Zborník prác 14. konferencie muzikológov a hudobných odborníkov

Úvodom...

Rodina Feríkovcov zanechala, bezpochyby, hlboké a trvalé stopy na poli slovenskej vojvodinskej hudby a práve tie stopy sleduje aj zborník, ktorý vám predkladáme. Tému zborníka, a rovnako tak aj tému 14. muzikologickej konferencie, ktorá sa konala 24. novembra 2018, napísal život sám. Ide o to, že pôvodný zámer usporiadať konferenciu, ktorá sa bude niesť v znamení 110 rokov narodenia Juraja Feríka st., zmenil odchod osobnosti, ktorá patrila k pilierom nášho hudobného života a zároveň aj našej konferencie, Juraja Feríka ml. Téma bola preto pozmenená a v konečnom dôsledku znela Prínos Juraja Feríka st. a Juraja Feríka ml. do hudobného života vojvodinských Slovákov. Bola to príležitosť vzdať hold obidvom osobnostiam, zdokumentovať a analyzovať ich zberateľskú, interpretačnú, upravovateľskú, pedagogickú, publikačnú a dirigentskú činnosť a prízvukovať ich odkazy pre budúcnosť nášho menšinového hudobného života. Konferencia nám ešte raz potvrdila, že sme ako komunita prišli o ďalšiu stálicu hudby vojvodinských Slovákov, ktorá bude pre nás všetkých nenahraditeľná.

Vzhľadom na to, že dátum konferencie kolidoval s 53. ročníkom Stretnutia v pivnickom poli, rozhodli sme sa konferenciu mimoriadne presťahovať do Pivnice. Hostiteľom 14. konferencie bol SKUS Pivnica a jej organizátorom Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov za finančnej podpory Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny. V tom zmysle sa prítomným prihovorili Valentín Michal Grňa, predseda spolku a vedúci festivalového orchestra, tiež predsedníčka Hudobnej komisie Výboru pre kultúru NRSNM Anna Medveďová, a v mene organizátora Anna Chrťanová Leskovac, riaditeľka ÚKVS. Svojou prítomnosťou 14. konferenciu poctil aj podpredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Peter Prochácka a rovnako aj rodina Juraja Feríka ml. – jeho dcéra Anna, vnúčatá Viktora a Ema, zať Žolt a manželka Zuzana. Na dôvažok, v úvodnej časti konferencie zazneli aj slovenské ľudové piesne v podaní Viktora Ivanoviča, ktoré jeho starý otec Juraj Ferík ml. obľuboval. Za sprievodu Ondreja Maglovského vyzneli hudobné vstupy Viktora Ivanoviča veľmi dojímavo a emotívne, čo istým spôsobom nastavilo aj celkový priebeh konferencie.

Niet pochýb, že muzikologické konferencie, ktoré organizujeme od roku 2005, Juraj Ferík ml. plne podporoval. Svedčí o tom jeho aktívna účasť na 12. ročníkoch. Od sameho začiatku Juraj Ferík ml. prispieval nášmu podujatiu cennými radami a veľmi jasnými a presnými názormi na hudobný život tunajších Slovákov. Trvalou pamiatkou na túto jeho činnosť budú aj autorské texty zverejnené v jednotlivých ročníkoch. Na tretej konferencii, ktorá sa konala v Novom Sade, sa nám po prvýkrát prihovoril témou Niektoré postrehy k celomenšinovým hudobným festivalom z hudobného aspektu. Na 5. konferencii, ktorá sa konala v roku 2009 a venovaná bola téme 60 rokov Novosadského rozhlasu, vystúpil s témou Tvorba Juraja Feríka st. v Novosadskom rozhlase. Na 7. konferencii, ktorá sa uskutočnila v roku 2011, vystúpil s témou Viliam Figuš-Bystrý a Mikuláš Schneider-Trnavský – osobnosti slovenskej hudby a ich pôsobenie vo Vojvodine. O rok neskôr, keď sme sa v rámci 8. konferencie tematicky zamerali na Cirkevnú hudbu vojvodinských Slovákov predniesol príspevok na tému Kantorsko-levitské semináre Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi v Juhoslávii v rokoch 1961 – 1973. V roku 2016, keď sme sa zamerali na nedožité výročie Martina Kmeťa, vystúpil s príspevkom Moja spolupráca s Martinom Kmeťom a jeho podiel na príprave zbierky Ľudové piesne Slovákov vo Vojvodine Juraja Feríka st. Jediný ročník muzikologickej konferencie, v ktorom sa odmlčal, bol 10. ročník, ktorý sa konal v roku 2014, a to zo zdravotných dôvodov. Od 14. ročníka muzikologickej konferencie si však budeme na nášho cteného a veľaváženého kolegu iba spomínať a opakovane si sprítomňovať jeho odkazy, pridŕžať sa ich a tak si navždy zachovávať spomienku na dielo a život – Juraja Feríka ml.

