ČINNOSŤ SLOVENSKEJ ZBOROVEJ KULTÚRY A JEJ VPLYV NA ROZVOJ A ŠÍRENIE INTERKULTURALITY VO VOJVODINE

Recenzia na dizertáciu autorky Dr. Jarmily Hodoličovej, riadnej profesorky– Univerzita v Novom Sade, Filozofická fakulta

Meno Juraja Súdiho a jeho účinkovanie na hudobnom javisku nielen v slovenskej Vojvodine, Srbsku, v Slovinsku, na Slovensku a inde za hranicami štátu je pre našinca dávno známe. Sledovali sme jeho nezištnú lásku k hudbe, jeho obetavú prácu a záľubu vo všetkých žánroch hudobného umenia a poznali ho ako entuziastu. Píše skladby pre deti, angažované skladby, lyrické, tanečné a národné skladby. Práve táto vedecká monografia je výsledkom autorovho dlhoročného aktívneho účinkovania na poli hudby medzi vojvodinskými Slovákmi. Publikácia Činnosť slovenskej zborovej kultúry a jej vplyv na rozvoj a šírenie interkulturality vo Vojvodine po prvý raz synteticky sumarizuje tvorbu a činnosť Juraja Súdiho na poli zborovej hudby v rôznych hudobných žánroch a v rozvoji interkulturality v multietnickom spoločenstve.

Monografia je rozdelená do 10 častí a sleduje obdobie činnosti v rokoch 1993 – 2011. Úvodom autor stručne predstavuje slovenskú enklávu vo Vojvodine, migrácie na Dolnú zem a zachovanie ľudových piesní, ktoré si naši predkovia priniesli so sebou a ktoré sa spievajú až podnes. Kniha reflektuje otázku interkultúrnosti a multikultúrnosti, čo sa prejavilo konkrétne v mnohých aktivitách v multietnickej Vojvodine a v multikultúrnych aktivitách i v širšom rámci. Tieto pojmy autor ozrejmuje na konkrétnych príkladoch zo svojej hudobnej činnosti. Analyzuje celkový rozvoj vokálnej interpretácie od slovenskej ľudovej piesne až po zborovú hudbu. Cez dejiny činnosti Komorného zboru Zvony, ktorý založil roku 1993 a s ktorým dosiahol najvyššie ocenenia doma a za hranicami štátu, Juraj Súdi predstavil do detailov v časti monografie, ktorá je najobsiahlejšia, všetky cesty a ocenenia, ktoré Zvony získali doma a za hranicami štátu. Báseň Otcova roľa Ivana Krasku sa stala symbolom Zvonov a symbolizuje práve multikultúrnosť pri prelínaní sa textu predstaviteľa slovenskej moderny zo Slovenska v zhudobnenej podobe vojvodinského Slováka Juraja Súdiho. Za osemnásť rokov Zvony vystupujú až v ôsmych európskych štátoch. Samozrejme, že na Slovensku vystupujú najčastejšie, a to, či už v kostoloch, domoch kultúry, alebo na otvorenom javisku. Nebyť autorovho detailného zapisovania všetkých vystúpení, hosťovaní, dokonca cestovania, návštev a novovzniknutých priateľstiev, kniha by nebola úplná, a práve multikultúrnosť sa prejavila aj takýmto spôsobom. Interaktívna multikultúrnosť sa podľa autora prejavila aj na koncertoch pri rozličnom repertoári tohto zboru. Interkultúrnosť zboru sa prezentuje aj pri spolupráci, spoločnom repertoári, pri spoločných vystúpeniach, koncertoch, akciách, súťažiach a spoločných hosťovaniach s Mestským zborom Neven z Báča. Autor poukazuje na to, že spoločné koncerty týchto dvoch zborov, slovenského a srbského, prispeli k vplyvu zborovej kultúry na rozširovanie interkultúrnosti vo Vojvodine.

