Činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS) v druhom roku pôsobenia charakterizovalo tak rozvíjanie dlhodobých projektov odštartovaných v roku 2009, ako aj rozvíjanie nových, hlavne prezentačných programov, ktoré boli realizované v lokálnom prostredí v spolupráci s miestnymi organizátormi. Vďaka realizácii tak dlhodobých programov, ako aj príležitostne usporiadaných programov prezentácie slovenskej kultúry v lokálnom prostredí, ktoré boli ocenené hlavne ako úspešné, možno hovoriť o istom zviditeľnovaní práce ÚKVS na ochrane, zveľaďovaní a rozvoji kultúry vojvodinských Slovákov, čo považujeme za jeden z podstatných výsledkov v činnosti ÚKVS v roku 2010.
K zviditeľnovaniu misie ÚKVS, ale aj iných subjektov vojvodinskej kultúry jednoznačne prispel aj internetový portál, ktorý prevádzkujeme a ktorý v roku 2010 nadobudol početné nové obsahy, ako aj čiastočnú prezentáciu v anglickom jazyku. Práve jeho obsahové rozvíjanie prispelo k intenzívnejšej komunikácii so Slovákmi z regiónu, no najmä s jednotlivcami a inštitúciami zo Slovenskej republiky, tiež s ďalšími záujemcami o slovenskú kultúru zo Srbska a zahraničia.
Tak ako bolo odštartovanie portálu príznačné a významné pre rok 2009, v roku 2010 kvitujeme odštartovanie Databázy kultúry vojvodinských Slovákov. I keď zatiaľ interného charakteru, databáza zhromažďuje určitý počet spracovaných entít o kultúre vojvodinských Slovákov. Za úspech možno považovať skutočnosť, že o túto databázu preukázalo záujem aj Svetové združenie Slovákov v zahraničí, ktoré zvažuje možnosť použitia databázy aj v ďalších slovenských komunitách v zahraničí.
Aj v druhom ročníku práce sme usporiadali rad akcií, ktoré sa konali v ústredí ÚKVS. Šlo o príležitostné programy, konferencie, edukácie a dielne, literárne večierky či výstavy, na ktorých sa zúčastnili početní návštevníci a na ktorých sme sa, v rámci možností, zasadzovali o uplatňovanie interdisciplinárneho prístupu v ich organizovaní. Vzhľadom na obsahy jednotlivých večierkov, ÚKVS tak navštívili rôzne cieľové skupiny, mnohí po prvýkrát.
Plánované aktivity v ÚKVS, ktoré sme si vytýčili na začiatku roka, boli v najväčšej miere aj realizované, no niektoré vystali z objektívnych príčin. Zároveň, niektoré plány a s nimi súvisiace aktivity boli v priebehu roka modifikované v súlade s prílivom finančných prostriedkov z grantov, o čom priebežne rokovala a zmeny schválila Správna rada ÚKVS.
Na realizáciu bežnej a programovej činnosti si ÚKVS zadovážil prostriedky tak z rozpočtu AP Vojvodiny, ktoré boli v roku 2010 realizované v súlade s plánom, ako aj z grantového kola Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Ministerstva kultúry Republiky Srbsko a z grantu SlovakAid. Takáto prax nám následne umožnila angažovať väčší počet spolupracovníkov, hlavne keď ide o novú kultúrnu tvorbu vojvodinských Slovákov.
Vďaka grantom ÚKVS mal príležitosť umožniť mladým odborníkom zúčastniť sa na realizácii jednotlivých projektov, ktorých výsledkom sú odborné materiály a multimediálne produkty, ktoré ÚKVS mieni plne promovať a afirmovať v roku 2011.
I. Informačno-dokumentačná a komunikačná činnosť
ÚKVS v roku 2010 rozvíjal projekty, ktoré Oddelenie pre informačno-dokumentačnú a komunikačnú činnosť rozprúdilo v súlade so Štatútom ÚKVS v roku 2009. Predovšetkým ide o projekty súvisiace so zhromažďovaním dokumentačného materiálu zo všetkých oblastí života, kultúry a umenia vojvodinských Slovákov klasickým spôsobom a elektronicky, digitalizáciou, projekty súvisiace s publikovaním kníh, brožúr, časopisov, hudobných nahrávok a iných vydaní, ako aj so spoluprácou s miestnymi samosprávami a ustanovizňami kultúry, s vedeckými ustanovizňami a združeniami občanov v oblasti kultúry v krajine a zahraničí.
I.a. Portál kultúry dolnozemských Slovákov
Portál kultúry dolnozemských Slovákov, ktorý sa nachádza na adrese www.slovackizavod.org.rs, sa za rok svojej existencie stal obľúbeným novým médiom širšej verejnosti, ale aj serióznym partnerom ďalších internetových, tlačových, televíznych a rozhlasových médií (RT Vojvodiny, týždeník Hlas ľudu, Internetový portál Slovákov žijúcich v zahraničí, Ľudové noviny v Maďarsku...). Portál v prvom rade navštevujú Slováci z Dolnej zeme, ďalej Slováci žijúci v iných krajinách sveta, ale aj neslovenské národy, ktoré sa vďaka jeho bohatému obsahu dozvedeli o našej kultúre a o snahe stále ju zachovávať a zveľaďovať. O popularite portálu najlepšie svedčí fakt, že si ho každodenne otvorí zo 400 návštevníkov. Veľké množtvo každodenných návštev portálu je aj zo Slovenska a patria sem členovia rôznych inštitúcií, ustanovizní a spolkov, potom osobnosti z oblasti kultúry, ale aj jednotlivci, ktorí nám buď formou e-mailu alebo telefonicky a ústne potvrdzujú, že tu získavajú relevantné údaje o celkovej kultúrnej infraštruktúre dolnozemských Slovákov.
V komunikácii s návštevníkmi portálu vytvorila sa potreba rozšíriť jeho náplň. Keďže Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov má za cieľ túto spätnú väzbu s návštevníkmi portálu zosilňovať a aj dobudúcna kultúru dolnozemských Slovákov zviditeľňovať, rozhodli sme sa v roku 2010 na stránku pridať nové rubriky. Programovú časť a dizajnérske riešenia projektu má na starosti spoločnosť Argonetwork z Nového Sadu, pokým sa o obsahovú stránku portálu starajú v prvom rade zamestnanci ÚKVS, ale aj jeho externí spolupracovníci. Údržbe portálu sa venujeme každodenne, aktualizuje sa tak technicky, ako aj obsahovo a vizuálne, a pritom existuje aj stály dozor nad staršími publikovanými textami.
Tak do obsahu portálu v roku 2010 ako výsledok spolupráce ÚKVS a Slovenskej tlačovej agentúry SITA pribudol nový celok (banner) pod názvom Správy zo Slovenska, ktorý umožňuje informovať verejnosť o kultúrnych dianiach na Slovensku. S podobným cieľom bol utvorený aj banner Slovensko – kultúrny profil, ktorý návštevníka portálu prepojí s rovnomennou stránkou Ministerstva kultúry SR a umožní mu tak zoznámiť sa s kultúrou Slovenska, jeho kultúrnym dedičstvom, medzinárodnými kultúrnymi výmenami, cestovným ruchom a osnovami kultúrnej politiky a manažmentu.
Tiež boli vypracované nové bannery pomenované Slováci v Maďarsku a Slováci v Rumunsku. V ich obsahoch sa nachádzajú vždy aktuálne správy z kultúry Slovákov žijúcich v Maďarsku a Rumunsku, ako aj príspevky hovoriace o živote a kultúre Slovákov na tomto území. V spolupráci s redakciou Ľudových novín ÚKVS na portáli zverejňuje čerstvé správy z oblasti kultúry Slovákov žijúcich v Maďarsku a najmä správy, ktoré verejnosti predstavujú spoločné aktivity dolnozemských Slovákov.
S cieľom podporiť a obľahčiť komunikáciu medzi inštitúciami, spolkami a združeniami, ktoré sa zaoberajú slovenskou kultúrou a pôsobia v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a na Slovensku, vypracovali sme banner Adresár kultúry, ktorý obsahuje ich adresy a kontakty. Pre tých, ktorí majú záujem iba o stiahnutie správ z jednotlivých oblastí kultúry bez toho, aby museli každodenne navštevovať portál, v roku 2010 sme vypracovali aj RSS, jeden z najpoužívanejších web feed formátov.
Novou rubrikou na portali kultúry dolnozemských Slovákov je aj Ad libitum, segment stránky, kde zverejňujeme najnovšie hudobné video- a audionahrávky z produkcie dolnozemských Slovákov. Nahrávky sú rozdelené do piatich celkov: ľudová, cirkevná, vážna, populárna hudba a piesne pre deti. Táto časť portálu sa ukázala ako veľmi zaujímavá a lákavá, najmä mladej slovenskej populácii, ale aj ďalším milovníkom hudby. O tom svedčia aj štatistické údaje, podľa ktorých možno zistiť, že portál po zverejnení rubriky Ad libitum si denne pozrie takmer o 100 návštevníkov viac.
Za cieľom zviditeľňovať aj činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, v rámci projektu sme zhotovili aj rubriku Edukácie, kde sa nachádzajú PowerPointové prezentácie z rôznych seminárov a dielní, ktoré realizujeme v rámci programov zdokonaľovania a vzdelávania v kultúre a umení (Dokumentačná jednotka ÚKVS). Tiež ako výsledok projektu Stalo sa na dnešný deň v samostatnom banneri zverejňujeme krátke videopríspevky o tvorbe mladých alternatívnych umelcov z radov vojvodinských Slovákov.
Okrem toho na portál v roku 2010 pribúdali rôzne iné bannery, ktoré boli upútavkou na aktuálne kultúrne podujatia, ale aj na iné aktivity, ktorých obsah sa týkal tunajších Slovákov. Tak sme informovali o Slovenských národných slávnostiach, Festivale Zlatý kľúč 2010, o voľbách na Slovensku, zápise príslušníkov národnostých menšín do osobitných voličských zoznamov a o voľbách do rád národnostných menšín v Srbsku. Tie bannery boli po ukončení uvedených akcií z portálu odstránené.
V roku 2010 ÚKVS odštartoval aj anglickú časť stránky. Vedľa toho, už existujúce rubriky sa stále aktualizovali, rozširovali a obohacovali novými čerstvými obsahmi a informáciami.
Sem zaraďujeme:
Správy zo všetkých kultúrnych podujatí dolnozemských Slovákov,
Kalendár udalostí, ktorý umožňuje prehľadné a systematické znázorňovanie všetkých kultúrnych podujatí dolnozemských Slovákov a zabezpečuje lepšiu koordináciu a tak aj fungovanie celého kultúrneho systému,
Výzvy, rubrika ktorá informuje o aktuálnych domácich a zahraničných konkurzoch v oblasti kultúry,
Meniny má, rubrika, v ktorej sa dozvedáme, kto má dnes meniny a aký je význam resp. pôvod mena,
Fórum určené na komunikáciu návštevníkov portálu a na výmenu skúseností a názorov v rozmanitých segmentoch kultúry,
Z môjho aspektu, rubrika v ktorej zverejňujeme recenzie, príspevky, eseje kultúrnych dejateľov, viazané o niektorú oblasť kultúry a prezentované na rôznych konferenciách, kurzoch, seminároch a pod.
Zároveň sa snažíme aj tzv. statickú časť portálu zosúčasňovať. Patrí sem segment venovaný Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov ako vrcholnej kultúrnej ustanovizni Slovákov vo Vojvodine (plány a programy Ústavu, organizačná štruktúra, projekty, fotogaléria...). Tým je činnosť Ústavu transparentná a viditeľná širšej vrejnosti a otvorená pre nové námety a spoluprácu s inými kultúrnymi ustanovizňami, združeniami a jednotlivcami. Druhý segment patriaci do statickej časti je venovaný celkovej navrstvenej kultúre vojvodinských Slovákov vo všetkých jej segmentoch a úrovniach činnosti, so špecifikami všetkých lokalít, v ktorých žijú vojvodinskí Slováci, a so všetkými verejnými, súkromnými a inými záujmovými zduženiami, ktoré vo svojich programoch rozvíjajú činnosť zachovávania, zveľaďovania a rozvoja kultúry tunajších Slovákov.
