Úvod
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v treťom ročníku svojej existencie realizoval takmer všetky stanovené plány a programy na rok 2011 zamerané na zachovávanie a zveľaďovanie hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva, ako aj na podporu rozvoja súčasných foriem kultúrnej tvorby Slovákov v Srbsku.
Výročná správa ponúka podrobný popis realizovaných projektov a má tendenciu zamerať sa hlbšie na podstatu a význam už realizovaných projektov, byť svojráznou analýzou tak činnosti ÚKVS ale aj kontextu, v ktorom existuje, a zároveň ponúkať možné riešenia a smernice, v ktorých by sa mohol uskutočňovať ďalší kultúrny rozvoj.
Taká správa žiaduca je už aj preto, že sa v roku 2012 plánuje vypracovanie Stratégie kultúrneho rozvoja Slovákov v Srbsku. Určovanie konceptu kultúrnej politiky, analýza existujúceho stavu, rozbor možností a definovanie strategických cieľov patria k predpokladom dobre definovanej stratégie a preto ústav už aj touto správou chce prispieť k vypracovaniu stratégie a anticipovať niektoré budúce rozvojové plány v oblasti kultúry.
Vzhľadom na to, že nadobudli platnosť nové zákony upravujúce aj prácu menšinových ústavov – Zákon o národnostných radách národnotných menšín (2009) a Zákon o kultúre (2009), ÚKVS sa v roku 2011 stal ustanovizňou osobitného významu pre zachovávanie, zveľaďovanie a rozvoj príznačností a národnej identity našej národnostnej menšiny. Zároveň, vzhľadom na tieto zákonné predpisy, ústav v roku 2011 pozmenil aj Štatút, najmä keď ide o klasifikáciu činností v oblasti kultúry, čím sa činnosť ústavu v oblasti kultúry nepatrne rozšírila.
ÚKVS si aj v roku 2011 prostriedky na činnosť zabezečil z prostriedkov rozpočtu AP Vojvodiny, tiež prostredníctvom projektov z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, SlovakAid-u a Ministerstva kultúry Srbska.
ROZVOJOVO-VÝSKUMNÉ ODDELENIE
Knižné vydania
Názov projektu: Publikácia Slováci v Srbsku z aspektu kultúry
Typ projektu: aktivita ústavu
Obsah projektu: Publikácia Slováci v Srbsku z aspektu kultúry je prvým knižným vydaním Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, v ktorom sa zúročujú výsledky vedecko-výskumnej, informačnej, dokumentačnej a prezentačnej činnosti tejto ustanovizne od jej založenia v roku 2008. V publikácii predstavujeme tridsaťštyri lokalít v textovej podobe a prostredníctvom bohatých fotografických a archívnych dokumentov a súčasne originálne vypracovaných ilustrácií. Texty publikácie vychádzajú z textov pôvodne písaných pre portál www.slovackizavod.org.rs. Ich autormi sú Katarína Mosnáková, Marijan Pavlov, Milina Sklabinská, Marína Kováčová, Anna Snidová, Adam Jonáš, Andrea Berédiová, Jasmina Pániková, Anna Kišová, Katarína Pucovská, Michal Babiak, Edita Kmeťková, Anna Brtková, Boris Bílek, Gabriela Gubová, Jaruška Ferková, Anna Dingová, Katarína Verešová, Stanislav Stupavský a Anna Struhárová. Postupne prešli tieto texty podstatnými jazykovými a štylistickými úpravami, aby tvorili jeden kompaktný obsahový celok. Navyše editori Milina Sklabinská a Katarína Mosnáková, texty dopĺňali o tzv. medailóny slovenských osobností spätých s určitou lokalitou alebo o iné typické charakteristiky. V podobnom smere sú texty dopĺňané o medailóny, týkajúce sa špecifík pôvodného odevu tunajších Slovákov, ktorých autormi sú etnológovia Anna Séčová Pintírová a Marijan Pavlov. Práve tieto medailóny ilustruje vzácny archívny materiál z Múzea Vojvodiny. Pod ďalšie krátke texty späté s architektúrou sa okrem editorskej dvojice podpisujú aj Tatjana Medveďová a Mariena Martišová. Editorská dvojica zároveň pripravila články na podporu kultúrneho turizmu podľa špecifík jednotlivých oblastí a zároveň v závere každej kapitoly uviedla, prečo a kedy by mal čitateľ dané prostredie navštíviť. Kultúrna minulosť a rôznorodosť aktuálnej kultúrnej ponuky v jednotlivých oblastiach bola základným obsahovým meradlom. Texty – až na niektoré výnimky – poskytujú geografické a demografické údaje, historické fakty a súčasnosť danej lokality, ako aj jej kultúrny rozvoj a súčasné podoby kultúrneho života. Fakty z textov sú z overených zdrojov. V prípade historických faktov, ktoré sú predmetom neustáleho prehodnocovania, sme sa vyhýbali akejkoľvek subjektívnosti a spravidla sme uvádzali údaje všetkých relevantných prameňov. Okrem overených zdrojov nám pomáhali aj znalci kultúrnej minulosti tunajších Slovákov či kultúrni dejatelia takmer zo všetkých našich prostredí. Osobitne sa však o zvýšenie kvality publikácie pričinil Dr. Samuel Čelovský, znalec kultúrnych dejín tunajších Slovákov.
Vizuálna stránka publikácie je rovnako dôležitá. Vďaka kvalitným archívnym a aktuálnym fotografiám verne ilustruje a dopĺňa textovú časť. Naším zámerom bolo predstaviť aktuálne kultúrne a turistické hodnoty slovenských lokalít a takto ich zviditeľniť. V knihe je použitých vyše tisíc fotografií početných autorov, ktorí svojou kreativitou zachytili to, čo aktuálne existuje v teréne. Ide o fotografie Michala Madackého z Kysáča a Igora Bovdiša z Báčskeho Petrovca, Ondreja Miháľa z Toronta, a sú tu aj fotografie dizajnéra publikácie Đulu Šantu, ktorý vhodne ilustroval kapitoly početnými slovenskými vzorkami. Kultúra je v tejto publikácii chápaná v tom najširšom zmysle ako spôsob života a ako vedomý zásah jednotlivca do svojho okolia. Usilovali sme sa definovať základy, na ktorých sa kultúra rozvíjala a podoby, do ktorých vyústila. V publikácii mapujeme náboženský život, formy ľudovej kultúry, ako aj umelecké prejavy jej príslušníkov. Vyváženosť tých oblastí bola azda najväčšou výzvou pri príprave publikácie. Všetky oblasti sa rozvíjali vďaka jednotlivcom – nositeľom slovenskej kultúry, ich tvorivému dielu, ktorým poznačili tep rozvoja tejto kultúry.
Prínos projektu: Osobitným prínosom tohto vydania je jeho apelatívnosť, ktorú cítiť v každom z textov. Zdôrazňujúc špecifiká jednotlivých prostredí, ktoré by mohli utkvieť v čitateľovej pamäti a upozorňujúc na reálie, ktoré by nemal potenciálny návštevník prehliadnuť, dávame jasne na vedomie, že každé z týchto prostredí skrýva v sebe možnosti a potenciály, ktoré možno neboli doteraz naplno využité. V tom duchu sú ladené aj originálne podtituly, ktoré majú čitateľa zaujať a podnietiť ho, aby sa dozvedel o reáliách viac. Niekde sú to už dobre zabehnuté kultúrne ustanovizne, inde zasa novovytvorené zbierky predmetov slovenskej kultúry alebo jednoducho kultúrne pamiatky, či prírodné krásy. Všetky však svojím spôsobom reprezentujú istý kultúrny model, ktorý tak ako všetky ostatné javy podlieha zmenám a ukazuje cestu, ktorou slovenská komunita na jej kedysi najjužnejších hraniciach prešla. Najmä však ukazuje na súčasný stav.
Uplatnenie projektu: Publikáciu považujeme za kapitálny projekt ÚKVS vo svojom prvom mandáte a jej plné uplatnenenie má nastúpiť až v roku 2012. Je našou túžbou, aby takto koncipovaná publikácia našla uplatnenie tak v tunajšom prostredí, ako aj na Slovensku a všade tam, kde žijú Slováci. Dúfame, že sa nám podarí publikovať túto knihu v budúcom roku aj v srbskom a neskôr aj v anglickom jazyku. Potom doplníme aj aktuálne údaje o počte obyvateľov podľa najnovšieho sčítania obyvateľstva.
***
Názov projektu: Ročenka ÚKVS Maják
Typ projektu: Aktivita ústavu
Obsah projektu: Začiatkom roku 2010 z tlače vyšlo druhé vydanie ročenky Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov – Maják. Tak ako aj v prvom čísle, naším zámerom bolo trvalo zaznamenať všetko to, čím sme sa v roku 2010 zaoberali, a cez prizmu činnosti ústavu tlmočiť dobu, kontexty a formy, v ktorých naša slovenská kultúra dnes existuje. I keď veľká väčšina textov bola zverejnená aj na našom portáli www.slovackizavod.org.rs a tí, ktorí ho pravidelne navštevujú, mali možnosť denne sledovať naše aktivity, aj táto svojrázna výročná správa má svoje plné opodstatnenie. Totiž prostredníctvom tlačenej formy sa o činnosti ústavu oboznámia ďalší čitatelia, ktorí nemali zatiaľ príležitosť podrobne sledovať naše programy, respektíve obsahy slovenskej kultúry vôbec. A práve o to nám šlo – dosiahnuť najvyšší stupeň transparentnosti v práci, ktorý poukáže na reálny stav a konkrétne výsledky.
