Mikuláš Schneider Trnavský

Hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg, národný umelec

Mikuláš Schneider - Trnavský sa narodil 24. mája v roku 1881 v Trnave. Bol hudobným skladateľom, dirigentom, pedagógom a národným umelcom. Počas celého života sa venoval ľudovej hudbe. Ako mladý spieval v chlapčenskom zbore u jezuitov, neskoršie bol organistom a regenschorom.

Maturoval v roku 1900 na arcibiskupskom gymnáziu v Trnave, po ukončení ktorého nastúpil na štúdium konzervatória v Budapešti (kompozíciu u Hansa Koesslera). Následne v roku 1901 až 1903 navštevoval konzervatórium vo Viedni (kompozíciu u Hermana Grädenera). Vo Viedni bol aktívnym pri kultúrno-politickej činnosti spolkov Národ a Tatran, kde sa sústreďovala mladá slovenská inteligencia. Práve v tom čase sa bližšie zoznámil aj s ľudovou hudbou. Od roku 1903 až 1905 sídlil v Prahe kde sa učil hre na organe u Josefa Kličku a kompozíciu u Karla Steckera. Roky v Prahe mali významný vplyv na jeho budúcu tvorbu. V Prahe sa lepšie zoznámil s českou hudbou presnejšie so Smetanovou a Dvořákovou, ktorá mala základný vplyv na jeho kompozičný sloh.

Prvým vytlačeným dielom Mikuláša Shneidera - Trnavského bola zbierka úprav národných piesní pre spev a klavír, v ktorej sa nachádzala aj prvá harmonická úprava hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska.

Jeho prvým zamestnaním bola práca rengenschoriho Pravoslávnej cirkvi vo Veľkom Bečkereku čiže v Zreňanine, kde nastúpil v roku 1906 „Trnava – Viedeň, dve hodiny, susedstvo. Trnava – Bečkerek – nekonečná púť! Bol to pre mňa orient, v ktorom som sa nevedel orientovať. Iní ľudia, iný temperament, iné zvyky a spôsoby“. Umelcovi sa počas svojej práci podarilo uviesť do života 45-členný orchester, divadelný súbor a 50-členný spevácky zbor, ktoré potom poskytovali mestu pozoruhodné koncerty a divadelné predstavenia. Počas pobytu v Bečkereku pracoval na prvej zbierke Pôvodné slovenské piesne a vznikla tu aj zborová skladba Slovenský bunt na text revolučnej básne Vavra Šrobára, ktorej zhudobnenie si Šrobár od Trnavského objednal. Pravdepodobne zo skúseností regenschoriho srbskej pravoslávnej cirkvi vznikla aj jeho skladba Věruju v jedinago Boga z roku 1929.

Prvú zbierku pôvodných piesní vydal v roku 1907, kedy stúpla jeho popularita. Zo srbského Bečkereku odišiel po prijatí ponuky známeho českého barytonistu Božu Umirova (Bohumír Nepomucký), ktorého potom sprevádzal na turné po Európskych metropolách ako Paríž a Berlín, kde zazneli i jeho skladby.

Po návrate do Trnavy sa opäť venuje práci regenschoriho pri chráme Sv. Mikuláša, kde píše chrámové diela, upravuje duchovné piesne, upravuje ľudové a koná zbierky umelých piesní.

Za svoju hudobnú, skladateľskú tvorbu získal množstvo uznaní a významných ocenení. V roku 1933 získal cenu za zásluhy o rozvoj cirkevnej hudby - Rytier rádu sv. Gregora, ktorú mu slávnostne udelil pápež Pius X. V roku 1938 bol nositeľom Štefánikovej krajinskej ceny.Štátnu cenu za umenie získal dvakrát, a to v roku 1940 a 1948. Už v pokročilom veku presnejšie 24. augusta 1956 mu bol udelený titul národného umelca, ktorý získal za celoživotné dielo.

Jeho najvýznamnejším dielom pre klavír je Slovenská sonatína, pre orgán Kytica prelúdií pre organ. Keď ide o komorné skladby prominentnou je Sonáta g – mol pre husle a klavír. V 20. rokoch napísal viacero zbierok piesní ako: Zo srdca, Nad kolískou, Slzy a úsmev, Slovenské ľudové piesne a i. Medzi známe orchestrálne skladby Mikuláša Schneidera – Trnavského patria Dumka a tanec, Slovenská suita a i. Hudobnodramatickou známou skladbou hudobníka je Bellarosa – opereta v troch dejstvách.

Zostavil i Jednotný katolícky spevník na požiadanie Spolku sv. Vojtecha. Dielo Modlitby a piesne v súčasnosti má výnimočnú hodnotu a je svojráznym prameňom, ktoré obsahuje mnohé jeho zborové a omšové diela, ktoré nie sú zachované v rukopisoch. Na sklonku života skomponoval Symfóniu e mol – Spomienkovú v roku 1956, ktorá bola jeho jedinou symfóniou. Tiež napísal i orchestrálne dielo Slovenská suita Keď sa pieseň rozozvučív roku 1957. Pričinil sa o založenie Hudobnej a dramatickej akadémie v Bratislave.

Umrel 28. mája v roku 1958 v Bratislave.

Broadcast date: 
Júl 2014

You need Flash player to see this content.