Štatistické údaje
Webová stránka slovackizavod.org.rs od 1. januára do 30. novembra 2010 zaznamenala 58 566 návštev. Od jej zverejnenia v októbri 2009 sa počet návštev postupne zvyšoval.
Aktuálnosť
Tým, že na našej stránke denne uvádzame nové správy, kalendár udalostí a súbehy, pričinili sme sa o to, že slovackizavod.org.rs je stále aktuálna a užitočná internetová destinácia. Jej návštevníkom denne pripomína aktuálne výročia, jubileá a meniny.
Relevantnosť
Používateľov našej webovej stránky sa snažíme informovať, edukovať a pobaviť tým, že im sprostredkujeme pôvodné texty, oznámenia, edukatívny materiál a multimediálne obsahy – video- a audiozáznamy a PowerPointové prezentácie.
Používatelia môžu z našej stránky prebrať početné dokumenty informatívneho a edukatívneho rázu (texty a prezentácie PowerPoint). Od 1. augusta bolo prebraných 681 dokumentov (prezentácie PowerPoint, PDF a wordove dokumenty).
Kvôli prehľadnosti sa od roku 2010 správy uverejňujú v osobitných kategóriách: správy zo Srbska, Maďarska, Rumunska a správy zo Slovenska.
Okrem správ v roku 2010 najčastejšie navštívenou časťou našej stránky bola kultúrna mapa a texty uverejnené v rámci nej. Iba v novembri si ju pozrelo 2 748 záujemcov.
Dostupnosť
Prihlásení používatelia môžu na webovej stránke uverejňovať svoje komentáre a zúčastniť sa v diskusiách na našom fóre. Do 31. novembra 2010 slovackizavod.org.rs mal úhrnne 150 prihlásených používateľov.
Poštová listina
Prihlásením sa na listinu elektronickej pošty každý používateľ našej webovej stránky si môže byť istý, že bude jednoduchým spôsobom a načas upovedomený o významných kultúrnych udalostiach a novinkách v Ústave prostredníctvom svojej e-mailovej adresy.
RSS
Rýchle prezeranie najnovších správ na stránke je umožnené prihlásením sa na RSS feedy zvolených obsahov: správy, správy Slovákov z Dolnej zeme, správy Slovákov zo Srbska, správy Slovákov z Maďarska, správy Slovákov z Rumunska, kalendár, súbehy a texty pod názvom Z môjho aspektu.
Používatelia digitálnych médií a spoločenských sietí môžu okrem webovej stránky Ústavu navštíviť aj náš Facebook profil a stať sa našimi priateľmi. V decembri mala skupina ústavu 800 členov.
I.b. Elektronická databáza kultúry vojvodinských Slovákov v roku 2010
Elektronická databáza slovenskej vojvodinskej kultúry, ktorú Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov začal budovať v roku 2010, je jedinečným miestom, na ktorom sa zhromažďujú elektronické svedectvá o kultúrnom dedičstve a súčasnej kultúrnej tvorbe vojvodinských Slovákov. Umiestnená je v ÚKVS na serveri, ktorý je denne obsluhovaný spoločnosťou Enter.rs, starajúcou sa o udržateľnosť a trvanlivosť uskladnených materiálov. Takáto obsiahla a trvalo udržateľná databáza pre svoju rôznorodosť a odbornú relevantnosť chce prispieť k väčšiemu využitiu poznatkov o slovenskej kultúre tak vo vedeckých a rozvojových výskumoch, ako aj vo výchovno-vzdelávacích, promočných, manifestačných a mnohých iných procesoch spätých s problematikou kultúry vojvodinských Slovákov.
Databáza kultúry je založená na počítačovom softvéri, ktorý pre špecifické potreby ÚKVS vypracovala počítačová spoločnosť YU SPIN z Nového Sadu. Tento program bol vypracovaný na základe štúdie, ktorej autorkou je Mgr.art. Milina Sklabinská. Obsahuje state týkajúce sa informačno-komunikačných systémov, príslušnej legislatívy, inštitucionálnej infraštruktúry, jednotlivých úsekov slovenskej kultúry, ako aj možnosť vyhľadávania modelov digitalizácie a výroby návrhov štruktúrovania databáz vhodných pre slovenskú menšinovú kultúru v Srbsku.
Do databázy sa umiestňujú entity ako sú dokumenty (word, excell, pdf..), fotografie (jpg, png..), zvukové zápisy (mp3..), filmy (mp4) a iné, vrátane sprievodných metaúdajov, definovaných v súlade s medzinárodnými štandardmi o katalogizovaní kultúrnych objektov. Znamená to, že je do databázy v tejto chvíli možné vkladať nasledujúce digitalizované entity:
Obrázky – maľby, kresby, mapy, fotografie, obrázky muzeálnych predmetov a pod.
Texty – knihy, noviny, listy, denníky, archívne dokumenty a iné
Zvuky – hudbu, hovorené slovo a rôzne ďalšie nahrané materiály
Videá – filmy, klipy, televízne vysielania a iné
Takéto obsahy v ÚKVS zabezpečujeme z rôznych zdrojov, tak z ustanovizní kultúry (múzeá a galérie, knižnice, archívy, televízne a rozhlasové produkcie...), združení občanov (kultúrno-umelecké spolky, spolky žien, iné záujmové združenia....), alebo od jednotlivcov (súkromné zbierky) doma a v zhraničí.
Funkčné celky, ktoré databáza obsahuje, sú: vnášanie údajov, klasifikácia a spracovanie údajov, archivovanie a vyhľadávanie. Keď ide o vnášanie údajov, systém obsahuje štandardizované celky, ktoré vnášanie zefektívňujú a bránia prípadnému neodbornému zaobchádzaniu s nimi pri zaraďovaní určitej entity do celkov, ktorým patrí. To znamená, že bol v ÚKVS podľa štandardov vypracovaný systém kategórií a ich podkategórií, ktoré pri vnášaní údajov ponúkajú už vopred definované možnosti. Klasifikácia a spracovanie údajov dáva možnosť takého nastavenia, v ktorom určité skupiny majú určité kompetencie pri narábaní s materiálom. Niekto ho môže iba prehliadať, niekto zasa môže byť splnomocnený údaje preberať, ďalší zasa údaje dopĺňať alebo meniť. Okrem úrovne autorizácie, klasifikácia predpokladá vytváranie vzájomných vzťahov medzi uloženým materiálom. Archivovanie je riešené tak, aby v každej chvíli existovala rezervná kópia, na ktorú sa systém napojí v prípade problémov v ústrednej báze. Rezervné kópie sa vytvárajú dennodenne a chránia na ďalších druhoch médií (dvd, cd alebo back-up, HDD). Vyhľadávanie údajov je usporiadané hierarchicky, flexibilne, tak aby konečný používateľ mohol ľahko vyhľadať potrebné údaje. Vyhľadávanie prebieha buď zadaním žiadaného slova do vyhľadávača alebo použitím pokročilého vyhľadávania podľa vopred zadaných a predbežne definovaných kategórií.
Databáza predstavuje komplexný dlhodobý projekt ÚKVS, ktorý bol prvýkrát verejne predstavený v ÚKVS 27. septembra 2010 za prítomnosti významných predstaviteľov kultúrneho a spoločenského života vojvodinských Slovákov, ale aj predstaviteľov rusínskeho, rumunského a chorvátskeho ústavu pre kultúru. Prezentáciu prvej databázy kultúry prítomnosťou poctili aj podpredsedníčka Výkonnej rady AP Vojvodiny a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová- Makanová, ako aj predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí Vladimír Skalský.
I.c. Fotokonkurzmi k dokumentácii, ale aj k prezentácii tradičnej a súčasnej kultúry
Fotokonkurzy vznikli s cieľom zaujať a podnietiť nielen terajšiu tzv. kultúrnu elitu, ale aj čím širšiu slovenskú verejnosť, aby jednak tvorivo myslela, keď vytvára vlastné fotografie s tematikou našej kultúry, a aj aby sa zaujala o minulosť a osobitné črty, ktoré ju kedysi charakterizovali, prostredníctvom vyhľadávania čím starších artefaktov zaznamenaných na fotografiách.
Na II. kole fotokonkurzu sme hľadali najkreatívnejší fotozáber, ktorý znázorňuje slovenskú vojvodinskú kultúru. Z celkového počtu 82 fotografií deviatich autorov ÚKVS najvyššie ohodnotil 20, ktoré od 13. apríla 2010 boli sprístupnené používateľom portálu, aby svojimi hlasmi prispeli k výberu najkreatívnejšej fotografie. Na fórum ÚKVS prišlo až 87 hlasov, ako aj spústa rozmanitých komentárov, postrehov a návrhov, ktoré nám umožnili podnietiť verejnú diskusiu a vyčleniť niektoré zaujímavé závery. Tak podľa návštevníkov nášho portálu fotografie z II. kola fotokonkurzu boli zaujímavé, super, krásne, niektoré však mohli mať kreatívnejší názov a zachytávať aj iné oblasti kultúry ako napr. divadlo, výtvarníctvo, filmové umenie, múzeá, novinárstvo..., ale aj napriek tomu nemohli si nevšimnúť úsilie a svojrázny postoj niektorých autorov pri narábaní s objektívom. Tiež sa pozitívne zmieňovali o portáli a kvitovali kreatívny spôsob, akým Ústav do kultúry zapája slovenskú mládež. Víťaznú fotografiu II. kola fotokonkurzu vyrobila Marína Hríbová z Vojlovice. Fotografia má názov Slovák som a Slovák budem – od malička zapojený do kultúrneho a náboženského života Vojlovice.
Prvé dve kolá podnecovali aktívne vnímanie špecifík našej kultúry, zatiaľ čo tretie kolo priam navádzalo na oprášenie starých albumov, či škatúľ, v ktorých staré mamy starostlivo uschovávajú spomienky na svojich predkov. I keď sa pôvodne hľadala najstaršia (teda jedna) fotografia, na ktorej je znázornený mladomanželský pár zo slovenských vojvodinských lokalít, rôznorodosť a bohatstvo ľudových krojov svadobného obradu na fotografiách, ktoré prišli na súbeh z troch regiónov – Banátu, Báčky a Sriemu, nás uistila, že sa hodnotiť bude práve podľa regionálneho princípu.
Inšpirovaní prvkami slovenského folklóru a vedení myšlienkou hovoriť o kultúre súčasným jazykom, usporiadali sme nevšedný program – koláž video- a fotoprezentácií, živých výstupov speváckych a tanečných skupín z troch regiónov, popis obyčají spätých so svadobnými obradmi, ako aj vyhodnocovanie najstarších fotografií a toho, čo znázorňujú. Vyhodnotenie sa konalo počas Slovenských národných slávností v reštaurácii Aróma v Petrovci a v programe vystúpili členky a členovia KUS Jánošík z Jánošíka so svadobnou obyčajou Na kašu, členky Spolku kysáčskych žien, ktoré predviedli rozpletanie a čepčenie mladuchy v Kysáči, ako aj členky a členovia KUS H. J. Čmelíka zo St. Pazovy, ktorí prítomným priblížili atmosféru, akú niekedy vedeli v Srieme na svadbe urobiť drdá.
Keď ide o štatistiku, z Banátu bolo na súbeh zaslaných 36 fotografií a z nich najstaršiu zaslal Vladimír Hudec z Hajdušice. Fotografia datuje zo začiatku 20. storočia a zachytila mladomanželov aj s družbom z Hajdušice, ako aj všetky charakteristické črty svadobného odevu príznačného pre toto prostredie. Z Báčky sme na súbeh dostali 125 fotografií, mnohé datujú zo začiatku 20. storočia a predstavujú skutočné skvosty, ktoré sa do Ústavu touto cestou dostali. Tú najstaršiu však poskytla Ľudmila Berediová-Stupavská z Kysáča, ktorá na súbeh zaslala fotografiu z roku 1895. Na fotografii je ženích z Kysáča a mladucha z Kulpína v charakteristickom svadobnom obleku príznačnom pre tú dobu a Slovákov v Báčke. Do tretice, zo Sriemu sme získali úhrnne 16 fotografií. Najstaršia z nich pochádza z roku 1910 a na nej sú mladomanželia Kata Šeprák a Paľo Čipkár zo Starej Pazovy. Túto fotografiu nám poskytla Anna Vršková zo Starej Pazovy. Všetky hodnotné fotografie sú dnes uložené v elektronickej databáze.