Prínos projektu: Maják je svojráznym informátorom o tom, čím sme sa a ako kvalitne v ústave zaoberali v predchádzajúcom období, a zároveň odzrkadľuje posun, ktorý sme v rámci dlhoročného plánovania urobili v konkrétnom roku. Transparentnosť je dôležitá aj pre istúsi autoevalváciu, lebo môžeme sebakriticky zhodnotiť klady a zápory realizovaných projektov a na základe nich účelovejšie definovať budúce plány.
Uplatnenie projektu: Ročenka poukazuje na to, že aj v treťom ročníku činnosti ústav dôkladne zmapoval silné a slabé stránky celkového slovenského kultúrneho systému. Z tej analýzy vyplýva rad dlhodobých projektov, ktoré ústav mieni v budúcnosti podniknúť.
***
Názov projektu: Zborník prác VI. konferencie muzikológov a hudobných odborníkov
Typ projektu: Aktivita ústavu
Obsah projektu: VI. Muzikologická konferencia na tému Slovenská hudba vo Vojvodine, ktorá sa konala 11. decembra 2010, priniesla rad podnetných hudobno-vedných príspevkov na tému Inovačné metódy v hudobnej pedagogike. Jej cieľovou skupinou boli učitelia hudobnej kultúry, ktorých poslaním je predovšetkým vytvárať priamy a pozitívny vzťah detí k hudbe, rozvíjať ich hudobný vkus a celkovú hudobnú problematiku predstaviť im zrozumiteľným a prijateľným spôsobom. Okrem tej hudobno-teoretickej, konferencia mala aj praktickú zložku a tak jej účastníci mali príležitosť zasvätiť sa do najnovších trendov, ktoré hudobná pedagogika zastáva dnes. Zo tridsať učiteľov, hlavne hudobných pedagógov a tých, ktorí sa nimi chcú v budúcnosti stať, si okrem teoretických a praktických poznatkov sebou odniesli aj certifikáty akreditované Ministerstvom vzdelávania Českej republiky. Stalo sa tak vďaka odbornému workshopu Hudobno-pohybové inšpirácie pod vedením Dr. Evy Jenčkovej, ktorá rozvinula vlastné metódy hudobnej výchovy založené na učení hrou. Okrem odborníčky z Česka, na konferencii hovorili eminentní odborníci zo Slovenska a zo Srbska, vrátane pedagógov, ktorí sa zameriavajú na výuku hudby v slovenských prostrediach v Srbsku.
Prínos projektu: Zámer konferencie – priblížiť tunajším slovenským hudobným pedagógom nové hudobno-výchovné prístupy a prispieť tak k rozvoju a zveľadeniu ich každodennej činnosti, sa plne odzrkadľuje aj v zborníku prác. Zborník je zároveň istousi príručkou, v ktorej čitateľ nájde praktické rady a nápady ako oblasť hudby priblížiť jej malým a veľkým recipientom. Všetky príspevky hovoria práve o tom, ako deti naučiť vnímať hudbu a uviesť ich do procesov jej tvorby, stvárňovania alebo percipovania, presnejšie priviesť ich k tomu, k čomu má jednotlivec najbližšie.
Uplatnenie projektu: Zborníky prác sú jedným z dôležitých výstupov muzikologických konferencií a spravidla sú zdarma distribuované účastníkom konferencií, hudobným pedagógom a všetkým záujemcom o túto problematiku.
***
Názov projektu: Založenie edície Bibliofílie
Typ projektu: Aktivita ústavu
Obsah projektu: Pri príležitosti zaznamenávania životného jubilea – 85 rokov spisovateľa Jána Labátha, ÚKVS vydal Bibliofíliu Jána Labátha Sprisahanci. Ide o 1. zväzok novozaloženej edície Bibliofílie, ktorá vyšla nákladom 50 výtlačkov. Ide o unikáty, z ktorých má každý svoje poradové číslo podpísané spisovateľom. Redaktorom vydania je Víťazoslav Hronec zatiaľ čo bibliofíliu Sprisahanci vhodne ilustrovala Emília Valentíková.
Prínos a uplatnenie projektu: Ide o gesto, ktoré malo za cieľ spisovateľovi, ale aj milovníkom jeho diela, pripraviť originálny dar, pozorne vybrané a ilustrované a kvalitne vytlačené dielo.
***
Názov projektu: Spoluvydávanie knižných vydaní s vedecko-výskumnou problematikou so SVC –
Chrestomatia slovenskej vojvodinskej poézie pre deti – Medovník a Epický priestor a jeho dve podoby v modernej slovenskej novelistike
Typ projektu: Spoločné vydania
Obsah projektu: Chrestomatia slovenskej vojvodinskej poézie pre deti – ide o výber z diela viacerých vojvodinských autorov, autorkou je univerzitná profesorka, literárna kritička a historička Jarmila Hodoličová. Na 496 stranách predstavená je tvorba spisovateľov od obdobia druhej polovice 18. storočia až po súčasnú dobu, počnúc od významných mien, akými sú Juraj Rohoň (1773 – 1931), Michal Godra (1801 – 1874), Jozef Podhradský (1823 – 1915), Albert Martiš (1855 – 1918), Ján Čajak (1863 – 1944) Michal Babinka (1927 – 1974), Pavel Mučaji (1929), Michal Ďuga (1951), Zoroslav Spevák Jesenský (1956), Ladislav Čáni (1961) a iní. Na stranách chrestomatie nemožno nepovšimnúť si diela početných známych spisovateliek akou je napríklad Mariena Czoczeková – Eichardtová (1892 – 1972), Adela Čajaková – Petrovičová (1901 – 1976), Anna Majerová (1923 – 1987), Anna Dudášová (1936), Viera Benková (1939), Elena Hložanová (1962), ale aj mladých, nádejných – Andrey Spevákovej (1980), Kataríny Mosnákovej (1984) a mnohých iných. Chrestomatia slovenskej vojvodinskej literatúry pre deti je bohatá na početné ilustrácie a fotografie vyše 20 autorov. Hlavným a zodpovedným redaktorom vydania, ktoré vyšlo ako 66. zväzok edície Máj Slovenského vydavateľského centra, je Víťazoslav Hronec. Publikácia čitateľom ponúka mnohé diela z oblasti poézie a prózy pre deti.
Prínos projektu: Okrem výberu poézie pre deti autorka v diele ponúka aj teoretické poznatky o prozaickej tvorbe a poézii autorov od konca 18. po prvú polovicu 20. storočia, kým podrobnejšie údaje o autoroch zostavovateľka podala v textoch od druhej polovice 20. storočia, podelených podľa desaťročí, a to od 60. rokov po rok 2010.
Obsah projektu: Epický priestor a jeho dve podoby v modernej slovenskej novelistike – Ide o dizertačnú prácu Emílie Čelovskej, ktorá sa venuje výskumu kategórie literárneho priestoru a jeho analýze a interpretácii vo vybraných textoch modernej slovenskej novelistiky. Práca je zameraná na teoretickú reflexiu priestoru v epike a na jeho interpretáciu v dielach Dominika Tatarku (V úzkosti hľadania) a Mila Urbana (Výkriky bez ozveny, Za vyšným mlynom). PhDr. Emília Čelovská doktorskú dizertáciu obhájila na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Prínos projektu: Ide o prvý titul novozaloženej edície Doktorské dizertácie, v rámci ktorého by mali byť postupne zverejňované doktorské dizertácie z oblasti kulturológie.
***
Názov projektu: Monografie slovenských osád vo Vojvodine
Typ projektu: Spoločné vydania
Obsah projektu: Pod knihu s názvom Boľovce – Kultúrne tradície Slovákov v Srieme sa podpisuje tím Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktorého prácu koordinuje vedúci Katedry manažmentu kultúry a turizmu profesor Jaroslav Čukan. Tím má za sebou už vydané dve knihy, ktoré sa zaoberajú problematikou vojvodinských Slovákov, sú to knihy o kultúrnych tradíciách Slovákov v Pivnici a Erdevíku. Ambíciou kolektívu autorov je analýza vybraných kultúrnych javov, priebehu etnickej asimilácie a ďalších etnokultúrnych procesov vo viacerých časových rovinách od osídlenia obce Slovákmi po súčasnosť. Čitatelia si v knihe môžu nalistovať osem kapitol, ktoré spracovali rôzni autori, tak zo Srbska, ako i zo Slovenska. Prvé strany publikácie sú venované analýze rozmanitých kontaktov obyvateľov Boľoviec s obyvateľmi iných miest a dedín, ktoré skúmal profesor Jaroslav Čukan. Po migrácii Slovákov na územie Báčky, Banátu a Sriemu, sa komunikácia s takzvanou Hornou zemou nikdy v úplnosti neprerušila. Krajina pôvodu pre dolnozemských Slovákov bola práve tým – krajinou pôvodu, a výsledkom toho sú i v súčasnosti pretrvávajúce kontakty Boľovčanov so Slovenskom, o čom sa v knihe zmienil Boris Michalík. Sriemsky senior Ján Vinkovič tiež Boľovciam venoval niekoľko riadkov, presnejšie dejinám evanjelického a. v. cirkevného zboru v Boľovciach. Lokálnu identitu, vedomie príslušnosti, kolektívnu pamäť a etnografické črty obyvateľov tejto dediny obývanej i Slovákmi bližšie popísal Ladislav Lenovský. Ivana Šusteková sa venovala detailnému prieskumu rôznych zamestnaní obyvateľstva, ktoré podľa slov autorky predstavujú fenomén významne determinujúci spôsob života, tradičnú kultúru a etnokultúrny profil Slovákov. Gastronomická ponuka tunajších Slovákov vždy priláka početných záujemcov. Vychádzajúc z autentickosti domácich jedál spomenutá autorka venovala osobitnú kapitolu práve strave a stravovaniu. Aby čitatelia nadobudli ucelený obraz o kultúrnych tradíciách Boľoviec, Michal Kurpaš sa im venuje v kontexte turizmu, kým sa pod záverečnú kapitolu pod názvom Ľudové piesne z Boľoviec podpisuje Peter Michalovič. Znotované piesne si každý môže pozrieť v osobitnej časti knihy, resp. v Spevníku ľudových piesní zhotovenom Mariánom Járekom. Zvláštnosťou je i slovník nárečových slov.
