Správa o činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v roku 2008

Úvod

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (v pokračovaní Ústav) bol založený roku 2008 Rozhodnutím o založení Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, vyneseným Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny (NRSNM) dňa 10. marca roku 2008 a schváleným Autonómnou pokrajinou Vojvodinou 27. marca 2008. Práva a povinnosti Pokrajiny ako zakladateľky boli zakladacou listinou prenesené na Výkonnú radu AP Vojvodiny (v pokračovaní VR APV).

Orgány Ústavu vymenovala VR APV na návrh NRSNM. Za úradujúcu riaditeľku článkom 20 Rozhodnutia o založení Ústavu bola vymenovaná Milina Sklabinská z Nového Sadu. Uznesením VR APV z dňa 29. apríla 2008 za predsedu Správneho výboru bol vymenovaný Vladimír Valentík z Báčskeho Petrovca a za jeho členov Dr. Samuel Čelovský z B. Petrovca, Dr. Michal Týr z Nového Sadu, Samuel Boldocký z B. Petrovca, Jarmila Ćendićová z Kovačice, Anna Séčová-Pintírová z B. Petrovca, Anna Medveďová z B. Petrovca, Miroslav Benka zo Starej Pazovy a Eva Naďová z Pančeva. Dozorný výbor tiež bol ustanovený 29. apríla roku 2008. Za predsedu Dozorného výboru bol vymenovaný Martin Zloch z Kovačice a jeho členmi sa stali Anna Chrťanová Leskovcová z Kysáča a Jaroslav Hrebík zo Starej Pazovy.

Správny výbor sa ustanovil na svojom zasadnutí 9. mája roku 2008 v miestnostiach NRSNM. Zasadnutie zvolala predsedníčka NRSNM Anna Tomanová Makanová a zúčastnili sa ho všetci členovia okrem Evy Naďovej z Pančeva. Po ustanovení Správneho výboru a odovzdaní rozhodnutí o vymenovaní jeho členom rozoberal sa, a potom i schválil, Štatút Ústavu.

Štatút Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov bol schválený Výkonnou radou APV 4. júna roku 2008 a 19. júna 2008 bol Ústav zapísaný do registra Obchodného súdu v Novom Sade ako ustanovizeň. Vybavené bolo i daňové identifikačné číslo a matričné číslo, a otvorili sa i účty v banke pre dinárové a devízové hospodárenie v banke Continental.

Na návrh NRSNM z dňa 9. apríla roku 2008, aby za riaditeľku Ústavu bola vymenovaná Milina Sklabinská, VR APV vyniesla Rozhodnutie o uvoľnení z funkcie úradujúceho riaditeľa a Rozhodnutie o vymenovaní riaditeľa Ústavu. Milina Sklabinská bola za riaditeľku Ústavu vymenovaná 29. októbra 2008 na dobu štyroch rokov.

V období, kým Ústav ešte nemal nevyhnutnú dokumentáciu, NRSNM prenajala prevádzkový priestor v Njegošovej ulici číslo 16. Zmluvu o nájme prevádzkového priestoru v Njegošovej ulici č. 16 s VP Poslovni prostor Ústav uzavrel po splnení nevyhnutných podmienok 13. novembra 2008 na obdobie 5 rokov.

Na druhom zasadnutí Správneho výboru bol schválený Plán a program činnosti Ústavu na rok 2008, Finančný plán Ústavu na rok 2008, vynesené boli i Pravidlá o vnútornej organizácii a systematizácii pracovných miest v Ústave, tiež Pravidlá o postupovaní pri verejnej súťaži s nízkymi hodnotami, Plán verejných súťaží na rok 2008, ako i Uznesenie o peňažnej úhrade prislúchajúcej členom Správneho výboru a Uznesenie o úhrade cestovných trov v krajine a zahraničí.

Adaptácia prevádzkových miestností

Ústav v roku 2008 svoju činnosť zameral na vytváranie objektívnych podmienok pre prácu, čiže na adaptáciu prevádzkových miestností prenajatých od VP Poslovni prostor. Po prijatí prvých prostriedkov sa určila suma na projekt adaptácie a vybavenia priestoru v Njegošovej ulici číslo 16 v Novom Sade. Po uskutočnení procedúry verejnej súťaže a výberovom konaní realizácia hlavného architektonického projektu adaptácie prevádzkových miestností bola pridelená Projektovej kancelárii InForma architektura, s.r.o. z Nového Sadu. V súlade so Zákonom o verejnom obstarávaní Republiky Srbsko na regulárnosť postupovania dozerala komisia v zložení Mr. Sara Novakovićová, dipl. právnik Zlatko Šimák a Anna Medveďová. Vzhľadom na stav prenajatého priestoru nevyhnutne bolo treba dôkladne opracovať steny, opraviť všetky stropy, upraviť ich a vyhotoviť adekvátne a moderné osvetlenie v miestnostiach, všetky vonkajšie obloky a dvere sa museli nahradiť novými, zavedená bola i nová elektrická inštalácia, namontované klimatizačné zariadenie a vytvorené primerané hygienické podmienky. Časť prevádzkového priestoru zaberajú miestnosti pre zamestnaných, pokým v druhej časti sa budú konať rozličné zhromaždenia ako sú prezentácie, promócie a výstavy, poslúžia i na edukáciu alebo na rôzne semináre, zasadnutia a pod.