Počas odborného hodnotenia si prítomní mohli pozrieť aj dokumentárny film z roku 1939, na ktorom je zachytená svadba v Báčskom Petrovci. Počas 4 minút nafilmované sú zábery znázorňujúce bohatú výbavu mladuchy, svadobný ceremoniál, veľké pohostenie so svadobníkmi a samozrejme slávnostný svadobný odev, plný symbolov svadobného obradu. Všetky tieto segmenty, ako aj spoločný tanec všetkých účastníkov programu, svadobné slovenské menu, ktoré sa v reštaurácii ponúkalo, tiež pohľadnice, ktoré boli z vybraných fotografií všetkých troch kôl fotokonkurzu vyrobené a účastníkom rozdelené, poukázali na už spomínané rozhodnutie Ústavu prezentovať našu kultúru tak, aby jej osobitosti a špecifiká zaujali všetky vekové skupiny a aby obsah programu vyhovoval všetkým kvalitatívnym štandardom. V kreovaní niektorých budúcich akcií sa, veríme, budú podieľať aj odmenení účastníci, ktorí so svojimi novými digitálnymi fotografickými aparátmi už určite zachytili originálne fotografie znázorňujúce našu slovenskú kultúru.
I.d. Rozvíjanie príručnej knižnice ÚKVS
Základný zámer knižnice Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov je zabezpečiť pramene, ktoré uspokoja tak potreby zamestnancov tejto ustanovizne, kultúrnych dejateľov, ktorých pole pôsobnosti je pestovanie kultúry vojvodinských Slovákov, ako aj vedeckých pracovníkov, zaoberajúcich sa výskumom života a kultúry Slovákov vo Vojvodine. Okrem toho, táto špeciálna knižnica má za cieľ na jednom mieste chrániť, spracúvať a uschovávať všetky relevantné písané zdroje i iných nositeľov informácií, týkajúcich sa vojvodinských Slovákov a tým spôsobom postupne utvárať hodnotnú zbierku dokladov, ktoré zabezpečia svojráznu kolektívnu pamäť tohto etnického spoločenstva.
Toho času sa knižnica Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov nachádza vo fáze rozvoja. Do dnešného dňa je spracovaných a zachovaných 1018 knižničných jednotiek, z čoho je 862 kníh, 80 CD, 159 katalógov a 9 pozvánok. Hodnotnú časť jej fondu tvoria sériové publikácie so 129-imi spracovanými knižničnými jednotkami, teda 41 titulov. Systematickým zbieraním, spracúvaním a chránením najvýznamnejších novín, časopisov, knižných vydaní, ďalej katalógov z predstavení, výstav, ako aj iných sprievodných tlačených materiálov z najvýznamnejších podujatí, vytvára sa vzácny základ pre najdôležitejšiu knižnicu vojvodinských Slovákov v budúcnosti. Veľká časť ďalšieho, neknižného materiálu, je pripravená na spracovanie a zaradenie do fondu.
V roku 2010 do knižnice pribudlo 512 monografických a knižničných jednotiek, z čoho je 355 kníh, 80 CD, 159 katalógov. V roku 2010 je kúpených iba 18 publikácií (kníh), procesom výmeny kníh s Mestskou knižnicou je získaných 27 kníh, najväčší počet kníh sa do Ústavu dostal formou darov. Väčšiu časť kníh darovalo slovenské PEN centrum (spolu 55).
Fond odborných kníh tvoria skupiny vytvorené z nasledujúcich oblastí: filozofia, náboženstvo, etika, sociológia, etnografia, výtvarné umenie, hudobné umenie, divadelná a filmová tvorba, lingvistika, bibliografie, biografie, dejiny kultúry, architektúra, žurnalistika, marketing umenia, ustanovizne kultúry, monografie miest a dedín, slovníky a encyklopédie v slovenskom a srbskom jazyku. Beletristika je rôznorodá a tvorí ju: slovenská vojvodinská literatúra, antológie, literárna kritika a teória literatúry, literatúra pre deti, slovenská literatúra na Slovensku a vo svete, ako aj literatúra iných národov.
S ohľadom na to, že všetky monografické a najvýznamnejšie sériové publikácie, spolu s celkovou vydavateľskou produkciou, sa systematicky chránia aj v národnostných knižniciach, čiže v Knižnici Matice srbskej a Národnej knižnici Srbska, najdôležitejšou úlohou našej knižnice je dôkladné spracúvanie drobného materiálu, ktorý pravdepodobne nebude chránený na niektorom inom mieste. V tom zmysle jej veľmi cennú časť tvoria katalógy, plagáty a iný tlačený materiál z najvýznamnejších celomenšinových podujatí vojvodinských Slovákov ako sú: Slovenské národné slávnosti, Stretnutie v pivnickom poli, festivaly: Tancuj, tancuj, Zlatá brána, Zlatý kľúč a i.
Hoci je knižnica podľa klasifikácie špeciálna, lebo je vytvorená pri ustanovizni, ktorej knižničná činnosť nie je základná, po čase by sa mala stať knižnicou, ktorá plní funkciu verejnej knižnice s ohľadom na to, že jej fond a služby mienia byť prístupné širšej verejnosti. Knižnica teda obsahuje elementy národnostného dokumentačného strediska, pretože bude projektovaná tak, aby natrvalo chránila relevantné doklady, týkajúce sa celkového spoločenstva tejto národnostnej menšiny.
Pre jej budúci rozvoj nevyhnutný je lepší knižničný softvér, ktorý umožní analytické spracovanie materiálov, kvalitnejšie vyhľadávanie a jednoduchejšie používanie tohto hodnotného materiálu, ako aj systematický zber materiálu v teréne, v čom významnú úlohu má mať spolupráca s miestnou komunitou, ale aj jej vedomie o potrebe zasielania takého materiálu.
Významný výsledok tohtoročnej práce je formovanie vydavateľskej činnosti. Spolu so Slovenským vydavateľským centrom ÚKVS vydal Chrestomatiu slovenskej vojvodinskej poézie a Personálnu autobibliografiu Víťazoslava Hronca, ako aj Monografiu Miry Brtkovej autora Vladimíra Valentíka. Taktiež významný krok pre knižnicu ÚKVS je založenie vlastnej edície pod názvom Bibliografie, kde ako prvý zväzok vyšla Bibliografia Andreja Ferku autora Víťazoslava Hronca.
II. Rozvojovo-výskumná činnosť
Rozvojovo-výskumná činnosť v ÚKVS sa realizuje prostredníctvom spolupráce s vonkajšími spolupracovníkmi, s ktorými sme v roku 2010 rozvíjali niekoľko projektov vyplývajúcich zo Štatútu a Plánov a programov ÚKVS. Predovšetkým ide o projekt Lexikón miest obývaných Slovákmi v Srbsku z aspektu kultúry, na ktorom sa podieľalo zo dvadsať spolupracovníkov a ktorého publikovanie sa očakáva v roku 2011. K významným projektom v tejto oblasti patrí aj založenie edície Bibliografie, v ktorej v tomto roku bol publikovaný prvý zväzok pod názvom Bibliografia Andreja Ferku. Odbornými textami vybavený je aj Zborník z V. konferencie muzikológov na tému Slovenská hudba vo Vojvodine, ktorého je ÚKVS vydavateľom.
II.a. Príprava Lexikónu miest obývaných Slovákmi v Srbsku z aspektu kultúry
Projekt nazvaný Lexikón miest obývaných Slovákmi z aspektu kultúry (pracovný názov) má svojím bohatým a kvalitným obsahom, a keď ide o vizuálny aspekt, tak atraktívne vybaveným vydaním, predstaviť všetky miesta v Srbsku obývané Slovákmi. Ide predovšetkým o prezentáciu kultúrnych špecifík slovenského etnika a významných kultúrnych a turistických punktov tohto spoločenstva. Jadro publikácie tvoria relevantné texty o Slovákoch v Srbsku, ktoré vznikli ako výsledok výskumov v teréne, tiež spracované texty o 33 miestach v Srbsku, v ktorých Slováci majú alebo mali organizovaný kultúrny život. Texty zahŕňajú zemepisné a demografické údaje, historické fakty, špecifiká prostredia, kultúrny život, ako i potenciály kultúrnej turistiky. Výskumný tím tvoria zamestnanci ÚKVS, ako i jeho početní externí spolupracovníci: Marijan Pavlov, Marína Kováčová, Anna Snidová, Adam Jonáš, Andrea Berediová, Jasmina Panjiková, Anna Kišová, Katarína Pucovská, Edita Kmeťková, Anna Brtková, Boris Bílek, Gabriela Gubová, Anna Dingová, Katarína Verešová, Stanislav Stupavský.
Druhým dôležitým segmentom publikácie sú obsažné a z technického aspektu kvalitne urobené fotografie, ktoré dôsledne vizualizujú obsahovú náplň textov. Dôležité miesto v tomto podujatí bude mať i dizajn celkového materiálu, ako i kvalitná tlač.
Projekt zaradený do sféry rozvojovo-výskumnej činnosti ÚKVS, vyplýva z potreby predstaviť slovenskú kultúru novým, zaujímavým a atraktívnym, predovšetkým však odborným a relevantným spôsobom. Publikácia chce podporiť a afirmovať kultúrne potenciály jednotlivých prostredí a ľudí, ktorí v nich žijú, pracujú a tvoria, a súčasne v nich podnietiť rozvoj kultúrnej turistiky. Uplatnenie adekvátnej prezentácie a marketingu zväčšuje možnosť upozorniť na jednotlivé slovenské výrobky, a ich popularizácia a distribúcia zasa pomôže vytvoriť ovzdušie, v ktorom potom budú môcť lepšie obstáť i jednotlivci, združenia a organizácie rôzneho profilu. Konečne, tým sa lepšie zviditeľnia i rozličné formy slovenskej kultúry, ktorá v mnohých prípadoch ešte len čaká na svoje objavenie a afirmáciu v pravom zmysle slova. Iba taká afirmácia poukáže na hodnoty podnebia, ktoré rozličnosť kultúr a ich spolunažívanie považuje za prednosť a bohatstvo.
Lexikón miest obývaných Slovákmi v Srbsku z aspektu kultúry by mal vyjsť tlačou v roku 2011. Publikácia by sa mala stať svojráznym osobným preukazom slovenského etnika, ktoré v tejto chvíli žije v Srbsku, a súčasne predstaviť všetko to, čo to spoločenstvo za takmer tri storočia tu zachovalo, zveľadilo a rozvilo, počnúc duchovnou hmotnou i nehmotnou kultúrou až po formy súčasnej kultúrnej tvorby. Mala by natrvalo opísať aktuálne obdobie, v ktorom slovenské etnikum existuje, a ako taká poslúžiť na promóciu jeho príslušníkov žijúcich v Srbsku, ale aj tých jeho príslušníkov, ktorí žijú v zahraničí. Súčasne je to príležitosť pre väčšinový národ a iné spoločenstvá žijúce v Srbsku získať obsiahlejší obraz o slovenskej kultúre, pretože vydaním takej publikácie aj po srbsky sa prekonávajú jazykové bariéry, čo zase slovenskej kultúre umožňuje nezostať nepovšimnutá, čiže vytvárajú sa pre ňu podmienky stať sa relevantným výrobkom v širších kultúrnych rámcoch. Projekt finančne podporil Slovak Aid Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade.