Prínos projektu: Monografia ponúka bohatý prehľad údajov z rôznych oblastí života Slovákov žijúcich v Boľovciach, podložených terénnym výskumom odborníkov zo Slovenska, ale i početnými fotografiami.
Uplatnenie projektu: Spolupráca s odborníkmi z FFUKF z Nitry už dala svoje konkrétne výsledky a to je dôvod, prečo je v tejto spolupráci potrebné pokračovať. Výskumný tím za finančnej a logistickej podpory aj našej ustanovizne plánuje v budúcnosti pripraviť monografické práce o tých slovenských komunitách, ktoré zatiaľ monografie nemajú spracované.
***
Názov projektu: 90 rokov Ženského spolku v Kovačici
Typ projektu: Finančná podpora pri zaznamenávaní výročia
Obsah projektu: Ženský spolok z Kovačice si v minulom roku pripomenul významné jubileum – 90 rokov svojej činnosti a pri tej príležitosti odštartoval projekt, ktorého výstupom bolo vydanie knihy pod názvom 90 rokov Ženského spolku Kovačica. Že bol projekt úspešne realizovaný, svedčí aj prezentácia knihy, ktorá sa uskutočnila v sobotu 5. marca 2011 za prítomnosti významných hostí a redakčného tímu, na čele s hlavnou a zodpovednou redaktorkou Zuzanou Čížikovou. V publikácii sú uvedené rôznorodé príspevky z dejín kovačického spolku žien, presnejšie píše sa tu o začiatkoch ženského združovania sa, o pôsobení kovačických žien v 20. a 30. rokoch minulého storočia a v druhej polovici 20. storočia, ako i o čiastočne pozmenenej, ale nadovšetko bohatej náplni práce v poslednom desaťročí pôsobenia, hovorí Z. Čížiková. Okrem Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí k vydaniu knihy prispel aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Obec Kovačica a Miestne spoločenstvo Kovačica.
Prínos projektu: ÚKVS týmto podporil dokumentačnú činnosť, ktorá sumarizovala a na jednom mieste predstavila činnosť tohto deväťdesiatročného spolku. Plán a program umožnil, aby sa tak stalo práve v období zaznamenávania jubilea.
Uplatnenie projektu: Tak ako každá dokumentačná činnosť, aj toto dielo je svedectvom doby a pohnútkou aj ďalej tak všestranne fungovať.
***
Názov projektu: Dejiny Slovenska
Typ projektu: Finančná podpora
Obsah projektu: Vojvodinská akadémia vied a umení (VANU) a Slovenská akadémia vied (SAV) uskutočnili spoluprácu na projekte srbského prekladu publikácie Dejiny Slovenska autora Dr. Dušana Kováča, člena a bývalého podpredsedu SAV. Kniha bola v slovenskom jazyku publikovaná v rokoch 1998, 2007 a 2009. Preklad zo slovenského do srbského jazyka urobil Samuel Boldocký. Na financovaní sa podieľal rad ustanovizní, lokálna samospráva Báčsky Petrovec a sponzori, avšak pre nedostatok prostriedkov sa VANU obrátila na ÚKVS a NRSNM, odkiaľ dostala písomný prísľub o finančnej podpore projektu.
Prínos projektu: Prínos celkového projektu spočíva v sprístupnení slovenských dejín aj po srbsky. Zároveň, ÚKVS za svoj finančný podiel získa 100 kusov kníh z celkového nákladu.
Hudobné a video CD a DVD nosiče
Názov projektu: CD slovenských detských populárnych skladieb Letí pieseň, letí
Obsah projektu: V poradí 13. festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí oslávil 20. jubileum od založenia. Pri tej príležitosti Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vydal CD, ktoré pozostáva z vybraných 17 piesní, ktoré odzneli na doterajších vydaniach festivalu.
Počnúc od úspešného kastingu, ktorý sa uskutočnil 5. novembra 2011, kedy v priestoroch ÚKVS smele svoj spevácky talent odprezentovalo 30 výborných spevákov, z ktorých porota v zložení Juraj Ferík, Anna Medveďová a Milina Sklabinská zvolila 17 z dvanástich prostredí: Martin Ján Javorník, Mia Verešová, Una Amidžićová, Dušana Babincová, Iveta Kováčová, Marína Cerovská, Silvia Grňová, Sára Balcová, Rebeka Straková, Martin Parkáni, Ema Kočišová, Alexandra Brtková, Zlatko Klinovský, Sára Valentíková, Marko Macho, Iveta Petrovičová, Maja Miloševićová, Daniela Greksová a Irena Nosáľová. Po ukončenom výbere spevákov očakával seriózny vokálny tréning za odborného vedenia Slovenky Benkovej-Martinkovej v spolupráci s Ervinom Malinom. Na nahrávke sa nachádzajú skladby skladateľov: Jána Petráša, Jána Šofranka a Adama Torňoša, Jaroslava Chalupu, Pavla Tomáša st., Jaroslava Glózika, Samuela Kováča, Jána Kadanca, Maríny Kaňovej, Kvetoslavy Benkovej, Rastislava Struhára, Marieny Stankovićovej-Krivákovej, Jána Holúbeka a Jaroslava Fúseka. Pod hudobnú produkciu audio nahrávky sa podpisuje Štúdio Fluid Noise, kým producentmi sú Valerian Buila a Ervin Malina. Súčasťou vydania je i knižočka, ktorá obsahuje texty všetkých piesní, a to Letí pieseň, letí, Fido, Keď narastiem, budem dáma, Strašidlo, Išla sova na tanec, Mám rada leto, Pocit lásky, Škola volá, Bola raz jedna trieda, Môj svet, U susedov, Májový deň, Láska je sloboda, Najmenšia báseň a Mesiačiková uspávanka. Strany knižočky sú vyplnené pestrými tematickými ilustráciami, pod ktoré sa podpisuje Jasmina Simonovićová.
Prínos projektu: Týmto CD-čkom Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov zaznamenal okrúhle výročie festivalu populárnej detskej hudby s cieľom sprístupnenia detských piesní v slovenskom jazyku čo najširšiemu auditóriu.
Uplatnenie projektu: CD bolo odoslané všetkým rádio staniciam pokrajinského a lokálneho rázu, nejedno bolo odmenou v rôznych odmeňovacích súťažiach v Rádiotelevízii Vojvodiny a v iných médiách. Jeho plné uplatnenie sa plánuje v roku 2012.
***
Názov projektu: CD 31. festivalu populárnej hudby Zlatý kľúč
Obsah projektu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vydal nové CD z festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč 2011. Audio nahrávka zahŕňa 12. nových slovenských skladieb, ktoré boli po prvýkrát odprezentované 16. októbra 2011 v Selenči na 31. ročníku festivalu Zlatý kľúč. Jej spoluvydavateľom je Združenie pre ochranu kultúry, tradície a umenia v Selenči. Pod skladby sa podpisujú skladatelia ako sú Marína Kaňová, Robert Šimon, Martina Trusinová, Juraj Súdi, Jaroslav Glózik, Ervin Zombori, Imre Babinský, Dobroslav Filko, Pavel Ľavroš, Miloš Simonović, Jefimija Zatanovićová a Samuel Kováč. Ich skladby tak na cédečku, ako i na festivale interpretovali mladí talentovaní speváci z radov vojvodinských Slovákov a to: Sabina Trbarová, Ivan Slávik, Emanuela Švecová, trio – Leonóra Súdiová, Anna Berédiová a Ľudmila Ragová, Jaroslav Glózik, Andrea Lačoková, Ivana Vozárová, Pavel Ľavroš, Michaela Kočišová, Anna Zorňanová, Renata Lovásová a skupina Deža Bu. Vydanie obsahuje i knižočku všetkých textov piesní od 12 autorov. Producentom CD, ktoré bolo nahrané v štúdiu Do – re – mi v Novom Sade, je Aleksandar Banjac.
Prínos projektu: Týmto spôsobom ÚKVS podporuje novú tvorbu a zasadzuje sa o to, aby skladby po festivalovom večeri neskončili v šuflíku a nezapadli prachom, ale aby mohli v kvalitnej úprave znieť ešte dlho étrom.