Uvedená projektová kancelária zhotovila v súlade s potrebami Ústavu i projekt na vybavenie interiéru. Vzhľadom na to, že sa Ústav bude zaoberať i dokumentačnou činnosťou, zabezpečený je potrebný počet vysokých políc a skríň. Vnútorný priestor je tiež moderne upravený, no predovšetkým je to priestor, ktorý zaručuje bezpečné, zdravé, súčasné a kvalitné pracovné podmienky.

V tejto chvíli tu pracuje päť osôb. Každý zo zamestnancov má počítač s veľkou pamäťovou kapacitou a tft obrazovkou, ako i telefón, a možnosť prístupu k internetu. Pracovníci majú k dispozícii tri telefonické ISDN linky a fax.

Svoj majetok a celkový prevádzkový priestor Ústav poistil v DDOR, ale plánované zabezpečovacie video zariadenie v roku 2008 nebolo inštalované, urobí sa to v roku 2009, keď sa v Ústave už budú i hodnotnejšie veci.

Súbeh o logo Ústavu

Súbeh o logo a ochrannú značku Ústavu bol vypísaný 24. októbra 2008 a uverejnený v týždenníku Hlas ľudu. Súbehu sa zúčastnilo päť kandidátov: Katarína Balážiková z Bratislavy, Marián Karavla zo Starej Pazovy, Štefánia Kukučková z Kysáča, Andrea Merníková z Pivnice a Juraj Beredi zo Selenče. Každý z účastníkov ponúkol niekoľko návrhov na logo a na doklady Ústavu (hlavičku, obálku, vizitku).

Komisia, ktorá pracovala v zložení Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, Anna Feríková Ivanovićová, architektka-dizajnérka a Anna Chrťanová Leskovcová, riaditeľka Kultúrno-informačného strediska v Kysáči, prijala návrh Andrey Merníkovej z Pivnice.

Víťazná ochranná značka je inšpirovaná pestrosťou motívov dominujúcich na slovenských krojoch, ručných prácach, omaľovaných tanieroch a iných výtvoroch slovenskej národnej kultúry. No motív na značke neexistuje ako osobitný slovenský ornament. Je fiktívny a symbolizuje modernú slovenskú kultúru spočívajúcu na súlade starého a nového, na tradícii a zároveň na dobe modernej. Značka má podobu kvetu so štyrmi lupienkami. Tri znázorňujú oblasti vo Vojvodine (Banát, Báčku a Sriem) a štvrtý lupienok, ktorý môže byť i súčasťou každého z prvých troch, symbolizuje slovenské spoločenstvo žijúce na území celej Vojvodiny. Vypracovaná je v odtieňoch modrej farby, ktorá sa považuje za tradičnú farbu vojvodinských Slovákov. Písmená sú jednoduché, aby nenarúšali kompozíciu samotnej značky.

Predstavovanie činnosti Ústavu vo verejnosti

Aby sa verejnosť čím lepšie oboznámila s poslaním Ústavu a s predsavzatím, ktoré si táto ustanovizeň vytýčila, o jeho činnosti sme od začiatku informovali v elektronických a tlačených médiách. Sledoval ju vojvodinský rozhlas a televízia, rozhlas a televízia v Petrovci, staropazovský rozhlas, Televízia Panonija, týždenník Hlas ľudu, a texty o Ústave sú uverejnené i v Ľudovom kalendári, v rodinnom magazíne Rovina a v publikácii, ktorá vychádza v diaspóre pod názvom Slovenské zahraničie.