II.b. Bibliografia Andreja Ferku
Bibliografiu Andreja Ferku autora Víťazoslava Hronca vydal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v novembri roku 2010 ako 1. zväzok novozaloženej edície Bibliografie. Hlavná a zodpovedná redaktorka vydania je riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská a lektorský posudok napísal Vladimír Valentík. Bibliografiu, ktorú zalomil Miroslav Dobroňovský, vytlačila Akciová spoločnosť tlačiareň Kultúra z Báčskeho Petrovca. Obálku a grafickú úpravu navrhol Jozef Klátik a jazykovú úpravu mala na starosti Katarína Melichová. Bibliografia Andreja Ferku zachytáva obdobie od 22. júla 1942 do 30. septembra 2010, teda viac ako 68 rokov života a tvorby tohto nášho básnika i lekára. Ako taká vychádza z Bibliografie básnickej tvorby Andreja Ferku (1942 – 1995), ktorú V. Hronec pri príležitosti sedemdesiatin A. Ferku uverejnil v roku 1995 v dvojčísle 11-12 časopisu Nový život. V. Hronec Bibliografiu vypracoval podľa vzoru vlastnej Personálnej autobibliografie (1956 – 2005) (2009) s tým rozdielom, že v prípade Ferku preberal aj bibliografické jednotky o textoch, kde je tento náš básnik iba spomenutý.
Bibiliografia bola dňa 22. novembra, v deň narodenia lekára a básnika Andreja Ferku, predstavená v ÚKVS početným hosťom a ctiteľom jeho diela. V rámci večierka sa hovorilo aj o živote a diele Andreja Ferku, prečítané boli úryvky z Bibliografie, list Ferkovi z tlačiarne Kultúra z roku 1959 a interview, ktoré s A. Ferkom pre časopis Rozhľady v roku 1963 urobil Ivan Majera. V programe nechýbali ani archívne nahrávky Televízie Nový Sad z roku 1985, kde sa o jeho básnickom diele zmienil Ján Kmeť, Michal Harpáň, Michal Ďuga, Víťazoslav Hronec, ako aj samotný A. Ferko. Všetkým prítomným ÚKVS daroval po jednom exemplári Bibliografie s podpisom oslávenca.
II.c. Zborník prác z V. konferencie muzikológov a hudobných odborníkov
Jedným z najdôležitejších výstupov muzikologických konferencií sú aj zborníky prác, ktorých počet, vrátane toho najnovšieho, je úhrnne päť. Zborníky v súlade s jednotlivými témami konferencií systematicky a dôkladne dokumentujú odborné texty, ktoré sú výsledkom výskumnej činnosti vyzvaných účastníkov konferencií, ako aj závery konferencií, ktoré sa raz definované stávajú predmetom ďalších postupov s cieľom ich realizácie a uplatnenia v praxi. Najnovší zborník obsahuje texty desiatich autorov, ktorí sa z rôznych aspektov zamerali na tému konferencie – 60 rokov hudobnej produkcie Rádia Nový Sad. Na tvorbu niektorých osobností, v tomto pre Slovákov významnom médiu, sa zamerali Juraj Ferík, ktorý písal o pôsobení svojho otca Juraja Feríka st. v Novosadskom rozhlase, tiež Marína Kováčová, keď analyzovala tvorbu slovenského skladateľa Tibora Andrašovana, ktorý na pozvanie Novosadského rozhlasu vytvoril pozoruhodný počet úprav slovenských ľudových piesní. Podrobné údaje o jeho diele sú hodnotnou prílohou k autorkinmu príspevku. Taktiež sa o celkovom rozvoji slovenskej hudobnej produkcie Novosadského rozhlasu zo svojho aspektu zmienili: Kvetoslava Benková, dlhé roky pôsobila v rozhlase ako hudobná redaktorka, zodpovedná redaktorka vysielaní v slovenskej reči Milina Florianová a zodpovedný redaktor hudobného programu Anđelko Maletić. O Novosadskom rozhlase však hovorili aj účastníci, ktorí neboli priamo zapojení do práce tohto média, ale mali príležitosť skúmať dopad a výsledky jeho činnosti. Mimoriadnou úvahou na tému Tradícia ako hodnota – tradícia ako problém prispel k téme Michal Babiak, docent Katedry estetiky UK v Bratislave, tiež osobnosť slovenskej vojvodinskej kultúry Vladimír Valentík, ktorý do zborníka prispel textom Rocková scéna vojvodinských Slovákov a Novosadský rozhlas. Do tretice v Zborníku je pútavý text o tom, ako Novosadský rozhlas kedysi vnímali Slováci v Rumunsku. Text a výskum, ktorý podpisuje Jozef Zifčák, obsahuje aj prepis rozhovorov s Nadlačanmi, ktorým hudba Novosadského rozhlasu utkvela v pamäti a ktorú si aj teraz radi zaspievajú. Na podnet a porovnanie je do Zborníka zaradený aj príspevok o Slovenskom rozhlase, presnejšie o organizačnej štruktúre a hudobnej produkcii jeho Centra hudby, ktorý na zverejnenie poskytol Tomáš Boroš, tím líder redaktorov tohto Centra. Zborník je ilustrovaný fotografiami z výstavy, ktorú Rádio Vojvodiny usporiadalo pri príležitosti osláv 60. výročia, tiež obsahuje fotogalériu z V. konferencie. Osobitnou prílohou je DVD z vystúpenia Slovenského kvarteta, ktoré usporiadalo koncert v Štúdiu M v deň konferencie, na ktorom predviedlo diela slovenských súčasných autorov.
II.d. Konferencia muzikológov a hudobných odborníkov
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Komisia pre hudobnú činnosť Výboru pre kultúru NRSNM usporiadali v sobotu 11. decembra 2010 v poradí šiestu konferenciu muzikológov a hudobných odborníkov. Tohtoročná konferencia venovaná hudobnému životu Slovákov vo Vojvodine sa niesla v znamení inovačných metód v hudobnej pedagogike. Jej cieľovou skupinou boli tentokrát učitelia hudobnej kultúry, ktorých poslaním je predovšetkým vytvárať priamy a pozitívny vzťah detí k hudbe, rozvíjať ich hudobný vkus a celkovú hudobnú problematiku im predstaviť zrozumiteľným a prijateľným spôsobom. Svoje príspevky na konferencii predniesli: Mr. Emilija Stankovićová, profesorka Hudobnej akadémie Univerzity v Novom Sade na tému Staré a nové programy výučby hudobnej kultúry a ich uplatnenie v pedagogickej praxi, Mgr. Pavel Tomáš ml., ktorý pripravil príspevok o tom, v ktorých školách sa dnes vyučuje hudobná kultúra po slovensky, kto sú učitelia, aké majú vzdelanie a k akým výsledkom sa dopracovali za posledné roky, Mariena Stankovićová-Kriváková, ktorá pripravila príspevok o najnovších učebniciach hudobnej kultúry po slovensky, vydaných Ústavom pre učebnice z Belehradu pre 1. až 5. ročník základnej školy, Mgr.art. Tomáš Boroš, PhD. ArtD., ktorý spred Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave hovoril o východiskách a zásadách efektívnej hudobnej výchovy. Tohoročná konferencia však na rozdiel od tých predchádzajúcich mala aj praktickú časť a tak sa v poobedňajšom bloku s dielňou na tému predstavila eminentná odborníčka Dr. Eva Jenčková z Českej republiky. Dr. Jenčková, ktorá rozvinula vlastné metódy hudobnej výchovy, vychádza zo zásady, že sa hudba má učiť hudbou a preto štvorhodinový workshop zapojil aktívne všetkých účastníkov do početných hudobno-pohybových ukážok. Vzhľadom na to, že sú vzdelávacie dielne Dr. Jenčkovej akreditované Ministerstvom vzdelávania Českej republiky, zo dvadsať účastníkov tohto workshopu získalo aj hodnotné certifikáty o absolvovaní hudobnej dielne na tému Hudobno-pohybové inšpirácie.
II.e. Stalo sa na dnešný deň – audio- a videoreportáže o kultúre Slovákov vo Vojvodine
S podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ÚKVS a jeho tím mladých externých spolupracovníkov zhotovili šesť audio- a videoreportáží o alternatívnom umení slovenskej vojvodinskej mládeže. Projekt pomenovaný Stalo sa na dnešný deň – audio- a videoreportáže o kultúre Slovákov vo Vojvodine, mal za cieľ poskytnúť príležitosť mladým Slovákom z Vojvodiny zdokonaľovať svoje zručnosti, vzbudiť záujem o minulosť a súčasnosť a umožniť im prakticky uplatňovať získané poznatky. Produkcii predchádzal terénny výskum z oblasti zapájania sa mládeže do obsahov kultúry, z ktorého sa vychádzalo pri výbere obsahu nahraných šiestich krátkych televíznych a rozhlasových balíkov. Reportáže zachytávaju súčasnú tvorbu a umenie mladých Slovákov vo Vojvodine a zároveň portrétujú predstaviteľov tunajšej alternatívnej scény, súčasne obsahujú názor odborníkov (žurnalistov, sociológov, profesorov manažmentu kultúry) na danú problematiku. Produkcia je spracovaná podľa modelu vysielania Stalo sa na dnešný deň. Realizácia projektu prebiehala v organizácii Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a jeho aktivity sa uskutočnili spolu s externým projektovým tímom v zložení: Anna Gašparovská, koordinátorka projektu a novinárka, Stevan Lenhart, odborný konzultant, Vladimír Lenhart, autor scenára a novinár, Marta Pavčoková, moderátorka, Boris Havran, montáž a technická podpora, Dejan Ljamić, kamera a Jaroslav Zima, hudba. Reportáže predstavujú alternatívne a undergraundové umenie vojvodinských Slovákov (na deň 24. januára), fanzíny ako spôsob alternatívnej komunikácie (na deň 2. septembra), subkultúru a vizuálnu alternatívu (na deň 9. novembra), elektroalternatívu na Dolnej zemi (na deň 25. júna), mainstreamový komiks (na deň 30. augusta) a kovačickú manifestáciu alternatívnych reakcií KOMAR (na deň 31. decembra). Taká podoba produkcie je vhodná na premietanie v slovenských rozhlasových a televíznych médiách a zároveň zaujímavý inovatívny obsah pre webovú prezentáciu na portáli kultúry dolnozemských Slovákov.
III. Oddelenie pre kultúrno-umelecké programy, odborné zdokonaľovanie a vzdelávanie v kultúre a umení
Aj v roku 2010 ÚKVS venoval veľkú pozornosť prezentácii kultúry vojvodinských Slovákov a usporiadal rad akcií s rôznorodým umeleckým programom. Tak v prípade akcií, ktoré sa konali v samotnom Ústave, ako aj v prípade akcií v iných prostrediach, ÚKVS sa viedol zásadou poriadať udalosti tak, aby v sebe zahŕňali inovatívny a kreatívny ráz, a aby zaujali rôzne cieľové skupiny. Akcie týkajúce sa tak ochrany kultúrneho dedičstva, ako aj rozvoja nových ideí a súčasnej tvorby, charakterizovali inovačné tendencie a kreatívne myslenie ako potenciálne mechanizmy na uskutočnenie dlhodobého zámeru ÚKVS – afirmovať špecifiká a osobitosti slovenskej vojvodinskej kultúry v čím širších rámcoch.
III.a. Prvé výročie Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov
V sobotu 30. januára 2010 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa konal príležitostný program k prvému výročiu tejto ustanovizne. Programu sa zúčastnili početné osobnosti slovenského verejného života a zhodnotili tak počínanie Ústavu, ako aj aktuálny stav celkovej slovenskej vojvodinskej kultúry. Koncepciou programu Ústav chcel vyzdvihnúť potrebu dialógu a potom spoluprácu všetkých subjektov, ktoré pracujú v prospech slovenskej vojvodinskej kultúry. Zároveň to bola definitívna skúška toho, či práca Ústavu už v prvom ročníku bola dostatočne transparentná a či sa dostala do povedomia tých, ktorí majú svojrázny nadhľad nad celým kultúrnym systémom. Programu sa zúčastnili Anna Tomanová-Makanová, Katarína Melegová-Melichová, Vladimír Valentík, prostredníctvom video bimu Mira Brtková, Annamária Boldocká-Grbićová, Pavel Čáni, Viera Benková, Víťazoslav Hronec, Ján Makan, v úlohe moderátora bol Miroslav Fábry, a gratulácie tiež tlmočili Barbora Hrušovská, Ján Sabo, Marián Potrok spred Bibiany a početní prítomní. Program hudobne obohatil Janko Brtka, akordeonista zo Starej Pazovy, ktorý sa zdokonaľuje na VŠMU v Bratislave. V programe predniesol skladbu Isaaca Albéniza Asturias a skladbu Campanella N. Paganiniho. V neoficiálnej časti vystúpil Martin Tesák z Podhradskej Polhory zo Slovenskej republiky, všestranný hudobník, ktorý so svojimi synmi zahral slovenské piesne na fujare, gajdách a husliach.