Uplatnenie projektu: Odo dňa vydania na vlnách Rádia Nový Sad alebo na lokálnych rozhlasových staniciach, ktoré majú vysielania v slovenskom jazyku, je možné vypočuť si skladby Pýtam sa sokolov, Biely šál, Bojujem proti sebe, Ako život žiť, Keď ráno príde, Kufor spomienok, Selina, Všade je tma, Sny mladosti, Bez teba, Ak ťa raz pohľady nenájdu a Sama. Zlatý kľúč im tak otvoril dvere do mediálneho sveta.
***
Názov projektu: Bursovanie
Obsah projektu: Osada, bohatá na ľudové tradície, v sebe skrýva mnohé príbehy. S cieľom zachovať staré zvyky tunajších Slovákov, respektíve ľudových obradov, akým je i bursovanie, a zároveň prispieť k ich prezentácii novým súčasným spôsobom, je nakrútený dokumentárny film pod názvom Chodenie s paničkami s podtitulom Paberky sfilmovaných raritných zvykov v Aradáči. Chodenie s paničkami je jeden z ľudových zvykov osady obsahujúci divadelné prvky, ktoré sú v súčasnosti vnímané ako prvé formy ženského divadelníctva v Aradáči. Film bol nahraný v rámci rozvojovo-výskumnej činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov pri príležitosti 225. výročia slovenskej osady Aradáč. Príprava filmu pozostávala z dôkladnej práce v teréne, zberu a monitoringu odbornej literatúry Kataríny Mosnákovej, scenára Annymárie Boldockej Grbićovej – ideovej tvorkyne projektu produkcie Rádiotelevízie Vojvodiny a réžie, pod ktorú sa podpisuje Jano Čáni, a nakoniec z postprodukcie. Vďaka srbským titulkom si film môžu pozrieť a tak aj bližšie spoznať kultúrne tradície slovenského etnika i príslušníci väčšinového národa Srbska.
Prínos projektu: V polhodinovom dokumentárnom etnologickom filme sa diváci môžu dozvedieť viac o tom, ako sa v minulosti v Aradáči „merala noc“, ako sa bursovalo a kto boli Fušeri, a spoznať mnohé iné zvyky. Vďaka archívnym materiálom Rádiotelevízie Vojvodiny a pestrým záberom dej filmu je dynamický, ako informátorky v ňom účinkujú Mária Čechová, Anna Petrášová, Zuzana Obšustová, chýrečné Aradáčske meškárky Anna Puderková, Erža Jánošíková, Erža Jančová a Zuzana Zelenáková. Vo filme ešte účinkujú: Adela Obšustová, Katarína Viergová, Mária Viergová a členovia KOS Mladosť Aradáč.
Uplatnenie projektu: ÚKVS tento dokumentárny film vydal v náklade 500 DVD, ktoré budú ďalej príležitostne distribuované.
Konferencie, snemovania
Názov projektu: Organizácia VII. Konferencie muzikológov a hudobných odborníkov
Typ projektu: Aktivita ústavu
Obsah projektu: VII. muzikologická konferencia sa konala 12. novembra 2011 v Novom Sade na tému Zborový spev vojvodinských Slovákov. Stretla sa na nej naša málopočetná, ale odborná verejnosť, ktorá svojimi analytickými príspevkami prispela k lepšiemu poznaniu zborového spevu a jeho manifestačných foriem u vojvodinských Slovákov. Tohtoročná konferencia vyznačovala sa hlavne vysokým počtom účastníkov z radov tunajších Slovákov, čo svedčí o tom, že činní hudobní odborníci majú blízko k zborovému spevu. Konferenciu tak nasmeroval príspevok pod názvom Zborový spev ako umelecká disciplína a formy, v ktorých sa prejavuje u vojvodinských Slovákov, ktorého autorka Slovenka Benková-Martinková je absolventkou vysokoškolských a postgraduálnych štúdií VŠMU spätých so zborovým a orchestrálnym dirigovaním. Príspevok bol svojráznym úvodom do problematiky zborového spevu, podal historický prierez vývoja európskeho zborového spevu a vhodnými hudobnými video ukážkami tento vývoj verne ilustroval. Od všeobecnej témy sa pristúpilo ku konkrétnej analýze začiatkov zborového spevu u vojvodinských Slovákov. Príspevok na tému Petrovský spevokol 120-ročný predniesla Katarína Melegová – Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku. Príspevok je výsledkom výskumu dobovej tlače a literatúry a poukázuje na úspešné roky práce, ale aj na úskalia, ktoré musel zdolávať tento náš najstarší spevokol. V podobnom tóne odznel aj príspevok Marieny Stankovićovej-Krivákovej Začiatky zborového spevu vojvodinských Slovákov, ktorý sa vo veľkej miere zameral aj na osobnosť skladateľa a dirigenta Jána Podhradského, ktorého činnosť je spätá s jedným z najplodnejších období práce spevokolov v našich prostrediach. Aj dirigent Juraj Ferík k tohtoročnej konferencii prispel príspevkom o slovenských hudobných osobnostiach, ktoré sú svojím spôsobom späté s tunajším prostredím. Šlo o tému Viliam Figuš-Bystrý a Mikuláš Schneider-Trnavský – osobnosti slovenskej hudby a ich pôsobenie vo Vojvodine, ktorá prináša mnohé cenné údaje z našich hudobných dejín. Poobedňajší blok patril analýze súčasného stavu speváckych zborov Slovákov vo Vojvodine a v tomto bloku sa zároveň prezentoval Chrámový zbor apoštola Pavla z Brezna. Jeho umelecký vedúci, dirigent MUDr. Ján Zachár, hovoril o založení a pôsobení tohto ekumenického zboru v Brezne. Akýmsi leitmotívom tejto prednášky bola skutočnosť, že spevácke zbory, najmä duchovné, môžu zbližovať rôzne konfesie a vykonávať tak ekuménu. Ukážkou uplatnenia takýchto presvedčení je aj práca dirigenta PaedDr. Juraja Súdiho, ktorý v príspevku Spájanie speváckych zborov a spoločné vystúpenia poukázal na výsledky spolupráce niekoľkých zborov v Selenči a v Báči. Tohtoročná konferencia sa skončila príspevkom, ktorý akoby mal zosumarizovať aktuálnu činnosť na poli zborovej hudby. Príspevok na tému Slovenské zbory vo Vojvodine v súčasnosti predniesla Anna Medveďová, ktorá konštatovala, že zborový spev u vojvodinských Slovákov od roku 2000 zažíva svoju renesanciu, lebo na relatívne malý počet príslušníkov menšiny máme dnes činných osem zborových zoskupení. Tieto zbory, ako sme mali príležitosť počuť na Koncerte slovenských zborov vo Vojvodine, kvalitou svojho prednesu nezaostávajú za inými podobným telesami, ba naopak, niektoré z nich úspešne vystupujú doma a v zahraničí a za to sú neraz odmeňované vysokými oceneniami.
Prínos projektu: Konferencia doznela konštruktívnou debatou, v ktorej bolo dohodnuté, že okrem prečítaných príspevkov budú do zborníka zaradené aj ďalšie príspevky týkajúce sa zborového spevu u nás. Hovorilo sa aj o potrebe vyhľadania notového materiálu na začiatku 20. storočia najčastejšie predvádzanej operety Pekná nová maľovaná kolíska, ktorú napísal Ján Podhradský na predlohu Vladimíra Hurbana Vladimírova. Nielen toto dielo by malo byť opätovne vydané, čakajú naň aj hudobniny iných slovenských vojvodinských skladateľov.
Uplatnenie projektu: Aj VII. konferencia kvitovala úspech, predovšetkým preto, lebo si udržuje kontinuitu a prináša čoraz kvalitnejšie príspevky na tému Slovenská hudba vo Vojvodine. Zdá sa, že každá ďalšia konferencia otvára nové nedostatočne preskúmané témy a že jeden rok nestačí na to, aby sa vyčerpávajúco spracovali nastolené témy. Ak sa prikloníme k tvrdeniu, že teoretické reflexie vždy boli tie, ktoré hudobnú prax kvalitatívne posúvali dopredu, tak by sme už na základe doterajších konferencií mohli predpokladať, že sa naša hudobná prax dočká aj lepších čias.
