Petrovské ženy začali pôsobiť ešte v roku 1921, ale ich činnosť bola niekoľkokrát prerušovaná. V januári roku 2002 svoje združenie pomenovali Spolok petrovských žien a od roku 2006 zudruženie je registrované ako samostatná nezísková organizácia s počtom členiek 125. Združenie sa podieľa na organizovaní rôznych aktivít, ktorými zachovávajú tradíciu svojich predkov a zveľaďujú slovenskú kultúru.
|
Foto: Anna Dudášová |
Členky Spolku petrovských žien zbierajú a chránia staré náradie, náčinie, kroje, nábytok a pod., vyhľadávajú ich po slovenských domácnostiach a potom organizujú tematické výstavy (vianočné, veľkonočné, krstinové, výstavy slovenských špecialít a i.). Každoročne účinkujú v rámci Slovenských národných slávností a častokrát vystavujú aj v rôznych mestách, kde úspešne prezentujú ľudovú kultúru slovenskej vojvodinskej enklávy v Srbsku. Medzi pozoruhodné výstavy zaraďujeme aj výstavu pod názvom Oberačka chmeľu a Žatva v spomienkach.
Petrovské ženy sa zaoberajú aj ručnými prácami, ktorými sa prezentujú na rôznych podujatiach, jarmokoch, veľtrhoch, výstavách, kde svojimi pestrými stánkami spravidla vynikajú.
|
Foto: Anna Dudášová |
Okrem toho organizujú aj prednášky z rôznych oblastí (zdravotníctvo, ekológia, pedagógia, psychológia, poľnohospodárstvo a pod.) a na ten spôsob umožňujú neformálne vzdelávanie žien.
Vo svojom prostredí ako aj v iných dedinách a mestách zúčastňujú sa na humanitárnych aktivitách. Organizujú zbierky pre nemocných, chorých a pre deti s osobitnými potrebami. Taktiež organizovali aj zbierky kníh pre školské a mestské knižnice v Ľube, Erdevíku a Binguli.
Spolok petrovských žien bolo iniciátorom vyše sto ekologických akcií, ako napr. ozeleňovanie priestoru, čistenie parkov, cintorína, okolia Miestného spoločenstva, Matice slovenskej a najstaršieho domu v Báčskom Petrovci.
Ich bohatá a rozmanitá činosť bola podnetom pre založenie mnohých spolkov žien v ďalších slovenských osadách