III.b. Celomenšinové festivaly, manifestácie a oslavovanie jubileí
S cieľom poskytnúť logistickú pomoc a vplývať na zvyšovanie kvality jednotlivých celomenšinových festivalov, ale aj manifestácií, ktorými sa aj v tomto roku oslavoval rad jubileí, ÚKVS sa rôznymi spôsobmi podieľal na ich realizácii.
Divadelný vavrín – Počas deviatich dní na dvoch scénach Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci odznelo 9 súťažných predstavení zo Starej Pazovy, Pivnice (kde pre prehliadku prichystali dve inscenácie), Kulpína, Kysáča, Silbaša, Kovačice, Padiny, tiež tri hosťujúce predstavenia (z Popradu, Levoče a Budapešti) a mnohé sprievodné podujatia. Cenu Divadelný vavrín v roku 2010 získalo Divadlo VHV z Kovačice za inscenáciu Rodinných príbehov od Biljany Srbljanovićovej v réžii Danky Hriešikovej.
Novinkou tohtoročnej prehliadky bolo aj sústredenie poroty s divadelníkmi s cieľom predebatovať divadelné stvárnenie, odborne zhodnotiť kvalitu inscenácií a všeobecne usmerniť hercov a režisérov k ďalšiemu rozvoju a zveľadeniu ich práce. V tom zmysle účasť odborníka zo Slovenska P. Janka finančne zabezpečil Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Okrem iného, Mgr. Peter Janku vo svojej obsiahlej správe z priebehu Divadelného vavrína uvádza:
Z hľadiska zachovania kultúry a najmä jazyka je divadlo veľmi vhodným prostriedkom. Z tohto pohľadu by nebolo na škodu uvažovať nad niečím, ako je zavedenie napríklad hodín „dramatickej výchovy“ v rámci výuky slovenského jazyka, kde by sa najmä mladí ľudia stretávali so slovenským jazykom v jeho žitej forme – v situáciách. Odtiaľ je len krôčik k divadlu, ktoré by tak našlo svoje silné výchovné zázemie. Divadelný vavrín by potom už len zbieral plody toho, čo sa na školách zasialo do mladých vojvodinských Slovákov.
Keď ide
o festivaly,
venované divadelníctvu, ÚKVS podporil aj 16. Divadelné inscenácie
dolnozemských autorov a prispel k vydaniu sprievodného katalógu.
30. Festival populárnej hudby Zlatý kľúč – ÚKVS bol spoluorganizátorom 30. ročníka festivalu Zlatý kľúč a v tom zmysle naším ústredným zámerom bolo dodržať heslo, ktoré sme pred festivalom propagovali – Oslávme tridsiatku s novými slovenskými hítmi. Organizátori sa zhodli na tom, že najvhodnejšou oslavou tridsiatky bude vyjadrenie vďaky zakladateľom tohto festivalu tým, že sa podnietia nové hudobné sily a vyprodukujú kvalitné slovenské populárne žánre, ktoré oslovia čím širšiu verejnosť.
Festival vynikal predovšetkým hudobnou zložkou, ale aj mimoriadnym vizuálnym riešením. Odznelo na ňom 12 žánrovo odlišných hudobných skladieb, ktorých hudobnú produkciu podpisuje uznávaný klavirista a producent Aleksandar Banjac, zatiaľ čo vizuálnu stránku podpísal Ljubiša Sremčević. Obsahovo a technicky kvalitnú prípravu na scéne dotvorili skvelí interpreti, tak tí skúsení, ako aj tí, ktorí na festivale debutovali. Všetkých vyznačovala zanietenosť a odhodlanosť podať ten najlepší hudobný výkon a scénický prejav, ktorý zapôsobil tak na divákov v sieni, ako aj na televíznych divákov. Že tomu bolo tak dosvedčí aj fakt, že pri hlasovaní v priebehu polhodinky bolo zaslaných vyše 2 000 sms-iek, ako aj to, že diváci v sieni vedeli odmeniť interpretov úprimným potleskom.
Revuálna časť festivalu patrila speváčke zo Slovenska Kristíne, o ktorej sa naša verejnosť dozvedela najmä po jej účasti na tohtoročnom Eurosongu, keď vystúpila s pesničkou Horehronie. Práve Horehronie zaznelo aj na festivale Zlatý kľúč a na základe reakcií publika, ako aj samotného tímu zo Slovenska, zdá sa na obojstranné potešenie.
Kristína počas svojho pobytu v Srbsku navštívila aj SKUS P. J. Šafárika, ktorý jej pri tejto príležitosti predviedol modifikovanú choreografiu Horehronských dupákov a pravdepodobne po prvýkrát pesnička Horehronie zaznela aj v ľudovej úprave.
Súťažný ráz festivalu bol v tomto ročníku motivačným faktorom. Bolo tomu tak aj z toho dôvodu, že členmi poroty boli uznávaní hudobníci a predstavitelia hudobných scén zo Srbska a zo Slovenska – Tanja Banjanin, Martin Kavulič a Ervín Malina. Porota rozhodovala o najlepšej interpretácii, ako aj o najlepších skladbách. Cenu za najlepšiu interpretáciu získala Ava Mária Zdravkovićová, spievala pieseň To život je autorky Maríny Kaňovej. Jej precítená, presvedčivá a nanajvýš pôsobivá interpretácia nenechala ľahostajnými ani prítomných v sieni DK v Selenči a tak táto skladba získala aj cenu obecenstva. Zároveň skladba To život je sa stala absolútnym víťazom festivalu Zlatý kľúč 2010, lebo sa jej od všetkých členov poroty dostal najväčší počet bodov. Jej autorka, talentovaná hudobníčka a zároveň autorka textu Marína Kaňová z Petrovca, si z festivalu odniesla domov Zlatý kľúč a finančnú odmenu.
ÚKVS je vydavateľom CD s novými 12 skladbami z 30. ročníka festivalu Zlatý kľúč. Hudobné CD, ktorého hudobnú produkciu podpisuje Aleksandar Banjac, získalo prajné kritiky odbornej a širšej verejnosti a dnes ho vlastnia všetky rozhlasové stanice v Srbsku, ktoré vysielajú program aj po slovensky, tiež je distribuované do hudobných médií na Slovensku. Zároveň DVD nahrávka je distribuovaná do televízií, ktoré vyrábajú program aj po slovensky.
Festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí 2010 – ÚKVS sa od začiatku zasadzuje o podporu festivalu populárnej hudby pre deti, ktorý roky úspešne realizuje Dom kultúry v Kovačici. I keď sa v tomto roku ÚKVS nepodieľal na obsahovej realizácii festivalu, predsa mu poskytol značnú pomoc keď ide o vizuálne a scénické riešenia. V plánoch ÚKVS je podporiť tento festival aj v zmysle jeho promócie, obsahového zveľadenia a vydania CD s najúspešnejšími piesňami pre deti v budúcom roku, kedy festival zaznamená 20 rokov od svojho založenia.
ÚKVS získal uznanie Ochrancu tradície – S cieľom zoskupovať kultúrne brendy Srbska a tak neformálnym a svojským spôsobom vytvárať reprezentatívne a príťažlivé prostredie pre domácich podnikateľov, ale aj podnikateľov z krajín EÚ, sa v organizácii Business Exit-u na Petrovaradínskej pevnosti v Novom Sade uskutočnil Festival kultúry, tradície, hudby, vína a špecialít Kultúra cez čas.
Návštevníci Petrovaradínskej pevnosti v tento deň mali možnosť vypočuť si niekoľko tamburášskych orchestrov, ochutnať svetovo známe vína z pivníc Aleksandrovca, zoznámiť sa s tradičnou nišskou kultúrou alebo zažiť čaro dediny Bašaid, jej špeciality, hudbu, ale aj spoznať bašaidské krčmy, dedinské príbehy a intrigy. Svojím spôsobom sa tu prezentovali aj mnohé národnostné menšiny a medzi nimi aj slovenská, maďarská, macedónska a rusínska. Okrem toho v múzeách, podzemných galériách a ateliéroch vystupovali rôzne zbory, spevácke skupiny a hudobníci klasickej hudby.
Do bohatého programu organizátor podujatia zaradil aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý na svojich stánkoch výstižne predstavil kutúru Slovákov vo Vojvodine. Zaradil sem tradičné remeslá, nápoje, pochúťky a samozrejme slovenskú vojvodinskú špecialitu – petrovskú klobásu. Nechýbali ani ukážky ľudových krojov, ručných prác, ale ani pradenie na kolovrate, o čo sa postarali členky združenia Zlaté remeslá z Báčskeho Petrovca. Na druhom stánku všetko sledovala predstaviteľka insitného umenia z Kovačice Zuzana Vereská, ktorá tieto živé scénky zaznamenávala štetcom, a Pavel Vereský početným domácim a zahraničným návštevníkom ukázal, ako dobre zvládol svoje tokárske remeslo. Jedni si tak odtiaľto odniesli suvenír, iní zase slovenskú pálenku, domáce mydlo, metly... a hlavne tí mladší odchádzali s moderným insitným tatoo, ktoré im buď na ruke, alebo aj na tvári maľovala Z. Vereská.
Z tejto príležitosti ÚKVS zhotovil aj letáky s cieľom zviditeľniť svoju činnosť a prezentovať portál kultúry dolnozemských Slovákov. Za toto svoje úsilie na slávnostnom programe podujatia Business exit Ústav získal uznanie Ochrancu tradície, ktoré mu udelila odborná porota novinárov so slovami „chráňte svoju kultúru, lebo je krásna“.
Oslavy 90. výročia SKUS-u P. J. Šafárika z Nového Sadu – ÚKVS z príležitosti zaznamenávania 90. výročia SKUS-u P. J. Šafárika z Nového Sadu podporil vydanie publikácie Minulosť dneška II. Kniha Minulosť dneška II je zborník prác o činnosti SKUS-u P. J. Šafárika v rokoch 2000 – 2010 a pokračovaním rovnomennej monografie, ktorá vyšla v roku 2000. Jej zámerom je zdokumentovať a širšej verejnosti prezentovať desaťročné obdobie pôsobenia jedného zo špičkových spolkov medzi vojvodinskými Slovákmi, spolkov, ktorý svoje zručnosti úspešne prezentoval nielen doma, ale i v zahraničí a neraz dokázal dostať sa aj na naše celoštátne prehliadky, odkiaľ si spravidla prinášal iba tie najvyššie ocenenia. Pri príležitosti otvorenia Slávnostnej akadémie k oslavám 90. výročia spolku, ktorá sa konala 14. mája 2010, zaslúžilým členom, ako aj ustanovizniam, ktoré spolok v jeho bohatej činnosti podporujú, SKUS P. J. Šafárika venoval pamätné listiny. Jedna z nich bola udelená aj Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov a z tej príležitosti sa prítomným prihovorila a slová vďaky vyslovila riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská.