***
Názov projektu: 55. Literárne snemovanie
Typ projektu: spoluorganizácia
Obsah projektu: V sobotu 18. júna 2011 v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov sa uskutočnilo Literárne snemovanie s ústrednou témou Slovenská literatúra v prvom desaťročí 21. storočia. Tohtoročné v poradí 55. Literárne snemovanie pozostávalo zo štyroch častí. Prvou časťou snemovania bolo udelenie ceny Nového života za najlepší príspevok v minulom ročníku, ktorú udelila a správu komisie prečítala Katarína Hricová. Komisia pracovala v zložení: Michal Týr, Ladislav Čáni a Katarína Hricová, ktorí po rozbore celého 62. ročníka, poznamenali, že časopis udržiava vysokú kvalitu a konkrétne spomenutý 62. ročník bol štandardne kvalitným ročníkom. Tiež podotkli, že dominuje literárna reflexia nad pôvodnou tvorbou autorov, z ktorej každoročne rapídne ubúda. V aktuálnej produkcii vojvodinskej literatúry sa zvyšuje neúmernosť na úkor práve autentickej umeleckej tvorby. Z toho dôvodu sa komisia rozhodla ocenenie zúžiť na pôvodnú tvorbu a rubriku Pulzovanie literatúry. Cenu mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život získal slovenský spisovateľ Martin Prebudila, ktorý podľa slov komisie vždy udržiava vysokú umelecku úroveň. Druhým bodom bola ústredná časť snemovania na tému Slovenská literatúra v prvom desaťročí 21. storočia, na ktorú prítomným vlastné, ale i príspevky jubilantov predniesli Víťazoslav Hronec, Samuel Boldocký, Viera Benková, Michal Harpáň, Zlatko Benka, Martin Prebudila a šéfredaktor Nového života Adam Svetlík. Hosťom snemovania bol Pavol Rohoň zo Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej, ktorý prítomným skrátka predstavil činnosť ústavu Matice slovenskej v rámci problematiky súčasnej slovenskej literatúry. Na snemovaní odzneli i príspevky venované životným jubileám Daniela Pixiadesa (80), Michala Ďugu (60), Zlatka Benku (60), Anny Marićovej (60), Ladislava Čániho (50), Jána Salčáka (50), Michala Babiaka (50), Vladimíra Marka (50), Anny Makišovej (50), Jána Hlaváča (50) a Adama Svetlíka (50), ktorým bola venovaná tretia časť 55. Literárneho snemovania. Básne jubilantov interpretovali študenti Viktor Korčok a Anna Molnárová Asodiová.
Prínos projektu: Na záver podujatia nasledovala diskusia, kde si prítomní vymieňali názory na ústrednú tému 55. Literárneho snemovania. Každoročné sústreďovanie odborníkov je garantom udržania dosiahnutého štandardu v tejto najväčšmi rozvinutej oblasti kultúry vojvodinských Slovákov.
Uplatnenie projektu: Podujatie sa konalo v organizácii Slovenského vydavateľského centra a redakcie mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov a Výborom pre kultúru NRSNM. Znamená to, že sa ustanovizne kultúry združujú s cieľom podpory už overených tradičných podujatí a ich kvalitnej realizácie.
***
Názov projektu: 7. Výtvarnícke snemovanie
Typ projektu: Aktívna účasť
Obsah projektu: V sobotu 10. decembra 2011 v Modrom salóne budovy Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci sa uskutočnilo 7. Výtvarnícke snemovanie, ktoré sa pravidelne organizuje na aktuálne témy slovenského výtvarníctva v Srbsku. Svoje príspevky predniesli Dr. Iva Paštrnáková, hovorila o maliarovi Cyrilovi Kutlíkovi, zakladateľovi prvej kresliarskej školy v Belehrade, Miroslava Blažićová, zmienila sa o dvoch zatiaľ nedostatočne známych obrazoch Zuzky Medveďovej (Číňan a Číňanka), Pavel Čáni, ktorý hovoril o význame Galérie Blatno a o súčasnom stave v oblasti výtvarníctva, tiež Vladimír Valentík, ktorý sa zmienil o výtvarných udalostiach tunajších Slovákov medzi dvoma bienále. Vesna Latinovićová, ako aj výtvarný kritik Sava Stepanov hovorili o diele Miry Brtkovej a to z aspektu začiatku práce Fondácie Mira Brtka-Kresoja a z aspektu účasti Miry Brtkovej na bienále v Benátkach. Michal Ďurovka predstavil činnosť novootvorenej Galérie Slovenského národného domu v Kysáči, zatiaľ čo sa Milina Sklabinská zmienila o činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v oblasti výtvarníctva.
Prínos projektu: Sústreďujúc osobnosti zo sveta výtvarného umenia s cieľom zistiť a zaznamenať ich teoretické reflexie sa dostávame k verejnému poukazovaniu na dosahy vojvodinských Slovákov vo sfére výtvarného umenia.
Uplatnenie projektu: ÚKVS by v budúcnosti mal aktívne participovať v organizácii takého druhu sústreďovaní a zabezpečiť tým množstvo hodnotného materiálu v oblasti vedecko-výskumnej činnosti. Zároveň ÚKVS by mal zabezpečiť možnosť publikovania zborníka prác z doterajších snemovaní.
INFORMAČNO-DOKUMENTAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ ODDELENIE (INDOK)
Názov projektu: Portál kultúry dolnozemských Slovákov
Typ projektu: Aktivita ústavu
Obsah projektu: Projekt pod názvom Údržba internetového portálu dolnozemských Slovákov mal za cieľ umožniť prevádzkovanie a aktualizáciu portálu www.slovackizavod.org.rs v roku 2011 a na základe objektívnych, presných, overených a úplných údajov potom pokračovať v informovaní širšej verejnosti o všetkých segmentoch kultúry dolnozemských Slovákov. Technická a programová údržba zahŕňala v prvom rade zabezpečovanie technického vybavenia pre nerušené a kvalitné prevádzkovanie webového portálu (virtuálny server na rok 2011, memórie, registrácia RS domény slovackizavod.org.rs na rok 2011 vo firme EuNet.). Tiež sem zaraďujeme každodenný monitoring portálu, údržbu kódu a inštalovanie nových druhov Drupalu a potrebných modulov nevyhnutných pre permanentnú funkčnosť všetkých častí webového portálu. Technickú údržbu a korekcie v dizajne stránky v roku 2011 mala na starosti firma Argonetwork z Nového Sadu (od januára 2011 do mája 2011) a Web servis z Belehradu (od mája 2011 do októbra 2011) a Skvare zo Slovenska (november – december 2011).
V roku 2011 sa vyprogramovala ústredná dynamická galéria fotografií umiestnená na Home page, ktorá je upútavkou na Kultúrnu mapu, konkrétne na vojvodinské dediny/mestá obývané Slovákmi. Okrem toho na portál v roku 2011 pribúdali aj rôzne iné bannery, ktoré boli upútavkou na aktuálne kultúrne podujatia, ale aj na iné aktivity, ktorých obsah sa týkal tunajších Slovákov. Tak sme informovali o Slovenských národných slávnostiach, festivaloch Tancuj, tancuj..., Zlatá brána, Zlatý kľúč, o súpise obyvateľstva v Srbsku a i. Tie bannery boli po ukončení uvedených akcií z portálu odstránené.
Portál sa aktualizoval každodenne tak technicky, ako aj obsahovo a vizuálne. O obsah stránky sa starajú zamestnanci ústavu alebo sa občas angažujú externí spolupracovníci (novinári, fotografi, odborníci pre jednotlivé segmenty kultúry a i.). S cieľom prispieť k zviditeľňovaniu slovenskej dolnozemskej kultúry aj neslovenskej verejnosti, do projektu sme zaradili aj preklad stránky do angličtiny. V súlade s tým anglická časť portálu teraz obsahuje texty o celkovej kultúre tunajších Slovákov, rozdelenej do nasledujúcich oblastí: Curtural Practice – Music, Theater, Visual Arts, Literature, Publishing, Folk Culture, Film and Audio Visual Production, Festivals and Manifestations, Personalities; Curtural Heritage – Museums, Galleries, Libraries, Cultural Monuments, Architecture, Archives; Culture in Media; Culture and Public - Slovak Matica in Serbia, Support of Children and Youth Cultural Activities, Education and Human Resources, Cultural Tourism. Okrem toho vykonal sa i stručný preklad troch bannerov: Festivals and Manifestations, Cultural Map, Adress book. Tiež sa publikovali texty v angličtine aj o Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov, o jeho založení, poslaní a činnosti, ktorú vykonáva v štyroch pracovných jednotkách (About the Institute, Research, Documentation, Culture Presentation, International Cooperation, Media Center, Contact). Každodenne sa prihliadalo aj na preklad dynamickej časti portálu a to rubrík: Calendar, News, Name Day, Photo Gallery, Education.
Prínos projektu: Štatistické údaje o navštívenosti portálu ukazujú, že si ho mesačne otvorí vyše 6 000 používateľov internetu. Počas svojej dvojročnej existencie stal sa obľúbeným novým médiom najmä medzi vojvodinskými Slovákmi, ale aj serióznym partnerom ďalších internetových, tlačových, televíznych a rozhlasových médií (RTV Vojvodiny, týždenník Hlas ľudu, Ľudové noviny v Maďarsku...). Svoje odkazy na portáli nechávajú Slováci z celého sveta a vďaka jeho srbskej a anglickej verzii sa o slovenskej kultúre dozvedajú aj iné národy. Veľké množtvo každodenných návštev portálu je aj zo Slovenska a patria sem členovia rôznych inštitúcií, ustanovizní a spolkov, potom osobnosti z oblasti kultúry, ale aj jednotlivci, ktorí nám buď formou e-mailu alebo aj telefonicky a ústne potvrdzujú, že tu získavajú relevantné údaje o celkovej kultúrnej infraštruktúre dolnozemských Slovákov, ale aj denne aktualizované správy o kultúrnych dianiach v tejto komunite. Vzhľadom na trojjazyčný charakter portálu, ako aj na to, že portál ponúka osobitné state venované Slovensku, možno povedať, že ide o mimoriadny prínos k prezentácii Slovenska v zahraničí. V tom zmysle hovoríme o správach z kultúry zo Slovenska, ktoré preberáme zo SITA a na základe súhlasu, ktorý sme od tejto tlačovej agentúry získali. Bannermi upútame na kultúrny profil Slovenska, ktorý sa nachádza na http://www.slovakia.culturalprofiles.net/?id=-7184, na turistickú propagáciu Slovenska http://www.sacr.sk/, na rozhlasové vysielanie pre slovenské zahraničie http://www.rozhlas.sk/radio-international-en, ale aj na iné aktuálne témy, ako sú napríklad nadchádzajúce voľby na http://uszz.sk/ako-volit-zo-zahranicia/, tiež linkami, ktoré propagujú inštitúcie a ustanovizne na Slovensku zaoberajúce sa zahraničnými Slovákmi.