Zakorenení v stopách predkov predchádzajúce

Ján Kmeť

Akademik, doktor vied, literárny vedec, kultúrny historik, redaktor a všestranný kultúrny dejateľ

Prvý akademik Srbskej akadémie vied z radov vojvodinských Slovákov, Dr.

Zuzana Chalupová

Najznámejšia insitná maliarka z Kovačice

Maliarsky opus Zuzany Chalupovej najčastejsie tvorili figurálne kompozície žánrových scén z nášho každodenného dedinského života a práce. Zuzana Chalupová maľovala chov hydiny, pranie, dojenie kravy, okopávanie kukurice, žatvu a iné práce dedinčanov. Maľovala ich často v bohato dekorovaných interiéroch sedliackej izby pri rodinnej večeri, pytačkách, modlitbe, odobierke a pod. Jej maliarsky prejav je výrazne naratívny.

Zuzka Medveďová

Prvá akademická maliarka vojvodinských Slovákov

Jedna z prvých slovenských maliarok Zuzka Medveďová sa narodila 5. októbra 1897 v Báčskom Petrovci v roľníckej rodine, čo v podstatnej miere ovplyvnilo jej tvorbu nielen tematicky, ale i vo výtvarnom názore. Zuzka Medveďová svoje výtvarné nadanie prejavila ešte v ľudovej škole, ktorú navštevovala v rodisku, v triede učiteľa Michala Kellembergera. Širšia verejnosť si ju ako nádejnú výtvarníčku prvýkrát všimla počas Národného zhromaždenia, čiže prvých Slovenských národných slávností v Petovci 28.

Ján Čajak ml.

Prozaik, novinár, publicista, prekladateľ, redaktor

Ján Čajak mladší (pseud. Ján Blatňanský, Ján Svätojánsky, Junior) bol známy slovenský prozaik, novinár, publicista, prekladateľ, redaktor, syn prozaika Jána Čajaka a vnuk básnika Janka Čajaka.

Narodil sa 18. júla 1897 v Selenči. Na školy chodil v Báčskom Petrovci, Sarvaši, Novom Vrbase a Novom Sade. Evanjelickú teológiu skončil v Bratislave a Prešove. Vzdelanie ukončil v Belehrade na Vysokej škole pedagogickej.

Ján Sirácky

Historik, kultúrny dejateľ, prekladateľ

Narodil sa 29. mája 1925 v Báčskom Petrovci v chudobnej roľníckej rodine. Tu vychodil štyri triedy ľudovej školy a päť tried slovenského gymnázia. Pokračoval v štúdiu na Gymnáziu so slovenskou vyučovacou rečou v Šuranoch, ale zmaturoval roku 1944 ako súkromný žiak rovnakého gymnázia v Košiciach. V lete roku 1944 sa podobne ako väčšina žiakov slovenského gymnázia v Petrovci zapojil do protifašistického hnutia a od jesene roku 1944 bol príslušníkom slovenskej XIV. vojvodinskej brigády.

Vladimír Hurban Vladimírov

Dramatik, prozaik, evanjelický farár

Vladimír Hurban Vladimírov vlastným menom Vladimír Konštantín Hurban narodil sa 4. augusta 1884 v Starej Pazove. Bol vnukom J. M. Hurbana a synovec S. H. Vajanskeho. Časť gymnaziálnych štúdií absolvoval v Záhrebe, evanjelickú teológiu vo Viedni a Bratislave. Celý život posobil ako farár v rodisku. V roku 1913 časopisecky publikoval úryvky z trojdejstvovej drámy z dedinského prostredia Záveje (kn. 1922, insc. 1923).

Adam Vereš

Evanjelický farár, prvý biskup slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii

Evanjelický farár a prvý biskup slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii, Adam Vereš, sa narodil 15. Novembra 1883 v Starej Pazove z otca Adama, notára a matky Márii, rod. Kiršnerovej.

Mikuláš Schneider Trnavský

Hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg, národný umelec

Mikuláš Schneider - Trnavský sa narodil 24. mája v roku 1881 v Trnave. Bol hudobným skladateľom, dirigentom, pedagógom a národným umelcom. Počas celého života sa venoval ľudovej hudbe. Ako mladý spieval v chlapčenskom zbore u jezuitov, neskoršie bol organistom a regenschorom.

Viliam Figuš Bystrý

Hudobný skladateľ, pedagóg, autor prvej slovenskej opery

Viliam Figuš-Bystrý sa narodil 28. februára roku 1875 v Banskej Bystrici. Bol známym hudobným skladateľom a priekopníkom slovenskej národnej hudby. Je autorom prvej slovenskej opery Detvan. Hudobní odborníci ho považujú za reprezentanta novej vývinovej cesty slovenského hudobného umenia. V rokoch 1903 – 1907 pôsobil ako učiteľ v Padine.

Ján Kvačala

Evanjelický teológ, historik

Ján Kvačala sa narodil v Báčskom Petrovci v učiteľskej rodine. Rodičia pochádzali však zo Slovenska; otec z Beckova a matka z rodiny Godrovcov. Terézia Godrová bola dcéra Jozefa Godru, rodáka z Bohuníc, ktorý od roku 1830 pôsobil 42 rokov ako učiteľ a kantor – levita v slovenskom evanjelickom a. v. cirkevnom zbore v Laliti.