčastňujú sa aj podujatí srbských, maďarského, nemeckého spolku v Palanke (Štrudliáda, Etno-šor, Dunajská regata...), na seminároch, prednáškach a aktívne sú v ASSŽ.

 

Veríme, že neprajné podmienky podobné v minulosti nepostihnú osud terajších aktivistkiek, ktoré naplno prevzali, prispôsobujúc dobe, aktivity niekdajšieho Spolku a že v tom vytrvajú ešte dlho.

 

Elena Hložanová

Združenia slovenských žien