Uplatnenie projektu: ÚKVS prevádzkuje prehľadný, obsahovo kvalitný a vizuálne atraktívny portál o kultúre vojvodinských a dolnozemských Slovákov a ako taký denne priláka značný počet návštevníkov. Je to skutočnosť, ktorou možno potvrdiť, že projekt spĺňa svoje dlhodobé ciele a možností na jeho obsahové a vizuálne rozvíjanie a rozširovanie je neúrekom.
***
Názov projektu: Databáza kultúry vojvodinských Slovákov
Typ projektu: Aktivita ústavu
Obsah projektu: Elektronická databáza slovenskej vojvodinskej kultúry, ktorú Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov začal budovať v roku 2010, je jedinečným miestom, na ktorom sa zhromažďujú elektronické svedectvá o kultúrnom dedičstve a súčasnej kultúrnej tvorbe vojvodinských Slovákov. Umiestnená je v ÚKVS na serveri denne obsluhovanom spoločnosťou Enter.rs, ktorá sa stará o udržateľnosť a trvanlivosť uskladnených materiálov. Taká obsiahla a trvalo udržateľná databáza, pre svoju rôznorodosť a odbornú relevantnosť chce prispieť k väčšiemu využitiu poznatkov o slovenskej kultúre tak vo vedeckých a rozvojových výskumoch, ako aj vo výchovno-vzdelávacích, promočných, manifestačných a mnohých iných procesoch spätých s problematikou kultúry vojvodinských Slovákov. Do databázy sa aj v roku 2011 umiestňovali entity, ako sú dokumenty (word, excell, pdf..), fotografie (jpg, png..), zvukové zápisy (mp3..), filmy (mp4) a iné, vrátane sprievodných metaúdajov, definovaných v súlade s medzinárodnými štandardmi o katalogizovaní kultúrnych objektov. Do databázy sú vložené najmä materiály, ktoré sa v ÚKVS zhromažďovali v procese prípravy publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Databáza sa navrstvila najmä archívnymi fotografiami, aktuálne vyrobenými autorskými fotografiami, tiež video a zvukovým materiálom, ktorý sa do ÚKVS dostal pri rôznych príležitostiach a z rôznych zdrojov: ustanovizní kultúry (múzeá a galérie, knižnice, archívy, televízne a rozhlasové produkcie...), združení občanov (kultúrno-umelecké spolky, spolky žien, iné záujmové združenia....) alebo od jednotlivcov (súkromné zbierky) doma a v zhraničí.
Prínos projektu: Ide o dlhodobý projekt, ktorého výsledky budú viditeľné až postupom času v súlade s tým, ako sa databáza bude navrstvovať a rozvíjať.
Uplatnenie projektu: Údaje z databázy sú dennodenne využívané v ÚKVS na rôzne účely, tak na výskumné projekty, ako aj na príležitostné prezentácie, prípravu brožúrok a iných tlačených materiálov, pre potreby portálu a pod.
***
Názov projektu: Popis historickej zbierky Slovenského vojvodinského múzea
Typ projektu: Finančná podpora
Obsah projektu: S cieľom podporiť výskumnú činnosť v oblasti kultúrneho dedičstva, ÚKVS podpísal zmluvu so Slovenským národným múzeom Slovenského vojvodinského divadla a Múzeom Vojvodiny s cieľom odborného zriaďovania, popisu a inventúry historických predmetov a historickej zbierky v Slovenskom národnom múzeu – Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci. Projektom bolo obsiahnutých takmer 1 194 predmetov (plagáty, dokumenty, fotografie, pohľadnice a iné), ktoré vlastní toto múzeum.
Prínos projektu: Múzeum Vojvodiny dodalo ÚKVS v elektronickej forme popis historickej zbierky, ktorá počíta 1 194 predmetov. Ide o zoznam predmetov zo starej Inventúrnej knihy z roku 1958, ktoré sú zatiaľ iba vyčistené, zaznamenané a roztriedené. Tím z Historického múzea v správe poukazuje na neadekvátne podmienky tak výskumu, ako aj uschovávania tých predmetov. Mala by nasledovať ďalšia etapa, v ktorej by bola splnená požiadavka ÚKVS týkajúca sa digitalizácie tejto zbierky.
***
Názov projektu: Rozvoj príručnej knižnice ÚKVS
Typ projektu: Aktivita ústavu
Obsah projektu: Základný zámer knižnice Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov je zabezpečiť pramene, ktoré uspokoja tak potreby zamestnancov tejto ustanovizne, kultúrnych dejateľov, ktorých pole pôsobnosti je pestovanie kultúry vojvodinských Slovákov, ako aj vedeckých pracovníkov, zaoberajúcich sa výskumom života a kultúry Slovákov vo Vojvodine. Okrem toho táto špeciálna knižnica má za cieľ na jednom mieste chrániť, spracúvať a uschovávať všetky relevantné písané zdroje i iných nositeľov informácií, týkajúcich sa vojvodinských Slovákov. V roku 2011 do príručnej knižnice pribudlo 270 nových jednotiek – kníh, katalógov a brožúriek a tiež 50 sériových publikácií.
Prínos projektu: Knižnica sa každoročne zveľaďuje a spĺňa tak svoju funkciu pri výskumnej a dokumentačnej činnosti ÚKVS.
ODDELENIE PRE KULTÚRNO-UMELECKÉ MANIFESTÁCIE, ODBORNÉ ZDOKONAĽOVANIE A VZDELÁVANIE V KULTÚRE A UMENÍ SLOVÁKOV VO VOJVODINE
Hudba
Bez hudobných obsahov sa nezaobíde takmer ani jedno naše kultúrne podujatie. Najzastúpenejšie sú formy tradičnej hudobnej kultúry, ktoré na celomenšinovej úrovni sústavne zachováva najmä festival slovenskej autentickej piesne V pivnickom poli, tiež hudobno-folklórne podujatia pre deti DFS Zlatá brána a pre dospelých FF Tancuj, tancuj... ÚKVS sa aktívne zúčastnil v príprave najmasovejšieho podujatia tohto druhu – FF Tancuj, tancuj... a to tým, že v roku 2011 pripravil propagačný materiál festivalu: plagáty, billboardy, flayere a brožúrky. 41. folklórny festival sme teda podporili najmä moderným, farebným, graficky pútavým a obsahovo relevantným Informátorom, v ktorom sú okrem bežných údajov uvedené aj krátke texty o každom z účinkujúcich súborov ilustrované vhodným fotografickým materiálom.
Vojvodinskí Slováci sú aktívni aj v oblasti zborového spevu. V roku 2011 na to poukázali dve podujatia – IV. Stretnutie slovenských zborov vo Vojvodine a VII. Muzikologická konferencia, ktoré potvrdili, že u nás aktuálne pôsobí osem zborových telies, ktoré vo svojom repertoári pestujú tak skladby slovenských, ako aj svetových skladateľov a za svoju prácu sú patrične aj odmeňované. V organizácii oboch podujatí mal ÚKVS aktívnu účasť.
Do tretice, tunajší Slováci majú blízko aj k populárnym žánrom. ÚKVS sa v tomto roku osobitne sústredil na finančnú podporu 13. festivalu populárnej hudby pre deti, ale tvorbu pre deti podporil aj vydaním hudobnej nahrávky Letí pieseň, letí, ktorá obsahuje 17 slovenských piesní pre deti. ÚKVS podporil aj vydanie CD z 31. festivalu Zlatý kľúč, ktorý priniesol nových 12 skladieb populárnych žánrov. Celkove možno povedať, že v posledných rokoch hudobná produkcia tunajších Slovákov zaznamenáva rast a že sa vynakladá veľké úsilie na vytváranie možností pre mladých interpretov, ich zdokonaľovanie a prezentačnú činnosť.
V budúcnosti je však potrebné trvať na väčšej vzájomne prospešnej spolupráci organizátorov celomenšinových podujatí a médií, ktoré môžu hudobný materiál neskôr využiť na rôzne druhy postprodukcie, výrobu hudobných clipov a celkovú zvýšenú propagáciu týchto udalostí. Tým by sa dostali do povedomia väčšieho počtu percipientov.
Ľudová kultúra
Slovenské ľudové tradície sú dnes v značnej miere prezentované vďaka neúnavnej práci rôznych združení, osobitne združení slovenských žien, ktoré pôsobia takmer vo všetkých prostrediach. Venujú sa najmä oživovaniu tradičnej gastronómie, zvykov a obyčají a neraz sú práve tieto spolky najväčšími zberateľmi pôvodných ľudových predmetov, za čo sú od odborníkov neraz neprávom kritizované. Bolo by potrebné vytvárať mechanizmy, v ktorých by takéto spolky boli skutočnými ochrancami tradičných hodnôt a ktoré by zabránili ohrozovaniu a prepadnutiu mnohých predmetov. Patričné ustanovizne o to v tejto chvíli nemajú záujem.