Imidž Ústavu sa vytváral na početných kultúrnych manifestáciách vojvodinských Slovákov. Prednáška na tému Význam založenia Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov odznela na Letnom dirigentskom kempe, ako i na Seminári pre choreagrafov, a prvá akcia, ktorej organizátorom spolu s NRSNM bol i Ústav, bola 4. konferencia muzikológov na tému Slovenské hudobné festivaly – prítomnosť a budúcnosť. K medzinárodnému rázu tejto konferencie prispel práve Ústav tým, že uvítal renomovaných choreológov zo Slovenskej republiky (Romana Malatinca a Martina Urbana) a manažérov v kultúre z Maďarska a Rumunska. Závery tejto konferencie sa neskoršie začali uplatňovať i v praxi, čo sa pozitívne odzrkadlilo na kvalite slovenských hudobno-folklórnych manifestácií, resp. na činnosti, ktorej cieľom je zlepšiť predstavovanie slovenskej kultúry vôbec.

V Slovenskej republike sa Ústav prezentoval v rámci manifestácie Dni zahraničných Slovákov, ktorú v dňoch 9. až 14. októbra organizoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Na tejto manifestácii sa Slováci zo Srbska predstavili početnými programami: vizuálnym – keď prezentovali dielo akademického maliara Pavla Popa v aule Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, literárno-vydavateľským – keď predstavili najnovšie titulky Slovenského vydavateľského centra, etnografickým – výstavou detského odevu v minulosti, divadelným – vystúpením ochotníckeho divadla z Pivnice, hudobno-folklórnym – tancami folklórnej skupiny Krajan a vystúpením niektorých renomovaných sólistov Slovákov z Vojvodiny. Etnografickú výstavu Slovenského národného múzea v Trnave v mene Ústavu otvorila jeho riaditeľka, a o Ústave sa hovorilo i na prijatiach usporiadaných primátormi Bratislavy a Trnavy.

Informácia o Ústave bola podaná i na stretnutí najvyšších predstaviteľov slovenských spoločenstiev v regióne, ktoré sa konalo v Segedíne na sklonku roku 2008. Vzhľadom na to, že k stretnutiu došlo pri príležitosti podpísania memoranda o spoločnom uchádzaní sa o prostriedky na projekty, ktoré sa týkajú všetkých Slovákov v regióne, Ústav mal príležitosť prvýkrát kandidovať svoje projekty. Ide o dva projekty: vypracovanie webovej stránky kultúry Slovákov v regióne a organizovanie 5. konferencie muzikológov v roku 2009 o hudobnom fonde Novosadského rozhlasu, ktorý v tomto roku oslávi 60 rokov svojej existencie.

Mapovanie kultúrnej infraštruktúry Slovákov vo Vojvodine

Na žiadosť Pokrajinského sekretariátu pre kultúru v septembri roku 2008 Ústav zmapoval aktuálny stav kultúrnej infraštruktúry vojvodinských Slovákov a pripravil správy z týchto oblastí:

• kultúrne ustanovizne vojvodinských Slovákov (múzeá, galérie, profesionálne divadlo, kultúrne strediská a domy kultúry),

• kultúrno-umelecké spolky vojvodinských Slovákov (KUS, ochotnícke divadlá, folklórne súbory a pod.),

• združenia občanov a iné projekty a programy z oblasti kultúry Slovákov vo Vojvodine,

• kultúrno-umelecké manifestácie.

Správa má 60 strán a okrem základných údajov o druhu a zložitosti prác sú do nej zaradené potreby aktérov v kultúre v budúcnosti.

Pripravované projekty

Ústavu sa podarilo, hoci je len nedávno založený, nadviazať spoluprácu so Slovenským národným múzeom a uzavrieť s ním partnerstvo v práci na projekte Dejiny tradičných slovenských domov na Dolnej zemi. Historické múzeum, ktoré pôsobí v rámci Slovenského národného múzea, sa zaoberá i výskumom problematiky Slovákov v zahraničí, ich dejín a súčasného spôsobu života. Historické múzeum sa všetkými svojimi odbornými kapacitami usiluje o zachovanie a doplnenie fondu Slovákov v zahraničí a prostredníctvom centrálnej evidencie múzejných zbierok (CEMUZ) spracúva ich fond a informácie (texty a fotografie) o určitých predmetoch z dejín Slovákov na Dolnej zemi sprístupňuje verejnosti. V tom zmysle sa plánuje už spomínaný projekt realizovať v jednotlivých slovenských lokalitách vo Vojvodine od roku 2009 po rok 2011. Skúmatelia Historického múzea navštívia spomínané lokality v období január až október roku 2010, zhromaždia materiál, ktorý sa potom bude odborne spracúvať, klasifikovať a dokumentovať, a konečným výsledkom celého podujatia bude výstava slovenskej architektúry vo Vojvodine. Ústav ako partner v projekte urobí patričné prípravy pre výskum, čiže zabezpečí informátorov pre jednotlivé lokality a angažuje asistentov, ktorí budú mať príležitosť pracovať s odborníkmi zo Slovenskej republiky.

