Správa o činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v roku 2009

Úvod

Rok 2009 bol prvým rokom činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Oficiálne sa práca ÚKVS začala dňa 18. januára 2009 po tom, ako boli zabezpečené všetky technické veci súvisiace s registráciou ustanovizne, zabezpečením priestorov, prvých finančných prostriedkov, verejným obstarávaním, ako aj všeobecným organizovaním práce v ÚKVS.

Vysokú priečku nasadenú otváracím programom sme sa usilovali dodržať činnosťou ÚKVS po celý rok, vo všetkých oblastiach kultúry, pre ktoré je ÚKVS príslušný. Vyžiadali si to i ambiciózne plány vypracované už v prvých mesiacoch práce, veľké očakávania odbornej, ale aj širšej verejnosti a v konečnom dôsledku i rok 2009, ktorý Rada Európy označila za rok inovácie, tvorivosti a kreativity, čo akoby aj same ukazovalo, v ktorom smere sa má uberať naša nová ustanovizeň. Zatiaľ čo európske kontexty speli k dosahovaniu vyšších cieľov a vyhľadávaniu nových, inovačných prístupov, čo treba čo najširšie podporovať prostredníctvom celoživotného vzdelávania a riešiť tak spoločenské výzvy v globalizovanom svete, v našich kontextoch sa definovali základné pravidlá a tak sa hovorilo, a napokon k tomu aj došlo, o schvaľovaní dvoch pre činnosť menšinových ustanovizní kultúry vitálnych zákonov – Zákona o kultúre a Zákona o národnostných radách národnostných menšín. V podmienkach redefinovania kompetencií a čoraz väčšej zodpovednosti sa aj ÚKVS snažil uvažovať a plánovať dlhodobo a pôsobiť rýchle a účelovo.

Plánom a programom práce vytýčili sme si základné priority, no okrem nich, dennodenná práca priniesla aj rad nových záväzkov a výziev, ktoré bolo potrebné riešiť. Tak sme v oblasti prezentácie kultúry podnikli početné obsahovo rozmanité akcie, usmernené k rôznym cieľovým skupinám a v rôznych lokalitách. Zároveň sme však permanentne rozvíjali dlhodobé projekty elektronického archivovania textových, zvukových, video a iných materiálov, pre čo bolo potrebné zabezpečiť nerušený priebeh nielen v jeho zárodku, ale predovšetkým jeho dlhodobú udržateľnosť. No vďaka portálu kultúry vojvodinských Slovákov dosiahli sme transparentnosť nielen keď ide o činnosť, ktorá prebieha v ÚKVS, ale aj keď sa má na zreteli celková oblasť slovenskej kultúry v Srbsku, a stali sme sa relevantným zdrojom informácií, o ktoré návštevníci dennodenne preukazujú záujem. Práve príprava elektronickej dokumentácie ÚKVS v roku 2009 nám zabezpečila vyše šesťdesiat externých spolupracovníkov, ktorí sa podieľali na výrobe textov, vhodných na ďalšie použitie buď v tlačenej alebo inej interaktívnej forme. Šírenie siete spolupracovníkov, ale aj rad edukačných akcií, ktoré sme v ÚKVS usporiadali s cieľom povzbudiť terajších a budúcich spolupracovníkov, malo za následok zviditeľnovanie cieľov a zámerov ÚKVS v širších rámcoch. S týmto cieľom nadviazali sme partnerské vzťahy a spoluprácu aj s ustanovizňami kultúry tunajších Slovákov, s národnostnými inštitúciami a ustanovizňami kultúry v Srbsku, s inštitúciami v Slovenskej republike, ako aj s predstaviteľmi slovenského života v okolitých štátoch.

Vo svojich programoch snažili sme sa vyvážiť zastúpenosť rôznych úrovní a segmentov slovenského kultúrneho života a preto sme na samom začiatku zmapovali aktuálnu kultúrnu infraštruktúru. Navrhli sme základné rozdelenie kultúry, čo sme následne použili aj pri výrobe internetového portálu, ale aj pri implementácii pôvodného plánu. Kultúru vojvodinských Slovákov rozdelili sme na Produktívnu kultúru, Kultúrne dedičstvo, Kultúru v médiách a Kultúru a širšiu verejnosť.

Produktívna kultúra - Z potreby jasne definovať kultúrnu infraštruktúru vojvodinských Slovákov, termín produktívna kultúra sme využili na označenie toho segmetnu, ktorý predpokladá prezentačné a rozvojové postupy slovenskej vojvodinskej kultúry, ktoré prebiehajú v súčasnosti. Produktívna kultúra tak zahŕňa segmenty kultúry, v ktorých vojvodinskí Slováci od ochotníckej po profesionálnu úroveň rozvíjajú aktivity ako sú poriadanie výstav, koncertov, predstavení, prehliadok, festivalov, umelecky tvorivých dielní, prednášok, odborných seminárov, konferencií, publikovanie rôznych vydaní a mnohých iných kultúrnych aktivít, ktoré prispievajú k zveľadeniu a rozvoju slovenskej kultúry. Do tohto segmentu sú zaradené nasledujúce oblasti: hudba, divadelníctvo, vizuálne umenie, literatúra a vydavateľstvo, filmová a audiovizuálna tvorba, ľudová kultúra, manifestácie a festivaly a osobnosti, ktoré vynikli v týchto oblastiach.