Prvky ľudovej kultúry ÚKVS už roky prezentuje v krajinách regiónu prostredníctvom projektu Stretnutie dolnozemských Slovákov – Na jarmoku. Toto podujatie sa v roku 2011 konalo v Bratislave v Starej tržnici a bolo súčasťou zaznamenávania Dňa zahraničných Slovákov. Dolnozemský jarmok sa po prvý raz uskutočnil na Slovensku, kde si početní návštevníci (odhady hovoria, že cca päťtisíc) mohli pozrieť krásu dolnozemských ľudových krojov, zručnosti ľudovoumeleckých výrobcov, insitných maliarov a remeselníkov. Okrem toho návštevníci mali príležitosť vychutnať si aj tradičné slovenské gastronomické špeciality z Dolnej zeme. Keď ide o účastníkov zo Srbska, na jarmoku boli predstavitelia z Báčky, Banátu a Sriemu, presnejšie z Báčskeho Petrovca, Kysáča, Aradáča, Starej Pazovy, Hložian, Kovačice, Bieleho Blata, Selenče, Pivnice, Vojlovice a Nového Sadu. Návštevníci mali príležitosť vidieť priadky, pierkarky, metliarov, šúpoliarov, tokárov, výrobcov huslí, vinárov atď., kým sa z vojvodinských špecialít Bratislavčanom ponúkali petrovskie klbásy, kysácka sárma, pirohe, rezance, opekance, šúšťovníke, ťufty, rejteša, makový koláč, pampúche, lepňa, herouke, trutule a mnohé iné dobroty slovenských kuchárov a gazdiniek zo Srbska. Na javisku na dobrú náladu vyhrávali Aradáčske meškárky, orchester Rosička a so scénickým prejavom sa predstavili členovia SKOS-u Detvan z Vojlovice a KUS-u Jednota z Hložian. Vtipné a pútavé scénky zo sedliackeho života vojvodinských Slovákov predviedli herci Zuzana Tárnociová a Ondrej Brna. V rámci Dňa zahraničných Slovákov sa realizovala aj výstava fotografií pod názvom Ženy na dedine, ktorá vznikla zo spolupráce profesorov a študentov na Akadémii umenia v Novom Sade. Okrem toho pod vedením Čabianskej organizácie Slovákov v Maďarsku a Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku na dolnozemskom jarmoku sa predstavil i FS Salašan, spevokol Čabianska ružička, citaristky, ako aj rôzni majstri ľudových remesiel a slovenské jedlá z Maďarska a Rumunska.
Ústredným organizátorom IV. ročníka Stretnutia dolnozemských Slovákov bol Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Partnerom v projekte zo Srbska je Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, ktorá organizáciou podujatia splnomocnila Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Na jarmoku bolo i hodne návštevníkov z Vojvodiny.
Vzhľadom na úspešnosť projektu, existuje iniciatíva organizovať toto podujatie aj v budúcnosti ale zároveň zrušiť putovný charakter tohto podujatia. Tak by sa v roku 2011 mali konať dva jarmoky, jeden v Maďarsku, v Békeščabe a druhý v Bratislave, podľa vzoru na ten z roku 2011. Vojvodinským Slovákovom by to vyhovovalo, pretože je záujem o odchod na jarmok každoročne veľmi veľký. Tak by sa vystriedal väčší počet účastníkov z Vojvodiny, umožnilo by sa im zviditeľnenie a možnosť vlastného zárobku či udržateľnosti.
Výtvarníctvo
Oblasť výtvarníctva má u vojvodinských Slovákov silné zastúpenie, tak vysokým počtom aktívne tvoriacich akademických umelcov a insitných maliarov, ako aj keď ide o výtvarných kritikov a organizátorov výtvarného kultúrneho života. Aj ÚKVS sa svojimi projektmi úspešne včlenil do tohto sveta a tak aj v roku 2011 využil svoje miestnosti ako výstavný priestor pre slovenských umelcov. Prvá výstava sa konala symbolicky 8. marca, kedy je Medzinárodný deň žien a vystavené boli reštaurované obrazy Zuzky Medveďovej znázorňujúce kvetinové zátišia. Reštauráciu obrazov zabezpečil ÚKVS z vlastného rozpočtu. Druhá výstava sa v ÚKVS konala v rámci Slovenských národných slávností, kedy bola pri príležitosti 80. narodenín Jaroslava Šimoviča usporiadaná retrospektívna výstava jeho obrazov. Návštevníci mali príležitosť celé tri mesiace si ju prísť pozrieť a za ten čas boli z výstavy predané tri autorove obrazy.
Z oblasti výstvarníctva je aj projekt pod názvom Slovenskí vojvodinskí kultúrni dejatelia okom výtvarného umelca Pavla Popa. Na základe Rozhodnutia Správnej rady ÚKVS zo dňa 18. januára 2011, trojčlenná komisia v zložení Dr. Samuel Čelovský, Vladimír Valentík a Milina Sklabinská vypracovala podklady k realizácii projektu a rozhodla, že má projekt za cieľ umelecké oživenie osobností z kultúrnej minulosti vojvodinských Slovákov a všestrannú afirmáciu významu diela týchto osobností: Karola Miloslava Lehotského, Vladimíra Hurbana Vladimírova, Paľa Bohuša a Milana Michala Harminca. Umelec stvárni portréty vo vlastnom umeleckom štýle technikou olejomaľby s rozmermi 70x50 cm. Dnes sú tieto portréty majetkom ÚKVS. Vzhľadom na to, že ide o prvú fázu projektu, k úplnej realizácii cieľov sa dostaneme až keď tento projekt bude realizovaný minimálne tri roky za sebou, kedy budeme vlastniť sériu počítajúcu 12 umeleckých diel.
V budúcnosti je potrebné pokračovať v reštaurácii ohrozených umeleckých diel a potrebné je vytvoriť vhodné podmienky na to, aby tie diela boli uložené do vyhovujúcich priestorov a aby bola pre nich zabezpečená dlhodobá odborná starostlivosť.
Divadelníctvo
Ak sú divadelné prehliadky zrkadlom našej celoročnej divadelnej tvorby, tak možno povedať, že svoju krízu práve prežíva divadelná tvorba pre deti, lebo sa Divadelnej prehliadky pre deti zúčastnil veľmi malý počet predstavení – iba dve. Práve tejto alarmujúcej záležitosti je potrebné venovať sa v nastávajúcich rokoch. Divadelná prehliadka pod názvom Divadelný vavrín sa tešila trochu väčšej účasti, súťažilo na nej osem divadelných predstavení. V celkovej organizácii je však potrebné pracovať na zveľadení a modernizácii našej celomenšinovej divadelnej činnosti. ÚKVS sa v organizácii Divadelného vavrína pričinil zabezpečením prostriedkov pre člena odbornej poroty zo Slovenska – Petra Janku, ktorý okrem hodnotiacej správy, ktorá sama osebe môže byť smernicou pre ďalší rozvoj, po každom predstavení debatoval s hercami a režisérmi o ich výkone, čo bolo zo strany účastníkov divadelných debát hodnotené ako kladné. Keď ide o tretiu celomenšinovú divadelnú akciu – Divadelné inscenácie dolnozemských autorov DIDA, ÚKVS sa pričinil logistickou pomocou, keď pripravil plnofarebný bulletin.
Prax vydávania bulletinov sa ukázala ako obojstranne prospešná, lebo si ÚKVS týmto spôsobom plní svoju dokumentačnú činnosť a zároveň poskytuje podujatiu podstatnú pomoc a tým aj kvalitatívny posun.
V ÚKVS sa konala aj dokumentárna výstava venovaná životnému jubileu – 60 rokov režiséra Ľuboslava Majeru. Výstava sa konala pri príležitosti prezentovania publikácie Majera autora Pavla Matúcha a v tento deň bol premietaný aj film zo študentských čias, kedy sa Ľ. Majera vyskúšal v úlohe herca.
Literatúra a vydavateľstvo
Oblasť literatúry a vydavateľstva odborne zastrešuje rad ustanovizní a inštitúcií ako je Katedra slovakistiky pri FFUNS, Slovenské vydavateľské centrum, Slovakistická vojvodinská spoločnosť či Literárne centrum SAV z Bratislavy, a tak ÚKVS v oblasti literatúry participoval iba ako partner niektorých podujatí. V ÚKVS sa okrem 55. Literárneho snemovania konala aj vedecká konferencia Literatúra v kontaktoch, usporiadali sme literárny večierok pri príležitosti 85. narodenín spisovateľa Jána Labátha a zároveň sme boli spoluvydavateľmi už v tejto správe uvedených publikácií.
MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA
Medzinárodná spolupráca ÚKVS sa týkala predovšetkým spolupráce so Slovenskou republikou, ako aj so štátmi v regióne – Maďarskom a Rumunskom.