Monografia obsahuje vzácnu časť Prílohy. Chronológia vystupovania Komorného zboru Zvony a Združenia chórov Zvony a Neven. Spolu 452 vystúpení doma a v zahraničí realizoval samotný autor monografie. Tak je teoretická časť o interkultúrnosti do detailov dokumentovaná a dokonca je aj štatisticky spracovaná. Všetko to bolo realizované vďaka Komornému zboru Zvony. Zvony sú most, ktorý spája národy, rôzne vierovyznania, jazyky a kultúry. Na základe výskumu autora Zvony sú hybnou silou interkultúrnosti medzi slovenskými vojvodinskými snaživcami.

Vedecká monografia vychádzajúca z doktorskej dizertácie Juraja Súdiho predstavuje veľký prínos k dejinám hudby vo vojvodinskom priestore, ale predovšetkým v širšom rámci kultúrnych dejín Slovákov vo Vojvodine, Srbsku a za hranicami štátu.

Recenzia na dizertáciu autora Dr. Bogdana Đakovića – Univerzita v Novom Sade, Akadémia umení

Štúdia Dr. Juraja Súdiho pod názvom Činnosť slovenskej zborovej kultúry a jej vplyv na rozvoj a šírenie interkulturality vo Vojvodine predstavuje výnimočnú prácu v oblasti konektivity zborového interpretačného umenia s jeho širšou sociálnou a spoločenskou úlohou v oblasti dnešnej Autonómnej pokrajiny Vojvodina.

V prvej kapitole knihy je vytýčený a zdôvodnený problém (vplyv na rozvoj a šírenie interkulturality) a predmet (slovenské zbory vo Vojvodine) výskumu, ako aj základná hypotéza a očakávané výsledky výskumu. V druhej časti sa nachádza krátky historický prehľad migrácie a sťahovania Slovákov do Vojvodiny, s príslušnými demografickými údajmi a základnými informáciami o charakteristikách života ľudu, ako i o inštitucionalizácii kultúry Slovákov v Uhorsku a v Juhoslávii. V tretej a štvrtej kapitole štúdie je predstavená zborová hudba, činnosť slovenských zborov a prax ich organizovania sa vo Vojvodine, s dôrazom na spoločensko-historický kontext vzniku a vývoja umeleckej a zborovej kultúry. V piatej a šiestej kapitole do detailov je zanalyzovaná činnosť, zloženie a repertoár Komorného zboru Zvony zo Selenče s dôrazom na skúsenosti a výsledky, ktoré sa určujú ako interkultúrne. V piatej kapitole sú identifikované a analyzované konkrétne formy interkultúrnej činnosti a praxe zboru Zvony, ktoré sa môžu obsahovo vymedziť (kultúrne výmeny na regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni, ekumenická činnosť, vychovávanie zborového obecenstva a mládeže, dobrovoľníctvo a humanitná činnosť, podnecovanie skupinových a osobných vzťahov medzi interpretmi, domácimi a obecenstvom). V šiestej kapitole sa analyzujú formálne činitele interkultúrnej komunikácie tohoto komorného zboru (členovia, repertoár a vystúpenia). Siedma kapitola je venovaná úvahám o faktoroch, charakteristikách a príkladoch interkultúrnej činnosti komorného zboru Zvony a slovenských zborov vo Vojvodine, s ktorými tento zbor spolupracoval.

Táto štúdia je interdisciplinárna a zahŕňa oblasti: umenie, spoločenské vedy a hudobnú pedagogiku. Problém výskumu je vedecky relevantný a má spoločenský význam. Predmet výskumu je presne definovaný a dobre operacionalizovaný v rámci teoretických úvah a empirických výskumov. Štúdia ako taká je prínosom k afirmovaniu zborovej kultúry aj ako umenia, aj ako špecifickej formy sociálnej komunikácie, lebo umelecká aktivita zborov so sebou prináša aj viacnásobne užitočné angažovanie sa: produktívne trávenie voľného času, pestovanie družnosti a solidarity, ďalšie hudobné vzdelávanie sa a estetickú výchovu, ako rozvoj tých pozitívnych osobnostných vlastností, ktoré prispievajú k vzájomnému porozumeniu, tolerancii a spolupráci. Na príklade slovenských ochotníckych zborov vo Vojvodine, a zvlášť Komorného zboru Zvony, sa autorovi podarilo poukázať na to, že sú to umelecké a interpretačné telesá, ktoré sú samy osebe zdrojom, miestom a prostriedkom interkultúrnej komunikácie.