Kultúrne dedičstvo - Táto časť venovaná je kultúrnemu dedičstvu vojvodinských Slovákov, promócii už systematizovaného kultúrneho dedičstva a podpory jeho ďalšej identifikácie, terénneho zberu, popisu, klasifikácie a adekvátnej ochrany tohto dedičstva v materiálnej a elektronickej podobe. Zahŕňa nasledujúce oblasti: múzeá, galérie, knižnice, kultúrne pamiatky, architektúru a archívy, ktoré na rôznych úrovniach chránia a zveľaďujú kultúrne dedičstvo vojvodinských Slovákov. Ochrana kultúrneho dedičstva menšinových spoločenstiev špecifická je tak, ako je špecifická i samotná menšinová problematika. Z jednej strany, menšinové dedičstvo požíva podporu materskej krajiny, z druhej strany podporu štátu, v ktorom je to dedičstvo vytvárané. Do tretice, veľký význam v ochrane kultúrneho dedičstva majú práve príslušníci menšiny, ktorí su samotní, za pomoci vlastných, často krehkých kapacít, nútení vytvárať mechanizmy ochrany a zveľadenia tohto dedičstva.

Kultúra v médiách - Táto oblasť zahŕňa tlačené, elektronické a nové médiá, ktoré sa zaoberajú slovenskou vojvodinskou kultúrou, od lokálneho rázu po pokrajinskú úroveň. Ako taká, táto oblasť má osobitné miesto v kultúre vojvodinských Slovákov, lebo ide o menšinovú kultúru, ktorá je „z jednej strany vo väčšine ochotnícka a z druhej strany sú to masterpieces elitistickej proveniencie európskej supertriedy, ktoré podpisujú profesionáli. V súlade s tým sa na kultúru díva a o nej sa vyjadruje aj novinár. Novinár v našich podmienkach musí byť v globálnej medzisieti všetkého diania a k tomu novinár píšuci o menšine a pre menšinu. Afirmatívny do tej miery, do akej je afirmatívna obdivuhodná snaživosť ochotníkov v najmenších prostrediach, a zasa kritický, ak sa veci dostali za hranicu dobrého vkusu“¹.

Kultúra a širšia verejnosť – Ide o kategóriu, do ktorej sme zaradili pre kultúru taktiež mimoriadne významné aktivity Matice slovenskej v Srbsku a jej miestnych odborov, rôznych záujmových združení a ženských spolkov, podporu kultúry pre deti a mládež a prezentáciu našej kultúry v zahraničí. Tento segment taktiež identifikuje kultúrne body v tzv. „kultúrnej mape“, ktoré navigujú na kultúrne pamiatky a na lokality, v ktorých žijú tunajší Slováci a upriamujú sa na miesta, kde sa uskutočňuje kultúrny život tunajších Slovákov. Do tejto kategórie sa zaraďuje aj kultúrny turizmus ako disciplína, ktorej je potrebné v budúcnosti zabezpečiť omnoho dôležitejšie miesto v celkovom kultúrnom systéme.

Rozdelenie na štyri základné kategórie nám neskôr v celoročnej činnosti umožnilo balansovať a správne vyvážiť mieru aktivít zameraných tak na ochranu kultúrneho dedičstva, ako aj na rozvoj produktívnej kultúry, zviditeľnovať sa v širšej verejnosti prostredníctvom vhodných programov a zároveň prispievať k rozvoju kultúry v médiách. Azda najväčšou výzvou, nielen pre ÚKVS, ale aj pre všetky rozhodujúce inštancie, je najsť správnu mieru v rozvíjaní kultúrnych aktivít, byť prítomní tam, kde je to najviac potrebné, a z druhej strany rozvíjať projekty, ktoré budú mať ďalekosiahle prajné dopady na ďalšie zveľadenie a rozvoj slovenskej kultúry v Srbsku.

Realizácia programov podľa jednotiek, ktoré ÚKVS zriaďuje v súlade so Štatútom

I. Informačno-dokumentačná a komunikačná činnosť

I.a. Elektronická dokumentácia

Oblasť kultúry a umenia sa na začiatku 21. storočia stretla s výzvami rýchleho a obsiahleho rozvoja informačno-komunikačných technológií a informatickej spoločnosti, čo vyústilo do zvýšenia možností jej ochrany, zveľadenia a rozvoja, respektíve k ponímaniu kultúry v najširších rámcoch prostredníctvom prepájania informácií a objavovania nových významov.

V možnostiach, ktoré prináša informačná spoločnosť, aj ÚKVS spoznáva svoju šancu a systematizáciou a digitalizáciou kultúrneho dedičstva Slovákov v Srbsku chce dosiahnuť:

mapovanie – ktoré by zahrnulo identifikáciu početných artefaktov kultúry vojvodinských Slovákov, adekvátne spracovanie a ochranu;

afirmáciu – ktorá predpokladá využitie tohto kultúrneho dedičstva prostredníctvom virtuálnej formy na vedecké, výskumné a promočné účely v najširších rámcoch.