Ďalším projektom je budovanie informačného systému na utvorenie databanky slovenskej kultúry vo Vojvodine. Vyhotovenie softvéru pre potreby Ústavu, presnejšie INDOK, si nevyhnutne vyžaduje precízne zistiť potreby, na ich podklade potom vypracovať parametre a uschopniť pracovníkov, aby ich mohli používať. Časť tohto dokumentačného materiálu treba sprístupniť aj prostredníctvom internetu. Realizácia projektu sa začala koncom roku 2008 a s prácou sa začne v roku 2009.

Donácie

Prvú donáciu Ústav získal koncom decembra z Direkcie tovarových rezerv Autonómnej pokrajiny Vojvodiny. Ide o dataprojektor s kompletným vybavením, držiakom, plátnom a káblami. Hodnota donácie je 107.000,00 dinárov.

Spolupráca a prvé výsledky

Ústav v roku 2008 začal spolupracovať s niekoľkými dôležitými inštitúciami.

V Slovenskej republike Ústav nadviazal dobré vzťahy s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, so Svetovým združením Slovákov v zahraničí, so Slovenským národným múzeom, Hudobným centrom v Bratislave, Divadelným ústavom Slovenskej republiky, Slovenským filmovým ústavom a Agentúrou na rozvoj turistiky Slovenskej republiky. Nadviazal spoluprácu na spoločných projektoch s najvyššími slovenskými inštitúciami v regióne – so Slovenskou samosprávou v Maďarsku a Demokratickým zväzom Slovákov a Čechov v Rumunsku.

Keď ide o inštitúcie a ustanovizne kultúry v Srbsku, s činnosťou Ústavu a náplňou jeho práce predovšetkým bol oboznámený minister kultúry Nebojša Bradić, ktorý 6. októbra 2008 vo svojom kabinete prijal Vladimíra Valentíka, podpredsedu NRSNM, Pavla Čániho, riaditeľa Slovenského vojvodinského divadla a Milinu Sklabinskú, riaditeľku Ústavu. Na stretnutí sa mali stanoviť priority, keď ide o kultúru Slovákov v Srbsku a jej najväčšie dosahy, ktoré by Ministerstvo kultúry malo podporiť, tiež analyzovať doterajšia spolupráca, resp. jej dobré vlastnosti, ale i nedostatky.

Keďže sa v rámci svojej činnosti Ústav bude zaoberať i dokumentačnou činnosťou a pred nami sú i Slovenské národné slávnosti, ktoré roku 2009 oslávia 90 rokov od založenia, nadviazal spoluprácu i s Juhoslovanskou kinotékou s cieľom nájsť najstaršie snímky Slovenských národných slávností. V archivovanom filmovom materiáli, ktorý sa vyťahuje na slovenskú kultúru po druhú svetovú vojnu, sú objavené dve snímky so zábermi zo slávností (trvajú 1 minútu), ako i snímka trvajúca necelé 4 minúty, na ktorej je Slovenská svadba vo Vojvodine, nakrútená 1939. roku v Báčskom Petrovci. Snímky sú na základe zmluvy zaslané Ústavu na DVD a DVCAM a môžu sa použiť výlučne na nekomerčné účely.

S cieľom podporiť dokumentačnú činnosť Ústav nadviazal i spoluprácu s Mandragora filmom a podporil výrobu dokumentárno-umeleckého filmu O Jánovi Lenhartovi. Film o známom rozhlasovom spevákovi pôvodných slovenských ľudových piesní zo zorného uhla jeho nasledovateľov bol premietaný na niekoľkých filmových festivaloch súťažného rázu.

Ústav nadviazal spoluprácu i s inými ústavmi – vojvodinských Maďarov, Rumunov, Rusínov a Chorvátov, ako i s Ústavom pre kultúru Vojvodiny. Došlo k početným formálnym a neformálnym stretnutiam, ktorých cieľom bolo zabezpečiť čím lepšiu koordináciu činnosti a spoluprácu, keď ide o jednotlivé projekty.

Na rozširovaní spolupráce s inými organizáciami bude Ústav pracovať i v nastávajúcom roku, a tak sú už na rok 2009 naplánované projekty so všetkými profesionálnymi ustanovizňami kultúry vojvodinských Slovákov, s ustanovizňami kultúry pôsobiacimi na republikovej, pokrajinskej, obecnej a lokálnej úrovni, s medzinárodnými organizáciami a sieťami, a so všetkými, čo svojimi programami podporujú ochranu, zveľaďovanie a rozvoj kultúry Slovákov vo Vojvodine.

Riaditeľka

Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov

Milina Sklabinská