Recenzia na dizertáciu autora Prof. Dr. Žolta Lazara – Univerzita v Novom Sade, Filozofická fakulta

Doktorská dizertácia Juraja Súdiho je vedeckou štúdiou o význame slovenských zborov vo Vojvodine a ich vplyve na rozvoj a šírenie intrerkulturality najmä v pokrajine, ale aj v širšom regióne. Táto dizertácia má interdisciplinárny charakter a zahŕňa oblasti umenia, spoločenských vied a hudobnej pedagogiky. Jej vedecký význam sa odzrkadľuje predovšetkým vo fakte, že problematika zborovej kultúry doteraz nebola rozoberaná ani v kontexte súčasných teoretických koncepcií kolektívnych identít, ani ako činiteľ interkultúrnej komunikácie. Okrem toho je dizertácia prínosná skúmaním spoločenských podmienok, v ktorých sa dnes pestuje a rozvíja kultúrna identita národnostných menšín a etnických skupín v Srbskej republike a v Autonómnej pokrajine Vojvodina.

Z hľadiska metodológie vypracovania dizertácie ide o teoreticko-empirickú štúdiu. V rámci implementácie rozpracovania teoretických problémov kultúrnych kontaktov a multikulturalizmu sa spracúvajú a rozoberajú demografické charakteristiky, záujmy a motivácie členov ochotníckych zborov zo Selenče, Báča, Báčskeho Petrovca a Nového Sadu a súčasne sa v práci nachádza aj systematizovaný dokumentačný a faktografický materiál, ktorý môžeme považovať aj za materiál na skúmanie súčasných dejín Slovákov vo Vojvodine.

Okrem vedeckého významu má dizertácia Juraja Súdiho aj širší spločenský význam, ktorý sa v prvom rade odzrkadľuje v afirmovaní zborovej kultúry aj ako umenia, aj ako špecifického tvaru spoločenskej komunikácie. Umelecká činnosť zborov totiž podmieňuje veľmi dôležité a viacnásobne užitočné angažovanie sa: užitočné trávenie voľného času, pestovanie družnosti a solidarity, ďalšie hudobné vzdelávanie a estetickú výchovu, ako aj rozvoj tých pozitívnych čŕt osobnosti, ktoré prispievajú k vzájomnému porozumeniu, tolerancii a spolupráci. V tomto zmysle by sme zvlášť chceli zviditeľniť časti štúdie, v ktorých sa autor zaoberá sakrálnou hudbou a v ktorých dokazuje, že medzikonfesionálny dialóg nie je len možný, ale že môže byť aj interkultúrnou komunikáciou v plnom význame tohto slova, teda opravdivou výmenou zážitkov a skúseností medzi predstaviteľmi rôzných kultúr.

Majúc na zreteli zloženie, repertoár a činnosť predovšetkým slovenských ochotníckych zborov vo Vojvodine autorovi sa podarilo poukázať na to, že sú to umelecké a interpretačné telesá, ktoré sú samy osebe aj cieľom, aj prostriedkom interkultúrnej komunikácie. V súlade s uvedeným s potešením odporúčam publikovanie doktorskej dizertácie Juraja Súdiho a som tej mienky, že to bude významným prínosom pre afirmáciu a chápanie zborovej kultúry, úlohy a významu slovenskej národnostnej spoločnosti a jej kultúry v AP Vojvodina, ako aj stimulom k rozvíjaniu a pestovaniu rôznorodých tvarov interkultúrneho dialógu.