Oslavy 200 rokov založenia osady Jánošík – Počas celého roka 2010 sa v Jánošíku rôznymi obsahmi oslavovalo jubileum – 200 rokov založenia osady. Jedným z nich bol aj program Čo sa stálo v Šándore na bráňe, prezentácia pôvodných jánošíckych ľudových piesní v podaní Kataríny Mosnákovej a za hudobného sprievodu ľudového orchestra pod vedením Ondreja Maglovského. Podujatie otvorili predseda Organizačného výboru osláv Jánošíka Martin Listmajer a riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská, ktorá v mene tejto ustanovizne Kultúrno-umeleckému spolku Jánošík odovzdala darček k jubileu, počítač s príslušenstvom, ktorý má za cieľ podporiť činnosť spolku a jeho spoluprácu s inými združeniami, inštitúciami a ustanovizňami, medzi ktoré patrí aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Evergreenový večierok počas Kovačického októbra – ÚKVS prispel k bohatšej ponuke programu tradičného Kovačického októbra usporiadaním večierka slovenských evergreenov, na ktorom vystúpil operetný spevák a sólista Opery Slovenského národného divadla Ivan Ožvát zo Slovenskej republiky. Večierok slovenských evergreenov odznel 2. októbra a podľa scenára ÚKVS niesol sa v znamení dažďa. Dáždnik v ruke, znenie klavíra pod prstami Viery Kunzovej a nestarnúce melódie v umeleckom prednese sólistu Opery Slovenského národného divadla z Bratislavy a operetného bonvivána Ivana Ožváta, evokovali spomienky na mladosť, rodný kraj, na prvé lásky, staré priateľstvá... Ale nezabudlo sa zaspomínať ani na kvapky kvapkajúce zo štetca mnohých Kovačičanov, ktorí svojou plátnovou poéziou snujú rozprávku vyše dvojstoročnú. Program spestrili aj kovačickí sólisti (Evy, Petráková a Omastová), 50-ročný orchester Rosička a mužská spevácka skupina Bohémi. V tento večer dážď nakreslil svoju nevšednú symfóniu, keď sa na scéne objavila Sabína Trbarová, Slovenka Benková Martinková a Kvetoslava Benková.
III.c. Výstavná činnosť v ÚKVS
Výstavné priestory v ÚKVS boli aj v roku 2010 naplno využité. Rok sme začali výstavou odmenených ilustrácií na medzinárodne uznávanom Bienále ilustrácií Bibiana z Bratislavy. Nasledovala výzva slovenských vojvodinských akademických umelcov, aby prispeli do zbierky, ktorá bude tvoriť stálu expozíciu v ÚKVS. Na výzvu reagovali a svoje diela poskytli Pavel Čáni, Ján Šimovic, Marián Karavla, Ivan Križan, Pavel Pop a prisľúbili aj ďalší umelci. Samostatnú výstavu v ÚKVS v tomto roku mala výtvarníčka Jarmila Sabová, ktorá sa novosadskej verejnosti predstavila výstavou pod názvom Tiché momenty. Výstava, ktorá vystrieda predchádzajúcu, prinesie obrazy Zuzky Medveďovej, ktorých reštaurovanie zabezpečil ÚKVS. Ide o pokračovanie v zachovávaní výtvarného dedičstva, ktoré v spolupráci s Galériou Z. Medveďovej a za podpory ÚKVS realizuje výtvarník Miroslav Nonin.Treba povedať, že zbierku Ústavu podstatne obohatili aj umelecké fotografie v réžii Miroslava Benku z cyklu Obrazy dávno zabudnutých čias.
Tiché momenty v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov - Dňa 11. novembra vo výstavnej miestnosti ÚKVS početní hostia, ale aj predstavitelia srbského a slovenského vojvodinského výtvarného života, poctili svojou prítomnosťou výstavu obrazov mladej umelkyne Jarmily Sabovej. Prítomných do sveta malieb Jarmily Sabovej, v ktorom vládnu tiché a zároveň veľavravné momenty plné nekonečných rozjímaní, kontemplácií a reflexií, uviedla nevšedná a trefná performancia: hudba Erica Satieho v podaní Ivany Novakovej a verše slovenskej vojvodinskej poetky Kataríny Hricovej, ktoré v kostýmoch predviedli Miluška Anušiaková Majerová a Karmena Zorňanová. Spoločne tak vytvorili pokojnú, senzitívnu náladu, v ktorej akoby na chvíľku ožili bucľaté a okaté Venuše stvárnené na obrazoch J. Sabovej a vyliali sebaironické myšlienky rozpoltené medzi srdcom a rozumom. O diele mladej Kovačičanky sa zmienili výtvarník Pavel Čáni, výtvarný kritik Vladimír Valentík a literát a výtvarný kritik Milan Živanović.
Obrazy dávno zabudnutých čias – ÚKVS v spolupráci s Art centrom Chlieb a hry zrealizoval projekt Obrazy dávno zabudnutých čias, ktorého výsledkom sú mega panelové fotografie znázorňujúce motívy slovenských vojvodinských tradícií. Téma projektu vznikla z iniciatívy známeho režiséra a umelca Miroslava Benku, ktorý bol zodpovedný aj za celkový námet projektu, ambient a styling. Nositeľom celkového projektu je Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a jeho realizácia sa uskutočnila vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry Srbskej republiky a Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (Bratislava). Cieľom projektu bolo formou mega panelových fotografií znázorňujúcich motívy slovenských vojvodinských tradícií, súčasným spôsobom kultúrne dedičstvo vojvodinských Slovákov zaradiť do nového kontextu a v takej forme ho zachovávať pred zabudnutím a prezentovať širšej verejnosti. Týmto spôsobom sa projekt, ktorý bol inšpirovaný spolunažívaním národov a národností na našich priestoroch, snaží prispieť k vytváraniu jedinečnej komunikácie v umelecko-etnologickom zmysle a svojským spôsobom predstaviť kultúru vojvodinských Slovákov. Výsledokom projektu je produkcia troch profesionálne vypracovaných mega panelových fotografií (veľkosť 100 x 70 cm), ktoré znázorňujú obrady vojvodinských Slovákov typických pre mesiac jún, júl a august. Autor fotografií je Miralem Čaušević. Sem patrí aj textuálne vysvetlenie každého znázorneného obradu. Fotografie sú vystavené v priestoroch Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
III.d. Edukácie v ÚKVS
Edukácie boli tiež dôležitou časťou činnosti ÚKVS v roku 2010. Ich obsah vyplýval predovšetkým z aktuálnych potrieb a prelínal sa s akciami, na ktorých sme sa realizačne podieľali. Vzhľadom na to, že sa Ústav neraz prezentoval pri rôznych príležitostiach, považovali sme za vhodné usporiadať edukáciu na tému Kvalitné a nekvalitné powerpointové prezentácie. Rozvojom Elektronickej databázy kultúry, ale aj nadväznosťou na divadelné obsahy, usporiadali sme prednášku na tému Spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva na poli divadelníctva. Kreatívny workshop, akreditovaný Ministerstvom vzdelávania Českej republiky, bol realizovaný aj v rámci VI. muzikologickej konferencie na tému Inovačné metódy v hudobnej pedagogike a nadovšetko pútavú a motivujúcu prednášku sme koncom roka usporiadali na tému Manažment (menšinových) festivalov.
Kvalitné a nekvalitné powerpointové prezentácie – V miestnostiach ÚKVS v piatok 05. februára 2010 prebiehal edukačný kurz na tému Kvalitné a nekvalitné powerpointové prezentácie. Zo dvadsať účastníkov zo St. Pazovy, Nového Sadu, Kysáča, Kulpína, Báčskeho Petrovca a Kovačice prejavilo záujem zúčastniť sa edukácie venovanej problematike výroby powerpointových prezentácií. Školiteľkou bola Katarína Vukasovićová, programátorka a dizajnérka portálu Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorá na základe zhotovenej prezentácie o ÚKVS poukázala na postupy výroby powerpointových prezentácií a zároveň trefnými príkladmi prezentovala kvalitné a menej kvalitné riešenia, s ktorými sa neraz stretávame v praxi.
Spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva na poli divadelníctva – S cieľom vyzdvihnúť potrebu systematického a adekvátneho dokumentovania rôznych predmetov a dokladov týkajúcich sa oblasti divadelníctva, tak tých z minulosti ako aj tých, ktoré produkujeme v súčasnej dobe, v ÚKVS bola usporiadaná prednáška na tému Štandardné a inovačné spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva na poli divadelníctva. Hovorila o tom riaditeľka Divadelného ústavu z Bratislavy Vladislava Fekete, ktorá sa okrem o dokumentácii zmienila aj o komplexnej činnosti tejto významnej ustanovizne kultúry na Slovensku.
Manažment (menšinových) festivalov – S cieľom podporiť a motivovať aktérov v kultúre, aby zveľaďovali existujúce festivalové formy, ako aj prispieť k definovaniu kritérií na vymenovanie podujatí, ktoré majú osobitný význam pre zachovávanie, zveľaďovanie a rozvoj príznačností a národnej identity slovenskej národnostnej menšiny, v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v utorok 21. decembra 2010 odznela prednáška na tému Manažment (menšinových) festivalov. Takéto teoretické rady s dobrými praktickými príkladmi umožnili definovať charakteristiky, ktoré by kvalitné a reprezentatívne kultúrne podujatia mali obsahovať, aby prispeli k ochrane, zveľadeniu a rozvoju kultúry slovenskej menšiny v Srbsku. Že naša menšina, a zvášť jej mladšia generácia, o to má záujem, svedčí aj do posledného miesta vyplnená sieň Ústavu pre kultúru, ale aj dialóg, ktorý sa medzi poslucháčmi spontánne vytvoril. Otázka je však, koľko sú na rady skúsených a na modernizáciu našich festivalov pripravení aj ich terajší predstavitelia a organizátori, keďže o zdokonaľovanie tohto druhu iba niekoľkí prejavili záujem.
III.e. ÚKVS podporil
Chrestomatia slovenskej vojvodinskej poézie, ktorú vydalo Slovenské vydavateľské centrum a spoluvydavateľom je Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, na vyše 500 strán zahŕňa básnickú tvorbu spisovateľov pôsobiacich na týchto priestoroch od druhej polovice 18. storočia až po súčasnosť. Úhrnne je zastúpených 82 autorov, ktorých texty zostavovateľ sem zaraďuje na základe estetickej nosnosti, ale aj skĺbenosti s tunajšou slovenskou básnickou tradíciou s cieľom identifikovať vzájomné vzťahy v rámcoch nášho literárneho kontextu a zároveň vytvoriť určitý celok slovenskej vojvodinskej poézie.
Monografia Miry Brtkovej – V roku 2010 ÚKVS podporil prípravu monografie Mira Brtková, ktorá vychádza pri príležitosti životného jubilea (osemdesiatín) známej umelkyne, priekopníčky abstraktného výtvarného prejavu v našom výtvarnom umení. Autorom knihy, ktorá čitateľovi približuje život a dielo Miry Brtkovej, je Vladimír Valentík. Kniha vychádza v edícii výtvarných monografií Ateliér Slovenského vydavateľského centra a jej spoluvydavateľom je Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Minulosť dneška II – Zborník prác Minulosť dneška II v roku 2010 vydal Slovenský kultúrno-umelecký spolok P. J. Šafárika z Nového Sadu z príležitosti osláv 90 rokov založenia spolku. Čitatelia sa v tejto kompozične dobre premyslenej knihe najprv v krátkosti oboznámia s dejinami spolkárskeho života novosadských Slovákov a potom nasledujú štyri kapitoly (Organizačná štruktúra, Súbory SKUS-u, Život v Šafáriku a Iní o nás), sprítomňujúce bohatú spolkovú činnosť v uplynulých desiatich rokoch. Do zborníka prispelo 26 autorov a jeho zostavovateľkou je Katarína Mosnáková. Každý príspevok je vybavený resumé v slovenskom, srbskom a anglickom jazyku a bohato ilustrovaný fotografiami.
Zborník prác o Padine – Pri príležitosti osláv Dňa Padiny v Dome kultúry Michala Babinku odznela promócia dlho očakávanej publikácie, zborníka prác Padina 1806 – 2006. I keď pripravená na vydanie ešte v roku 2006, pri príležitosti dvojstého výročia Padiny, kniha pre nedostatok financií vyšla so štvorročným oneskorením. Jej obdivuhodných 650 strán pripravil kolektív autorov a zostavovateľom bol redakčný výbor v čele s predsedom Ondrejom Kotvášom. Knihu vydalo Miestne spoločenstvo Padina a Miestny odbor Matice slovenskej v Padine a vydanie podporili Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Pokrajinský sekretariát pre vzdelávanie a kultúru Nový Sad, A. D. Banka Pančevo a Pokrajinský sekretariát pre lokálnu samosprávu a medziobecnú spoluprácu.
