Ľudovít Štúr a slovenské divadlo

27. apríla 2015
Pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra sa v ÚKVS konala odborná prednáška na tému Ľudovít Štúr a slovenské divadlo.
Prenášala Juliana Beňová

V stredu 22. apríla 2015 si slovenská vojvodinská verejnosť mala príležitosť vypočuť jedinečnú prednášku o Ľudovítovi Štúrovi v podaní Juliany Beňovej spred Divadelného ústavu z Bratislavy. Totiž Divadelný ústav, podobne ako aj ďalšie ustanovizne kultúry v Slovenskej republike sa svojim spôsobom zapojil do zaznamenávania 200. výročia narodenia kodifikátora slovenského spisovného jazyka, politika a historika Ľudovíta Štúra a to tak, že sa konali početné výskumy na zatiaľ nedostatočne skúmané témy. Divadelný ústav tak preskúmal vlastné archívy a prišiel k zaujímavým výsledkom, ktoré pani Beňová slovom, ale aj bohatou video dokumentáciou predstavila.

Rôzne sociologické prieskumy nám už viackrát potvrdili, že väčšina Slovákov práve Štúra považuje za najvýznamnejšiu osobnosť slovenskej histórie. Stal sa legendou, v mnohých mestách má postavené pomníky a pomenovali po ňom ulice či literárno-jazykové súťaže... Avšak zatiaľ sa nikto vo svojich výskumoch či pohľadoch na tohto intelektuála, novinára, kodifikátora jazyka a v neposlednej miere i politika nepozrel z pohľadu „divadelného“ - vyzdvyhla na začiatku prednášky J. Beňová.

Prítomní na prednáške o Ľudivítovi Štúrovi

 

Ľudovít Štúr

Fotografiu poskytol Divadelný ústav z Bratislavy

Prednáška tak zahrnula dva dôležité aspekty výskumu. Z jednej strany bol zohľadnení vzťah tohto básnika, esejistu a lingvistu na praktickú divadelnú činnosť, o ktorej sa dozvedáme najmä z Orla tatranského, kde uverejňoval množstvo správ o divadelnom dianí na Slovensku, recenzie divadelných hier, ako aj informácie o divadelnom umení v monarchii. Pre štúrovcov bolo divadlo jedným z prostriedkov, pomocou ktorých chceli realizovať svoj národný program, osvetové a mravné ciele a preto mu na stránkach novín dávali adekvátny priestor.

Na druhej strane sa výskumníčka zaoberala Štúrom, ako inšpiráciou a podnetom na tvorbu a inscenáciu nových slovenských drám. Nie nadostač je známe, že práve on sa stal hlavným hrdinom viacerých slovenských drám, ktoré dokonca našli miesto aj na slovenských profesionálnych javiskách. Ako povedala: Prvou známou inscenáciou, v ktorej ožili osudy Ľudovíta Štúra na javisku je hra významného slovenského dramatika Karola Horáka (1943) pod názvom „...príď kráľovstvo Tvoje“ z roku 1996, ktorú v rovnakom roku uviedlo Divadlo Slovenského národného povstania v Martine v réžii Romana Poláka s podtitulom Život, skutky a smrť proroka Ľudovíta (Štúra). Následne boli inscenované ďalšie hry: Vyslanec zvolenský (DJGT Zvolen, 2003), Orol tatranský (DJGT Zvolen, 2015), Štúrovci – koncert zrušený! (SKD Martin, 2006), Tvoj Ludevít (Divadlo LUDUS, 2012) a najnovšia Misky strieborné, nádoby výborné (Štúdio 12, 2015).

Fotografiu poskytol Divadelný ústav z Bratislavy

Prednášajúca uviedla aj ďalšiu zaujímavosť spätú s vojvodinskými Slovákmi. Totiž, prvá inscenácia, v ktorej vystupuje Ľudovít Štúr, ako hlavný hrdina (nie jeden z mnohých hrdinov), bola hra z roku 1926 v titule nesúca jeho meno, autorom ktorej je vojvodinský rodák, evanjelický kňaz v Starej Pazove, známy dramatik Vladimír Hurban Vladimírov (1884 – 1950). Životný príbeh Ľudovíta Štúra poznal autor ako jeho prasynovec a zároveň vnuk Hurbana z domáceho prostredia a mal teda dostatočné množstvo informácií a možno aj dokumentov pre spracovanie tejto témy. Svoju drámu VHV koncipoval, ako historickú hru v troch dejstvách (šiestich obrazoch) a nazval ju Ľudovít Štúr. Historickú drámu Ľudovít Štúr na slovenskom profesionálnom javisku nikdy neuviedli, len jej časť vysielali v rozhlase (20. novembra 1932 z vysielača v Turčianskom Svätom Martine, pripravili ju členovia Slovenského spevokolu) – slovenskí divadelníci ju totiž ani nepoznali, lebo tlačou vyšla iba v Báčskom Petrovci (ako dramatická rozprávka v troch dejstvách v náklade Jozefa Maliaka v roku 1926). S istotou však vieme povedať, že hru pripravili ochotníci zo Starej Pazovy (podľa správ v Národnej jednote) a zahrali ju v Belehrade v roku 1925 a v roku 1928 (2. februára) z nej uviedli prvý obraz I. dejstva v rámci osláv 25. výročia ochotníckeho divadla v Starej Pazove. Predstavenie Ľudovít Štúr bolo tiež súčasťou Národných slávností v Petrovci (9. augusta 1926), avšak nevieme, ktorý súbor s ním na slávnostiach vystúpil - vyzdvyhla J. Beňová počas prednášky v ÚKVS.

Záber z predstavenia ...príď kráľovstvo Tvoje...

Fotografiu poskytol Divadelný ústav z Bratislavy

 

Prednáška ešte raz potvrdila výnimočnú spoluprácu medzi Divadelným ústavom z Bratislavy a Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorá spočíva vo výmene archívnych materiálov, ale aj spoluprácu na budovaní elektornických databáz o kultúre vojvodinských Slovákov. K organizácii podujatia sa pripojila aj Katedra slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade.

 

Milina Sklabinská
Vyšla desiata ročenka ÚKVS Maják, ktorá prináša prehľad všetkých aktivít ÚKVS v roku 2018.
V sobotu 23. novembra sa v ÚKVS uskutočnil 15. ročník muzikologickej konferencie Slovenská hudba vo Vojvodine.
Jubilejný 20. festival mladých spevákov slovenských ľudových piesní Rozospievaný Sriem priniesol 24. novembra radosť obecenstvu a účastníkom.
V sobotu 23. novembra 2019 sa uskutoční 15. muzikologická konferencia Slovenská hudba vo Vojvodine na tému Výskum, dokumentácia a prezentácia hudby vojvodinských Slovákov.
V ÚKVS sa v utorok 19. novembra 2019 uskutočnila prezentácia najnovších kníh profesora Michala Harpáňa.
Prvé združenie Slovákov v Dobanovciach, z ktorého po piatich rokoch vznikli Slovenský dom, SKOS Šafárik, MOMS Dobanovce a Aktív žien.
V utorok 5. novembra sa v ÚKVS uskutočnil krst knihy Miliny Sklabinskej Esteticko-hudobné práce Martina Kmeťa.
V Selenči sa 27. októbra 2019 uskutočnil 39. ročník Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč, ktorý v priamom prenose prostredníctvom RTV mohli sledovať aj diváci pri televíznych obrazovkách.
Ochotnícke divadlo Janka Čemana z Pivnice dominovalo na 50. Prehliadke slovenských ochotníckych divadiel – Divadelný vavrín.