Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v roku 2020 vydal šiesty zväzok svojej edície Doktorské dizertácie. Tentoraz to bola dizertačná práca Samuela Koruniaka Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období, ktorú autor úspešne obhájil na Katedre slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Samuel Koruniak sa vo svojej dizertačnej práci zameral na zložitý fenomén spisovného jazyka vojvodinských Slovákov s osobitným dôrazom na obdobie po roku 1918, teda na obdobie, keď sa tunajší Slováci prvýkrát ocitli, aj formálne odlúčení od materskej krajiny, v novom štátnom zväzku Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov, čo so sebou prinieslo celý rad priamych a nepriamych implikácií tak na ich postavenie ako národnostnej menšiny, ako aj na ich národnú a jazykovú identitu.

Zatiaľ čo dejiny spisovnej slovenčiny na Slovensku boli, prirodzene, predmetom skúmania početných vedeckých prác, spisovná slovenčina vojvodinských Slovákov, ako odnože slovenského národa, ktorá sa zhodou historických okolností vyvíjala za celkom špecifických okolností, doposiaľ nebola až tak podrobne a komplexne spracovaná. Pre správne pochopenie vývinu a postavenia slovenčiny ako spisovného jazyka slovenskej menšiny mimo územia materskej krajiny, teda Slovenska, nevyhnutné je komplexné spracovanie všetkých lingvistických, ale aj mimojazykových činiteľov, predovšetkým historických, spoločensko-politických a legislatívnych, ktoré zásadným spôsobom vplývali na postavenie spisovnej slovenčiny a na jej špecifiká v prostredí vojvodinských Slovákov. Samuel Koruniak si túto potrebu interdisciplinárneho spracovania jednej v zásade lingvistickej témy správne uvedomil a vo svojej práci podáva komplexný obraz vývinu a postavenia slovenskej komunity na území dnešnej Vojvodiny a tým aj jej jazykovej otázky. Bez historického diskurzu by totiž nebolo možné pochopiť ani vznik samotnej slovenskej menšiny vo Vojvodine, resp v dnešnom Srbsku, ani jej jazykové špecifiká. Samotná práca preto predstavuje istú syntézu poznatkov o vojvodinských Slovákoch a ich etnickej a jazykovej genéze. Pre lepšie pochopenie témy autor podáva aj stručný pohľad na spoločenský a politický vývin menšiny aj pred prvou svetovou vojnou a v tom kontexte analyzuje aj dobovú jazykovú situáciu, avšak až spoločensko-politický vývin po roku 1918, keď došlo k novému geopolitickému usporiadaniu Európy a vzniku nových štátnych zväzkov, medzi ktorými aj Československa a Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, výrazným spôsobom ovplyvnili postavenie Slovákov žijúcich na území dnešnej Vojvodiny, čo sa zákonite odzrkadlilo aj na postavenie slovenčiny, predovšetkým v kontexte jej používania vo verejnom styku. Z toho dôvodu Koruniak náležitú pozornosť venuje medzivojnovému obdobu a otázkam spoločensko-politického vývinu, budovania nových kultúrnych a vzdelávacích inštitúcií a osobitne mapuje oblasti uplatňovania spisovnej slovenčiny v rámci cirkvi a školstva, ako dvoch pilierov, o ktoré sa tunajší Slováci tradične opierali vo svojom zápase o zachovanie vlastnej národnej, kultúrnej a tým aj jazykovej identity. Samozrejme, skutočnosť, že sa vojvodinskí Slováci ocitli v novom štátnom zväzku, sa odzrkadlila aj na použivanie slovenčiny v úradnom, resp. administratívnom styku, ale zároveň podnietila túto komunitu intenzívnejšie vnímať aj vlastnú samosvojnost, vrátane aj tej jazykovej.

Autor sa podrobne venuje aj okolnostiam, ktoré vplývali na jazyk vojvodinských Slovákov – napr. dlhodobá odlúčenosť od materského národa a vývin v inoetnickom prostredí, čo zákonite viedlo k čiastočnému zakonzervovanie niektorých, z dnešného pohľadu archaických, nárečových špecifík a dlhodobé vystavenie medzijazykovým kontaktom, predovšetkým to platí pre styk slovenčiny s maďarčinou, srbčinou/srbochorvátčinou a v menšej miere aj rusínčinou, češtinou a nemčinou.

Koruniak nezabudol ani na snahy a nezanedbateľné výsledky vojvodinskej slovakistiky, pri čom si zvlášť všíma lingvistické práce Daniela Dudka, ktorý sa, ako jeden z mála odborníkov, sústavne venoval aj otázke vývinu a dejín spisovnej slovenčiny vo vojvodinskom prostredí.

Dejiny spisovnej slovenčiny v prostredí vojvodinských Slovákov v medzivojnovom období svojou komplexnosťou a šírkou záberu predstavuje vzácnu vedeckú syntézu poznatkov o otázkach jazykovej identity vojvodinských Slovákov a ako taká sa určite stane spoľahlivým zdrojom informácií pre všetkých tých, ktorý sa v budúcnosti budú zaoberať týmto kultúrnym a jazykovým fenoménom.