Vôňa silbašského detstva – ÚKVS podporil vydanie a promóciu knihy Vôňa silbašského detstva autora Budimira M. Popadića. Po knihách Silbaška kazivanja a Običan divan silbaški, vydaných v rokoch 2007 a 2008, novinár, spisovateľ a veliteľ Budimir M. Popadić vydal vo vydavateľstve Tiski cvet z Nového Sadu knihu Vôňa silbašského detstva. Prostredníctvom textov v srbskom a slovenskom silbašskom nárečí kniha prináša pohľad na zašlé časy – na iný Silbaš, iné životné podmienky, zvyky z minulosti srbskej a slovenskej národnosti a na dávne osobnosti, ktoré dnes žijú iba v spomienkach. Intímnymi, humorne ladenými textami sa autor priamo prihovára svojim spoluobčanom, ale aj všetkým milovníkom vojvodinskej kultúry a jej špecifík.
Ochrana etnografického kultúrneho dedičstva – S cieľom prispieť k úspešnej realizácii seminára na tému Ochrana etnografického kultúrneho dedičstva, ktorý usporiadalo Slovenské vojvodinské divadlo v Báčskom Petrovci, ÚKVS vydal praktickú príručku. Vychádzajúc z presvedčenia, že seminár podnieti identifikáciu, terénny zber, popis, klasifikáciu a adekvátnu ochranu hmotného kultúrneho dedičstva tak v materiálnej, ako aj v elektronickej podobe, ÚKVS pred čitateľa predostrel praktické rady, ako sa o hodnotné predmety z minulosti treba starať. S cieľom stručne priblížiť návody na ochranu etnologických predmetov, ale aj na ich popis a dokumentovanie, v príručke je zverejnený text autoriek mr. sc. Zvjezdany Antošovej a Anny Mlinarovej. Zároveň príručka oboznamuje, že Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov vytvoril v roku 2010 Elektronickú databázu kultúry vojvodinských Slovákov, do ktorej môžu byť umiestnené práve takéto druhy artefaktov v prípade, že sú digitalizované a obsahujú údaje definované medzinárodnými štandardmi.
V záujme zvyšovania kvality početných podujatí, ktoré sa venujú prezentácii slovenskej kultúry, ÚKVS neraz zabezpečil odbornú pomoc ich organizátorom. Zabezpečili sme odbornú prípravu výstavy slovenskej kuchyne v Silbaši v rámci manifestácie Čaro višní, zúčastnili sme sa finálovej súťaže žien v prednese poézie a prózy a boli sme prítomní na rôznych podujatiach, kedy sme odovzdali darčeky vytvorené z našej produkcie.
III.f. V ÚKVS bolo...
Zasadnutie Výkonného výboru Asociácie slovenských spolkov žien
V miestnostiach ÚKVS sa 29. januára 2010 uskutočnilo zasadnutie Výkonného výboru Asociácie slovenských spolkov žien. Pravidelné zasadnutie Výkonného výboru Asociácie slovenských spolkov žien sa po prvýkrát uskutočnilo v miestnostiach ÚKVS a svojou prítomnosťou ho poctili aj Daniela Furdíková, manželka Veľvyslanca Slovenskej republiky v Belehrade, a Barbora Hrušovská, vicekonzulka Slovenského veľvyslanectva.
Umelci z Japonska navštívili Ústav
Itoi Kunio a Osama Komatsu, predstavitelia Združenia japonskej modernej insity, navštívili v pondelok 01. februára 2010 Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Spolupráca Slovákov zo Srbska s japonskými umelcami sa začala vďaka insitným umelcom z Kovačice, ktorí v Tokiu vystavovali svoje maľby v rokoch 2008 a 2009. Následne svoje diela predstavitelia Združenia japonskej modernej insity vystavovali v Galérii Babka v Kovačici a vtedy bola dohodnutá aj ďalšia výstava týchto diel v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade. Osama Komatsu, autor ilustrácií knihy poviedok Strom života, korá bola promovaná v Novom Sade v októbri v roku 2009, vyjadril potešenie z toho, aké ciele si vytýčil Ústav a navrhol Ústavu, aby prerokoval možnosť bližšej spolupráce so spomínaným Združením. Zároveň vysvetlil podstatu japonskej modernej insity, ktorá na rozdiel od insity tunajších umelcov, znázorňujúcej okolitý svet, vyjadruje umelcovo vnútro, jeho predstavivosť a čistotu mysle.
Zima s knihou v ÚKVS
V pondelok 15. marca 2010 v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov sa uskutočnil literárny večierok pod názvom Zima s knihou. Cieľom večierka bolo odprezentovať najnovšie literárno-vedné diela univerzitných profesorov Michala Harpáňa (Predslovy a doslovy) a Adama Svetlíka (Antológia slovenskej vojvodinskej postmodernej prózy), ktoré v roku 2009 vydalo Slovenské vydavateľské centrum.
Učitelia Kraskovci
Marta Merkleová, zostavovateľka publikácie Učitelia Kraskovci odprezentovala v ÚKVS výsledky vlastnej dokumentačnej a výskumnej činnosti. Publikácia obsahuje päť tematických častí: Naši Kraskovci, Hľadanie koreňov, Očami iných, Náboženská tvorba Martina Krasku a Rodokmeň rodiny Kraskovej. Učitelia Kraskovci totiž svojou prácou zanechali stopy v mnohých slovenských prostrediach ako je Selenča, Hložny, Lug, Šíd, Erdevík a Laliť a v tom zmysle publikácia obsahuje aj úprimné rozprávanie a spomienky na závažné životné príbehy učiteľského páru. Táto stať pomenovaná Naši Kraskovci je dokumentovaná početnými cennými fotografiami z minulosti.
54. Literárne snemovanie
V piatok 18. júna 2010 v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov bolo usporiadané 54. Literárne snemovanie. Snemovanie, ktoré organizovalo Slovenské vydavateľské centrum a redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov a Výborom pre kultúru NRSNM, sa začalo udelením Ceny Nového života. Cena za rok 2009 sa dostala do rúk nášho popredného spisovateľa, kritika, bibliografa a redaktora knižných vydaní Víťazoslava Hronca za esej Gýč. Je to v poradí jeho šiesta cena a ako vtipne sám hovorí, prvá v dejinách cien Nového života za „gýč“. Nasledovala druhá časť snemovania s ústrednou témou: Antológie, chrestomatie a výbery v literatúre vojvodinských Slovákov, o ktorých sa zmienili štyria domáci literárni vedci a jeden záhraničný. Najprv svoj príspevok prečítal tohtoročný laureát Víťazoslav Hronec, pripomínajúc medziiným mená, ktoré sa v oblasti slovenskej vojvodinskej kultúry zaoberajú danou tematikou. Tak sa podľa neho Michal Harpáň pričinil o ustanovenie našej prozaickej, ale i básnickej tradície, Vladimír Valentík sa dennodenne pokúša o ucelenie a následné sprostredkovanie v podobe výstav, monografií a katalógov našich výtvarných tradícií, Samuel Čelovský obťažne, ale nanajvýš minuciózne dotvára zložitú mozaiku našej historickej kontinuity na tomto území, Miroslav Benka sa pokúša prostredníctvom vlastného talentu predstaviť svetu to vrcholné, čo vyplynulo z našich divadelných tradícií, a všetkým je spoločná základná vec, že vždy zdôrazňujú a svetu sprístupňujú to najlepšie, čo príslušníci tejto národnostnej enklávy vytvorili, to čo môže obstáť aj v konfrontácii so súčasným svetovým umením, ale i vedou, čo môže ilustrovať nedávno vytvorený Lexikón vysokoškolských učiteľov a vedcov autora Jána Marku. Podobne ako v odmenej eseji, tak i teraz si V. Hronec pýtal reakciu v podobe polemiky a podnecoval prítomných na rozmýšľanie. V súlade s tým navrhol zostaviť chrestomatiu slovenského vojvodinského medzivojnového poetična, antológiu poézie X, žánrové antológie, antológiu publicistiky, ďalej cestopisov, reportáží, výtvarníctva, zhudobnených piesní a i. Tohtoročného snemovania sa zúčastnil i hosť z Českej republiky, Miroslav Zelinský, ktorý premýšľal o tom, aká je úloha antológií v českom a slovenskom kontexte. Je názoru, že antológie treba hodnotiť podľa toho, kto je ich zostavovateľom a v akej miere reflektujú celý dobový kontext. V súlade s jeho názorom, že autor-zostavovateľ má možnosť predstaviť to najlepšie podľa vlastného vedomia a svedomia, bol aj prejav Samuela Boldockého, ktorý hovoril o budúcej antológii, do ktorej sám plánuje zaradiť tie básne, ktoré sa obyčajne do antológií nezaraďujú. Prítomným prečítal úvod k tomuto vydaniu, pomenovaný Antológia „neantologických“ básní, alebo Podnety a úskalia poetiky rurálneho lokálneho koloritu. O našej najnovšej knihe tohto druhu, teda o Antológii slovenskej vojvodinskej postmodernej prózy autora Adama Svetlíka príspevok napísala Marína Šimáková Speváková a Zuzana Čížiková, ktorá zároveň moderovala snemovanie, hovorila o publikácii Medzi dvoma domovmi I., teda o antológii slovenskej poézie v zahraničí. Je to kniha pozoruhodnej úrovne, spoľahlivým sprievodcom kvalitnými básnickými textami najmä v časti Dolnozemská básnická vetva, ktorá svedčí o životaschopnosti a kvalite básnických textov, vznikajúcich aj mimo územia Slovenska, povedala Z. Čížiková. V tretej časti snemovania odzneli príspevky venované životným jubileám Samuela Čemana (80), Samuela Čelovského (60) a Martina Prebudilu (50). Svoje texty o jubilantoch a ich rolách pôsobenia prečítali Viera Benková, Samuel Boldocký, Ján Marko, Anna Makišová, Vladimír Valentík, Adam Svetlík a Vladimíra Dorčová. Prítomní mali možnosť vypočuť si aj príspevok Michala Babiaka venovaný šesťdesiatke Samuela Čelovského.
Zasadala Asociácia slovenských spolkov žien
Dňa 22. októbra v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov zasadal Výkonný a Dozorný výbor Asociácie slovenských spolkov žien. Zasadnutie, ktorého sa zúčastnilo šesť členiek Výkonného a Dozorného výboru ASSŽ, otvorila predsedníčka Ľudmila Berediová Stupavská, ktorá zároveň podala zhrnutie a analýzu činnosti Asociácie v bežnom roku.
OSCE v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov
V utorok 30. novembra ÚKVS navštívili predstaviteľky OSCE v Srbsku, ako aj predstavitelia mimovládneho úseku zaoberajúci sa otázkami menšinových práv a rovnosťou šancí. Bola to príležitosť oboznámiť hostí s programovou činnosťou a cieľmi ÚKVS. Po stručnom predstavení doterajšej činnosti, ako aj jednotlivých projektov, zo strany hostí odznel záver, že práve práca slovenského Ústavu patrí k príkladom dobrej praxe, ako možno pracovať v prospech ochrany, zveľadenia a rozvoja menšinovej kultúry, ako podnecovať a zapájať do týchto procesov mladých a ako menšinovú kultúru prezentovať v čím širších rámcoch.