Každý z našich zborníkov je neoceniteľným svedectvom doby a srdcia organizátorov podujatia sú naplnené zadosťučinením keď i len na chvíľku spätne vzhliadnu na všetky cenné články a fotografie, ktoré tieto zborníky obsahujú. Aj preto sa tešíme, že zborník venovaný Feríkovcom, má vysokú výpovednú hodnotu, tak tú vizuálnu, fotografickú, ako aj textovú. Za bohatý fotografický archív azda najviac vďačíme skutočnosti, že sme v roku 2015 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadali večierok nášmu jubilantovi, vtedy 80- -ročnému Jurajovi Feríkovi ml., ktorý nám s cieľom kvalitného stvárnenia večierka poskytol veľké množstvo materiálu. Práve vizuálna zložka zborníka hovorí viac než tisíce slov o jeho bohatej hudobnej kariére. Na strane druhej, v zborníku publikujeme fakty o živote dvoch osobností a tie nachádzame v príspevkoch Anny Medveďovej, Mgr. art. Kristiny Lomenovej, PhD., MgA. Janka Siromu, Ph.D, Marieny Stankovićovej Krivákovej, Ma. Kataríny Mosnákovej Bagľašovej, Mgr. Anny Medveďovej ml., Tatjany Jaškovej, PaedDr. Juraja Súdiho PhD. a Mgr. art. Miliny Sklabinskej PhD. Do zborníka zaraďujeme aj príspevok Kataríny Melegovej Melichovej, ktorá toto fórum uznala za vhodné na predstavenie činnosti Anny Medveďovej pri príležitosti jej životného jubilea – k jej šesťdesiatke.

Účastníci konferencie sa na záver uzhodli na tom, že bude podaný návrh do Obce Báčsky Petrovec, aby jedna z ulíc bola pomenovaná po Jurajovi Feríkovi. Diskutovalo sa však aj o potrebe zorganizovať kantorské kurzy a uvažovať aj o vydaní zbierky autorských piesní Juraja Feríka st. Sú to úlohy, ktoré trvalo zaznamenávame v našom zborníku a pevne veríme, že sa postupne nám alebo našim pokračovateľom podarí zabezpečiť ich realizáciu.

 

Milina Sklabinská

 

Zborník v elektronickej podobe sa nachádza tuná.

 

 

 

 

Release Date: 
2019

Ústav odporúča

Za horami, za dolami – tri storočia Slovákov vo Vojvodine

Za horami, za dolami lúčka zelená,

zamiloval som si dievča, čierne oči má.

 

Pomaly to už budú tri storočia, odkedy na území dnešnej Vojvodiny žijú príslušníci slovenského národa. Od prisťahovania v 18. storočí až do dnes, Slováci zanechali hlbokú stopu v dejinách a kultúre Vojvodiny.

Národný kalendár 2017

Jedna strana na každý deň v roku

Aj tohto roku tradičná ročenka Národný kalendár vyšla tlačou po Lucii. Najstaršie periodikum vojvodinských Slovákov vychádza od roku 1919 a práve si pripísalo 96. ročník. Zalistovali sme si v ňom, dosť textov v ňom hneď aj prečítali, lebo nás oslovili. Nemohli sme si nevšimnúť, že motívom či pohnútkou väčšiny príspevkov sú výročia, ktoré si pripomenieme alebo s jubilantmi – jednotlivcami alebo inštitúciami – oslávime v roku 2017.