 

Ladislav Čáni

Release Date: 
2020

Ústav odporúča

Za horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine

Za horami, za dolami lúčka zelená,

zamiloval som si dievča, čierne oči má.

 

Pomaly to už budú tri storočia, odkedy na území dnešnej Vojvodiny žijú príslušníci slovenského národa. Od prisťahovania v 18. storočí až do dnes, Slováci zanechali hlbokú stopu v dejinách a kultúre Vojvodiny.

Národný kalendár 2017

Jedna strana na každý deň v roku

Aj tohto roku tradičná ročenka Národný kalendár vyšla tlačou po Lucii. Najstaršie periodikum vojvodinských Slovákov vychádza od roku 1919 a práve si pripísalo 96. ročník. Zalistovali sme si v ňom, dosť textov v ňom hneď aj prečítali, lebo nás oslovili. Nemohli sme si nevšimnúť, že motívom či pohnútkou väčšiny príspevkov sú výročia, ktoré si pripomenieme alebo s jubilantmi – jednotlivcami alebo inštitúciami – oslávime v roku 2017.

Dramaturgia a manažment hudobných podujatí - Zborník z 11. muzikologickej konferencie

Konferencie venované slovenskej hudbe vo Vojvodine vstúpili v roku 2015 do novej dekády. Podobne ako počas prvých desiatich rokov plánujeme aj v ďalších ročníkoch otvárať nové témy a pozývať odborníkov zo Srbska a zo zahraničia, aby prispievali k lepšiemu poznaniu našej hudobnej tradície a súčasného hudobného umenia. Doterajšie konferencie sa venovali zatiaľ spracovaným témam nedostatočne. Konferencie sú zároveň aj o kontaktoch, o ľuďoch, ktorí priamo či nepriamo môžu ovplyvniť našu hudobnú prax a prispieť tak k jej skvalitňovaniu.

Slovenský svetový kalendár

Spoločná minulosť, rozosiata prítomnosť a neurčitá budúcnosť sú dostatočné dôvody – dať vedieť o sebe. Na počiatku bolo Slovo... ono trvá a dúfame, že ešte dlho zotrvá. Slovenský svetový kalendár má za úlohu slovenské slovo udržať a priblížiť, zhromaždiť na jednom mieste. Lepšie poznajúc seba, ľahšie sa zachováme. Ľahšie zachováme naše Slovo ako Slováci. Ľahšie zachováme našu reč a vlastné bytie. Slovenské slovo je prítomné v celom svete, od Austrálie až po Ameriku. Naša nová ročenka má za úlohu uložiť ho, nadnes a nazajtra, pre prítomnosť a pre budúcnosť.

Rádio Kysáč 1965 – 2015

Zborník prác Rádio Kysáč 1965 – 2015 vyšiel ako výsledok projektu, ktorý bol realizovaný pri príležitosti osláv 50 rokov od založenia Rádia Kysáč, prvej lokálnej rozhlasovej stanice vo Vojvodine. Zhrnuté sú tu príspevky z konferencie, ktorá sa konala 8. mája 2015 vo vtedajšom Kultúrno-informačnom stredisku Kysáč, v rámci ktorého rozhlas pôsobil. Konferencia mala názov Rádio Kysáč – minulosť, súčasnosť a budúcnosť.

Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929

Publikácia Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovíncov 1918-1929 autorky Gabriely Gubovej Červenej vyšla ako 3. zväzok edície Doktorské dizertácie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

V roku 2015 ju spoločne vydali Slovenské vydavateľské centrum a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Za slnkom napoludnie

Pred nami je najnovšia komplexná publikácia o presídľovaní sa Slovákov na Dolnú zem, ktorá je výsledkom dlhoročných výskumov a snažení DrSc. Jána Babiaka, kulpínskeho rodáka, univerzitného profesora, historika, autora početných odborno-vedeckých prác z oblasti telesnej kultúry, no zrovna tak i z oblasti dejín slovenských vojvodinských obcí, spolkov, združení a organizácií. DrSc.

Slovenská hudba vo Vojvodine 2014, Zborník prác 10. konferencie muzikológov a hudobných odborníkov

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov je vydavateľ muzikologických zborníkov, ktoré sú výsledkom medzinárodných konferencií muzikológov a hudobných odborníkov na tému Slovenská hudba vo Vojvodine. Konferencia sa koná každoročne v Novom Sade, v priestoroch ÚKVS.

Slováci v Hajdušici a na Dolnej zemi - prvá slovenská kniha v Hajdušici

 

Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné prace

V roku 2014 Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci v rámci edície Korene vydalo publikáciu Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné práce, pod ktorú sa ako zostavovateľka podpisuje prof. A. Marićová. Dielo vyšlo ako Zväzok 8. Súborneho diela Vladimíra Hurbana Vladimírova.