Slovak Connection
Internetové médium, ktoré nepozná geografické vzdialenosti, je ako šité na mieru menšinovým komunitám, lebo umožňuje ich rýchle a komfortné prepojenie, a tak si mnohé z komunít Slovákov žijúcich mimo hraníc Slovenskej republiky už vybudovali alebo budujú vlastné internetové stránky či portály. Predstavitelia tých, ktoré zatiaľ najďalej pokročili, sa na podnet Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v dňoch 10. a 11. októbra 2011 stretli v Bratislave na odbornom seminári Slovenské prepojenie. Bola to príležitosť, aby sa autori portálov vzájomne informovali o svojich doterajších výsledkoch, ale aj na to, aby hľadali možnosti vytvorenia spoločného portálu pracovne nazvaného Slovenské zahraničie.
Rysujúce kontúry budúceho superportálu predstavil na úvod odborného seminára predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák, čím podnietil prítomných na obsiahle diskusie a odborné rady. Významnou časťou seminára boli prezentácie internetových stránok a portálov, ktoré zahraniční Slováci už prevádzkujú v Amerike, Kanade, Írsku, Nemecku, Česku, Rumunsku, Maďarsku a v Srbsku. Vzhľadom na jednotlivé špecifiká a osobitosti týchto slovenských zahraničných komunít, aj samotné internetové médiá, ktoré prevádzkujú, sa v značnej miere odlišujú. Najčastejšie ide o informatívne portály, ktoré majú za cieľ informovať verejnosť o živote danej komunity, poskytovať osožné informácie, ktoré prispejú k zlepšeniu života krajanov v zahraničí, ale aj edukovať či v plnej miere zviditeľňovať vlastné špecifiká.
Milina Sklabinská pri tejto príležitosti predstavila komplexný portál Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov www.slovackizavod.org.rs, ktorý po slovensky, srbsky a anglicky mapuje všetky kultúrne body vojvodinských Slovákov a internetovou formou afirmuje všetko mapované. Vďaka dvojročnému systematickému pôsobeniu sa portál stal svojráznou databázou slovenskej kultúry, vďaka ktorej sa o činnosti ústavu a slovenskej vojvodinskej kultúre vôbec dozvedela široká verejnosť.
Berúc do ohľadu potenciál zahraničných Slovákov činných v tejto oblasti, ako aj adekvátnu pomoc a podporu odborníkov zo Slovenska, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí má možnosť vytvoriť jedinečné miesto vo virtuálnom priestore, na ktorom sa stretne slovenský svet žijúci na najodľahlejších a najvzdialenejších miestach na svete. Moderným a atraktívnym dizajnom a dobrým balansom predovšetkým kvalitných informácií, pútavých a výstižných fotografií, video a audio dokumentov by sme všetci mohli byť bohatší o vzácne poznatky o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ale aj o Slovensku, ktoré na týchto Slovákov nezabúda.
Spoločné uchádzanie sa o dolnozemské projekty
Každoročné pravidelné stretávanie sa dolnozemských Slovákov prináša z roka na rok kvalitnejšie projekty a čoraz viac úspešných podujatí, ktoré združujú Slovákov zo Srbska, Rumunska a Maďarska s cieľom zachovávať a prezentovať slovenské tradície, jazyk a kultúru. Aj takto zneli závery stretnutia, ktoré sa v pondelok 5. decembra 2011 konalo v maďarskom Segedíne, na ktorom sa zúčastnili Janko Fúzik, predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, Anna Ištvánová, úradujúca predsedníčka Čabianskej organizácie Slovákov, Pavel Hlásznik spred Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, Vladimír Valentík, podpredseda NRSNM v Srbsku, Milina Sklabinská, riaditeľka ÚKVS, Svetlana Zolňanová spred ASP, Katarína Melegová Melichová, predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku, tiež ďalší predstavitelia troch slovenských komunít v regióne.
Prítomní najprv hodnotili projekty realizované v bežnom roku. Bolo ich úhrnne 23 a až na niektoré, ktorým sa nedostalo finančnej podpory, boli prevažne všetky úspešne realizované a posunuli spoluprácu Slovákov zo spomínaných krajín na vyššiu a kvalitnejšiu úroveň. Dohoda o spoločných projektoch, s ktorými sa Slováci z Maďarska, Rumunska a Srbska budú uchádzať o finančné prostriedky na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2012, zahŕňa 25 projektov, vrátane spomínaných dvoch jarmokov v Čabe a v Bratislave. Ked ide o Srbsko, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny sa bude uchádzať o prostriedky na realizáciu Seminára slovenských dolnozemských pedagógov, Choreografického kurzu pre Slovákov na Dolnej zemi, tiež na organizáciu Výstavy moderného slovenského dolnozemského výtvarného umenia. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov aj naďalej bude požadovať prostriedky na rozvíjanie portálu dolnozemských Slovákov, ako aj na organizáciu dolnozemského jarmoku v Bratislave, Asociácia slovenských pedagógov na Letný zborový kamp a na Rozhlasovú súťaž pre mladých recitátorov, zatiaľ čo Matica slovenská v Srbsku bude požadovať prostriedky na Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov a na Workshop mladých slovenských umeleckých tvorcov z Dolnej zeme. Kontinuita v práci by mala v budúcnosti zaručiť najmä selekciu tých najúspešnejších projektov, ktoré sa tak v odbornej, ako aj v širšej verejnosti dolnozemských Slovákov potvrdia ako tie, ktoré tunajším Slovákom značne uľahčia snahu zachovávať svoj slovenský pôvod a prenášať slovenské tradície na mladých.
Na Jarmoku 2011
Stretnutie dolnozemských Slovákov – Na jarmoku 2011 bolo 5. júla, tentoraz v Starej tržnici na Námestí SNP v Bratislave. Dolnozemský jarmok sa po prvý raz uskutočnil na Slovensku, kde si mnohopočetní návštevníci mohli pozrieť krásu dolnozemských ľudových krojov, zručnosti ľudovoumeleckých výrobcov, insitných maliarov a remeselníkov. Okrem toho návštevníci mali príležitosť vychutnať si tradičné slovenské gastronomické špeciality z Dolnej zeme. Organizátorom účastníkov zo Srbska bol ÚKVS, ktorého splnomocnila na túto činnosť NRSNM.
Záverom
Rok 2011 bol tretím ročníkom činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Súmerne s nárastom počtu rokov stúpa aj počet realizovaných projektov ale aj povedomie o tom akým spôsobom sa Ústav popasoval s výzvami ochrany, zveľadenia a rozvoja kultúry vojvodinských Slovákov. Toto zviditeľnenie koná sa tak realzáciou konkrétnych akcií v našich slovenských prostrediach ale aj zapájaním čím väčšeho počtu prostredí do akcií celomenšinového významu.
Jednou z najdôležitejších udalostí pre Ústav, ktorá sa v roku 2011 udiala, pokladáme oficiálne stanovisko Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, v ktorom bol ústav vyhlásený za ustanovizeň kultúry, ktorá má osobitný význam pre pre zachovávanie, zveľaďovanie a rozvoj príznačností a národnej identity našej národnostnej menšiny. Ziskať takýto titul je cťou a zároveň je aj záväzkom vykonávať svoje úlohy a ciele na najvyššej profesionálnej úrovni.
V roku za nami Ústav ukončil jeden z kapitálnych projektov, na ktorom sme pracovali od jeho založenia. Ide o publikáciu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, na ktorej stvárnení sa podieľal rad spolupracovníkov, výskumných pracovníkov a vizuálnych umelcov, s cieľom pripraviť dôveryhodnú, pútavú, atraktívnu a reprezentatívnu publikáciu zameranú na oblasť kultúry tunajších Slovákov. Roky výskumu, overovania údajov a vyhľadávania alebo vyrábania tých najvhodnejších fotografických ilustrácií tak vyústili do vydania o ktoré je veľký záujem.
Publikáciou sme tak zaplnili medzeru, ktorá existovala v oblasti kultúrneho turizmu, lebo obsahy zverejnené v tejto publikácii navádzajú čitateľa aby sa na to čo ho obklopuje v každodennom živote pozeral aj inými očami – nespútanými očami umelca, zvedavými očami cestovateľa či pyšnými očami tunajšieho Slováka. Aj keď dokumentuje celkový kultúrny vývoj, publikácia sa zameriava hlavne na súčasný stav menšinovej kultúry, na jeho dosahy ale aj úskalia a stáva sa tým verným dokladom doby v ktorej vzniká. Tak ako nám pri jej stvárnení boli opornými bodmi tie najvzácnejšie historické publikácie, veríme, že aj táto, ktorú verejnosti predkladá ústav bude verne svedčiť o stupni kultúrneho rozvoja, ktorý Slováci v Srbsku dosahovali v prvom desaťročí 21. storočia.
Riaditeľka
Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov
Milina Sklabinská
Obsah správy_
Úvod
ROZVOJOVO-VÝSKUMNÉ ODDELENIE
Knižné vydania
Hudobné a video CD a DVD nosiče
Konferencie, snemovania
INFORMAČNO-DOKUMENTAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ ODDELENIE (INDOK)
ODDELENIE PRE KULTÚRNO-UMELECKÉ MANIFESTÁCIE, ODBORNÉ ZDOKONAĽOVANIE A VZDELÁVANIE V KULTÚRE A UMENÍ SLOVÁKOV VO VOJVODINE
Hudba
Ľudová kultúra
Výtvarníctvo
Divadelníctvo
Literatúra
MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA
Slovak Connection
Spoločné uchádzanie o dolnozemské projekty
Na Jarmoku 2011
Záverom