Dramaturgia a manažment hudobných podujatí - Zborník z 11. muzikologickej konferencie

Konferencie venované slovenskej hudbe vo Vojvodine vstúpili v roku 2015 do novej dekády. Podobne ako počas prvých desiatich rokov plánujeme aj v ďalších ročníkoch otvárať nové témy a pozývať odborníkov zo Srbska a zo zahraničia, aby prispievali k lepšiemu poznaniu našej hudobnej tradície a súčasného hudobného umenia. Doterajšie konferencie sa venovali zatiaľ spracovaným témam nedostatočne. Konferencie sú zároveň aj o kontaktoch, o ľuďoch, ktorí priamo či nepriamo môžu ovplyvniť našu hudobnú prax a prispieť tak k jej skvalitňovaniu.

Slovenský svetový kalendár

Spoločná minulosť, rozosiata prítomnosť a neurčitá budúcnosť sú dostatočné dôvody – dať vedieť o sebe. Na počiatku bolo Slovo... ono trvá a dúfame, že ešte dlho zotrvá. Slovenský svetový kalendár má za úlohu slovenské slovo udržať a priblížiť, zhromaždiť na jednom mieste. Lepšie poznajúc seba, ľahšie sa zachováme. Ľahšie zachováme naše Slovo ako Slováci. Ľahšie zachováme našu reč a vlastné bytie. Slovenské slovo je prítomné v celom svete, od Austrálie až po Ameriku. Naša nová ročenka má za úlohu uložiť ho, nadnes a nazajtra, pre prítomnosť a pre budúcnosť.

Rádio Kysáč 1965 – 2015

Zborník prác Rádio Kysáč 1965 – 2015 vyšiel ako výsledok projektu, ktorý bol realizovaný pri príležitosti osláv 50 rokov od založenia Rádia Kysáč, prvej lokálnej rozhlasovej stanice vo Vojvodine. Zhrnuté sú tu príspevky z konferencie, ktorá sa konala 8. mája 2015 vo vtedajšom Kultúrno-informačnom stredisku Kysáč, v rámci ktorého rozhlas pôsobil. Konferencia mala názov Rádio Kysáč – minulosť, súčasnosť a budúcnosť.

Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929

Publikácia Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovíncov 1918-1929 autorky Gabriely Gubovej Červenej vyšla ako 3. zväzok edície Doktorské dizertácie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.

V roku 2015 ju spoločne vydali Slovenské vydavateľské centrum a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

Za slnkom napoludnie

Pred nami je najnovšia komplexná publikácia o presídľovaní sa Slovákov na Dolnú zem, ktorá je výsledkom dlhoročných výskumov a snažení DrSc. Jána Babiaka, kulpínskeho rodáka, univerzitného profesora, historika, autora početných odborno-vedeckých prác z oblasti telesnej kultúry, no zrovna tak i z oblasti dejín slovenských vojvodinských obcí, spolkov, združení a organizácií. DrSc.

Slovenská hudba vo Vojvodine 2014, Zborník prác 10. konferencie muzikológov a hudobných odborníkov

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov je vydavateľ muzikologických zborníkov, ktoré sú výsledkom medzinárodných konferencií muzikológov a hudobných odborníkov na tému Slovenská hudba vo Vojvodine. Konferencia sa koná každoročne v Novom Sade, v priestoroch ÚKVS.

Slováci v Hajdušici a na Dolnej zemi - prvá slovenská kniha v Hajdušici

 

Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné prace

V roku 2014 Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci v rámci edície Korene vydalo publikáciu Vladimír Hurban Vladimírov Jazykovedné práce, pod ktorú sa ako zostavovateľka podpisuje prof. A. Marićová. Dielo vyšlo ako Zväzok 8. Súborneho diela Vladimíra Hurbana Vladimírova.