III.g. Zasadnutia Správnej rady ÚKVS
V. zasadnutie SR ÚKVS sa uskutočnilo v utorok 16. februára 2010 v Novom Sade, v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Z deviatich členov Správnej rady prítomní boli: Vladimír Valentík (predseda), Samuel Čelovský, Samuel Boldocký, Jarmila Ćendićová, Anna Séčová Pintírová, Anna Medveďová, Miroslav Benka a Eva Nagyová Analyzovali a schvaľovali Výročnú správu o činnosti ÚKVS a finančnú správu ÚKVS na rok 2009, ale aj plán a program práce ÚKVS, ktorý táto ustanovizeň mieni realizovať v roku 2010 a s tým spätý aj finančný plán. V rámci rokovania sa prítomní kladne zmienili o činnosti Ústavu, konštatovali, že realizácia bola nad očakávania a následne navrhnuté doklady schválili jednohlasne. Zároveň, členovia kvitovali aj vydanie prvého čísla ročenky Maják, ktoré je svojráznym dodatkom k Výročnej správe Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
VI. zasadnutie SR ÚKVS sa konalo v stredu 09. júna 2010 v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Na zasadnutí boli prítomní všetci členovia Správnej rady: Vladimír Valentík (predseda), Samuel Čelovský, Samuel Boldocký, Michal Týr, Jarmila Ćendićová, Anna Séčová Pintírová, Anna Medveďová, Miroslav Benka, Eva Nagyová, ako aj riaditeľka tejto ustanovizne Milina Sklabinská. Prvým bodom rokovacieho programu bola diskusia o nadviazaní pracovného pomeru na neurčitú dobu s pracovníčkami ÚKVS a analýza a definovanie ich koeficientov v súlade s Vyhláškou o koeficientoch na vyúčtovanie a výplatu mzdy zamestnancov vo verejných ustanovizniach. Na základe schválených dotácií z ÚSŽZ a Ministerstva kultúry RS členovia Správnej rady rokovali o postupe práce a o dynamike realizácie projektov Stalo sa na dnešný deň, Obrazy dávno zabudnutých čias, VI. konferencia muzikológov a hudobných odborníkov, Internetový portál dolnozemských Slovákov – údržba a obsahové rozvíjanie a Na jarmoku 2010. Do Plánu a programu na rok 2010 bolo zaradené aj spoluvydanie Monografie o Mire Brtkovej, Chrestomatie autora Víťazoslava Hronca, ako i spoluorganizácia 30. ročníka Festivalu Zlatý kľúč. Jedným z bodov zasadnutia boli aj návrhy na recenzentov publikácie Lexikón slovenských obcí v Srbsku s dôrazom na kultúru, ktorú ÚKVS plánuje vydať v tomto roku.
IV. Oddelenie vonkajších vzťahov
ÚKVS aj v roku 2010 rozvíjal medzinárodnú spoluprácu s cieľom vzájomnej výmeny skúseností v práci na poli kultúry a s cieľom prezentácie slovenskej vojvodinskej kultúry v zahraničí. ÚKVS spolupracoval s početnými inštitúciami a ustanovizňami zo Slovenska. Spomeňme iba niektoré ako je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Svetové združenie Slovákov v zahraničí, Divadelný ústav a Ústav slovenskej literatúry SAV, ako aj s inštitúciami Slovákov v Rumunsku, Maďarsku a Česku. Neraz sme mali príležitosť privítať v ÚKVS hostí zo zahraničia a neraz sme sa aj sami zúčastnili akcií v zahraničí.
Minister kultúry SR Marek Maďarič navštívil ÚKVS – V rámci oficiálnej návštevy Srbska minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič v sobotu 27. februára navštívil aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Delegáciu, v čele s ministrom kultúry SR Marekom Maďaričom, tvorili Silvia Salanská, generálna riaditeľka sekcie medzinárodnej spolupráce MK SR, Ľudmila Palonderová, štátna radkyňa sekcie medzinárodnej spolupráce MK SR, Igor Furdík, veľvyslanec SR v Belehrade a Barbora Hrušovská, atašé vo Veľvyslanectve SR v Belehrade, Anna Tomanová-Makanová, predsedníčka NRSNM a podpredsedníčka Výkonnej rady APV, Martin Zloch, podpredseda Zhromaždenia AP Vojvodiny, tiež Jozef Bednár, hovorca MK SR a Petra Fejdiová spred tlačového odboru MK SR. Delegáciu prijala riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská, ktorá oboznámila ministra kultúry M. Maďariča o cieľoch založenia tejto ustanovizne a o aktuálnych projektoch, ktorými sa Ústav zaoberá. Zároveň to bola príležitosť zhodnotiť doterajšiu spoluprácu s ustanovizňami kultúry zo Slovenskej republiky, ktorá na samotnom začiatku práce bola intenzívna a vďaka ktorej bolo realizovaných niekoľko významných akcií. Na schôdzi bolo slova aj o potrebe vytvárania možností na stážovanie študentov vhodných odborov zo Slovenska v ÚKVS, ale aj o možnostiach zvýšenia promócie kultúry Slovenskej republiky v Srbsku prostredníctvom vhodných projektov, ktoré by v partnerstve s ÚKVS mohli byť spoločne realizované. Pri tejto príležitosti minister kultúry SR daroval ÚKVS filmy zo slovenskej kinematografie, ktoré sa v ÚKVS budú premietať v rámci pravidelných mesačných filmových večierkov.
Literárne kvarteto prinieslo slovo – Kvarteto PEN centra zo Slovenska v zložení Gustáv Murín, Viliam Jablonický, Juraj Šebesta a František Palonder navštívilo ÚKVS s cieľom predstaviť svoju tvorbu. Štyria duchaplní Petržalčania vystúpili v rámci literárneho večierka pod názvom Nesieme Vám slovo, kde čítali svoju prózu, spomínali si príbehy, ktoré inšpirovali ich tvorbu, rozprávali o Paľovi Bohušovi, „cinematike“, striptizetách v Los Angeles... Prekvapením pre Ústav bol prednes Milušky Anušiakovej-Majerovej a Miroslava Babiaka literárnej miniatúry pod názvom Bľabot amerického dramatika režiséra a herca Sama Sheparda, ktorú do slovenčiny preložil J. Šebesta. Prekladateľ, teatrológ a spisovateľ Šebesta predstavil aj svoj najnovší román Keď sa pes smeje (2008), určený pre dospelých a dospievajúcich, ako znie slogan. Odmenený viacerými cenami tento román nadväzuje na tú slovenskú literatúru, do ktorej patria romány Jediná a Brat mlčanlivého Vlka Kláry Jarunkovej. Originálny prednes svojej prózy urobil G. Murín svojským tzv. storytelling spôsobom: príbeh, ktorý ho podnietil napísať poviedku Najkrajšie prsia západu, autor prerozprával a na záver prečítal z poviedky iba posledných niekoľko viet. Prinesené slovo bolo vítané. Okrem literárneho slova, ÚKVS získal od PEN centra pozoruhodný počet kníh najrozličnejšieho obsahu, ktoré nielenže zveľadia príručnú knižnicu ÚKVS, ale všetkým záujemcom z radov vojvodinských Slovákov umožnia spoznávať súčasné literárne tendencie v Slovenskej republike.
Na jarmoku 2010 – V sobotu 12. júna 2010 v rumunskom Nadlaku sa konal tretí ročník Stretnutia dolnozemských Slovákov pod názvom Na jarmoku. Podujatie bolo zložené z troch segmentov: príprava a degustácia slovenských dolnozemských špecialít, prezentácia tradičných remesiel a kultúrny program, ktorý obsahoval hudobné, tanečné a divadelné zložky. Organizáciu prezentácie kultúry Slovákov zo Srbska, ktorá zahŕňala výber obsahu, prípravu a odchod a príchod účastníkov, mal na starosti ÚKVS, ktorého spoluprácu na tomto spoločnom projekte spoluorganizátori z Rumunska a Maďarska označili za mimoriadne úspešnú. V delegácii Slovákov zo Srbska boli členovia a členky združení z Báčskeho Petrovca, Kysáča, Aradáča a Nového Sadu, ako aj insitný maliar Pavel Cicka a výrobca huslí Ján Nemček z Kovačice. Jarmočné chvíle bezpochyby spestrili aradáčske meškárky, ktoré na dobrú náladu neúnavne vyhrávali a spievali a tak sa pričinili i o to, aby ich stánok bol jeden z najnavštívenejších. Úspešne sa na tomto podujatí predstavil aj FS Šafárik z Nového Sadu, ktorý predviedol tance primerané podujatiu. Nechýbali ani ľudové piesne zo Starej Pazovy, ktoré predviedol tokár a spevák Martin Klátik za hudobného sprievodu Pavla Matúcha.
Workshop slovenskej dolnozemskej mládeže – V dňoch od 28. – 30. augusta 2010 sa v Tatranských Matliaroch, Slovenská republika, uskutočnil medzinárodný workshop Slovenská mládež na Dolnej zemi a jej implikácia do života komunity 2010. Workshop patrí medzi spoločné dolnozemské projekty a gestorsky ho zabezpečuje Spoločnosť pre edukáciu a poradenstvo v Nadlaku a Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku. Projekt finančne podporuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a odchod 7 účastníkov zo Srbska podporila NRSNM a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Ďalší krok v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva vojvodinských Slovákov – ÚKVS prispel k odbornej profilácii Andrey Berediovej z Erdevíka v oblasti ochrany a rozvoja kultúrneho dedičstva na postuniverzitnom štúdiu na Akadémii Istropolitana Nova vo Svätom Jure. Štúdium prebiehalo v angličtine a absolvovali ho desiati študenti z Ameriky, Turecka, Estónska, Bosny a Hercegoviny, ako aj zo Slovenska a Srbska. Táto medzinárodná študujúca skupina za pomoci lektorov, ktorí taktiež boli prevažne zo zahraničia (Česko, Rakúsko, Belgicko, Egypt, Holandsko, Anglicko, Nórsko, Izrael a Slovensko), skúmali v troch semestroch architektonické kultúrne dedičstvo. Okrem teoretickej časti AINova organizovala exkurzie, kde si študenti teóriu overovali v praxi. Okrem jednodňových návštev Bratislavy, Svätého Jura, Trnavy, Brna, študenti sa týždňovým pobytom zúčastnili aj v Levoči, Košiciach a vo Viedni. Pozornosť venovali najmä kultúrnym pamiatkam, ktoré sú pod ochranou UNESCO, ale v Levoči svoje zručnosti zdokonaľovali aj v reštaurátorských ateliéroch. Taktiež v Košiciach, v meste, ktoré v roku 2013 bude vyhlásené za Hlavné mesto kultúry v Európe, skúmali, ako sa konajú prípravy na tento významný rok. Každý semester študenti končili obhájením výskumnej práce a prezentáciou, ktorú hodnotila komisia AINovy a jej spolupracovníci, odborníci zo Slovenska a z Viedne.
Spoločné projekty aj v roku 2011 – S cieľom podpísať dohodu o spolupráci na rok 2011 sa v Segedíne zišli predstavitelia slovenských inštitúcií a odborných ustanovizní z Maďarska, Rumunska a Srbska. ÚKVS ako jedna z relevantných ustanovizní, ktoré účinkujú v podávaní spoločných projektov dolnozemských Slovákov, sa podľa slov partnerských organizácií stal kvalitným spoluorganizátorom akcií a tak aj v budúcom roku bude nositeľom dvoch projektov – muzikologickej konferencie a portálu.
Na základe správy o činnosti v roku 2010 možno povedať, že ÚKVS prešiel ďalšiu nemalú dráhu na ceste ochrany, zveľadovania a rozvoja slovenskej vojvodinskej kultúry. Svojimi najrozličnejšími projektmi zachytil početné cieľové skupiny a zviditeľnil slovenskú kultúru a tým aj svoju činnosť, vždy inými a novými spôsobmi.
Napriek tomu, že sa počet stálych zamestnancov v Ústave nezvýšil, podarilo sa nám rozvíjať obsahy týkajúce sa všetkých jednotiek: rozvojovo-výskumnej, informačno-dokumentačnej, prezentačnej a edukačnej, ako aj medzinárodnej. O všetkých aktivitách podrobne bude informovať aj druhá ročenka ÚKVS Maják, ktorá by mala byť publikovaná začiatkom februára 2011.
O činnosti ÚKVS aj v roku 2010 informovali verejnosť početné médiá, tak tie s celomenšinovým krytím ako sú slovenské redakcie Rádia a Televízie Vojvodiny, týždenník Hlas ľudu, ako aj početné regionálne a lokálne médiá (St.Pazova, B.Petrovec, Kovačica, B.Palanka a iné). O činnosti ÚKVS sa píše aj v Národnom kalendári na rok 2010, v časopise Dolnozemský Slovák, v časopise Manažment kultúry a turizmu UKF v Nitre KONTEXTY kultúry a turizmu, ale aj na početných internetových stránkach.
To čo je a zostane konštantou v činnosti ÚKVS aj do budúcna, je účelová a prospešná spolupráca so všetkými domácimi a zahraničnými subjektmi, ktoré sa zaoberajú slovenskou kultúrou v záujme jej všeobecného zveľadenia a rozvoja.
Riaditeľka
Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov
Milina Sklabinská