V súlade so Štatútom ÚKVS Informačno-dokumentačné oddelenie zriaďuje elektronický archív a databázu ustanovizní v oblasti kultúry a umenia, kultúrnych programov, festivalov, prehliadok a memoriálov, kultúrno-umeleckých spolkov a združení, cien, bibliografických údajov vzťahujúcich sa na eminentných odborníkov v jednotlivých oblastiach kultúry a umenia, vydavateľstiev a knižníc, natáčania, distribúcie a premietania umeleckých a dokumentárnych filmov a ich prehrávania na videokazety, profesionálnych a ochotníckych divadiel, hudobných súborov a orchestrov, galérií, výtvarnej tvorby a výstav, umeleckých kolónií, nehnuteľných kultúrnych statkov a ich ochraňovania, archívov a múzeí a medzinárodnej spolupráce v oblasti kultúry a umenia.

S tým cieľom ÚKVS v roku 2009 odštartoval dva na seba nadväzujúce projekty – Portál kultúry vojvodinských Slovákov a Elektronickú databázu o kultúre vojvodinských Slovákov. Ide o budovanie dvoch na seba nadväzujúcich databáz, ktoré majú prispieť k zviditeľneniu a k väčšiemu využitiu poznatkov o tejto kultúre a tým umožniť:

• priamy a uľahčený spôsob prístupu k celkovej kultúrnej infraštruktúre, čo je samo o sebe základom pre lepšie porozumenie, zvýšený záujem a pre samoedukáciu;

• aby elektronická databáza údajov pre svoju obsiahlosť a vedeckú relevantnosť bola výnimočnou pomôckou vo vyučovacom procese v slovenskom jazyku;

• aby sa elektronická databáza údajov stala zdrojom informácií pre výskumnú činnosť v kultúre všetkými svojimi segmentmi, zatiaľ čo audio, video a foto formáty by boli vhodné aj na ilustráciu potenciálnej výskumnej činnosti;

• aby obsiahla databáza bola základom celkového kultúrneho systému vojvodinských Slovákov a ako taká, aby bola základom kreovania rozvojových projektov a výroby kultúrnych politík založených na faktoch.

Aj keď oba projekty majú za cieľ zhrnúť a organizovať údaje o kultúre vojvodinských Slovákov, ide vskutku o dva odlišné druhy databáz vzhľadom na ciele, ktoré majú jednotlivo spĺňať.

Tabuľka: Špecifikácia projektov na výrobu databáz o kultúre vojvodinských Slovákov

Projekt	Internetový portál o kultúre vojvodinských Slovákov	Databáza o kultúre vojvodinských Slovákov
Vízia	Na základe objektívnych, presných, overených a úplných informácií, prostredníctvom prijateľného a atraktívneho internetového portálu informovať širšiu verejnosť o všetkých segmentoch kultúry vojvodinských Slovákov po slovensky a po srbsky, v rámci možností aj po anglicky.	Systematizovať a zachovať na jednom mieste elektronické verzie achívnych, muzeálnych, knižných a iných artefaktov o kultúre vojvodinských Slovákov a budovať kvalitnú, obsiahlu, dôveryhodnú a pevnú databázu, ktorá bude vyrobená v prospech zachovania, zveľadenia a rozvoja slovenskej kultúry.
Použitie	Širšie –  informačné, komunikačné, prezentačné.	Užšie –  dokumentačné, výskumné.
Systematizovanie údajov	Typologizačné – asociačná metóda, ktorá vychádza z reálneho stavu v teréne.	Klasifikačné, hierarchické – Databáza obsahuje štandardy klasifikácie, bez ohľadu na to, či kultúra vojvodinských Slovákov vlastní produkt toho typu.
Ciele, ktoré dosahuje	Popularizuje kultúru v štáte, silnie kultúrnu identitu a informuje verejnosť o kultúre a kultúrnom dedičstve vojvodinských Slovákov. Prezentuje a propaguje kultúru vojvodinských Slovákov v zahraničí, nielen v slovensky hovoriacich prostrediach, ale aj širšie tak, že všetky dôležité informácie na webovej stránke zverejňuje v dvoch, prípadne troch jazykoch – po slovensky, po srbsky a po anglicky. Vytvára interaktívne prostredie, ktoré umožní výmenu názorov a skúseností odborníkov z kultúrneho priemyslu.	Systematizuje kultúrne dedičstvo vojvodinských Slovákov a zjednocuje ho na jednom ústrednom mieste. Vytvára vlastné výskumné tímy, ktoré popisujú stav v teréne a skúmajú kultúrne dedičstvo vojvodinských Slovákov V spolupráci so súkromnými majiteľmi podobných záznamov nehmotného kultúrneho dedičstva podporuje proces digitalizácie a tým spôsobom získava hodnotné zbierky, ktoré chráni pre budúcnosť.
Akcent	Aktuálny stav v kultúre, súčasná tvorba a rozvojové projekty. Kultúrne dedičstvo – promočné účely.	Kultúrne dedičstvo

Tabuľka: špecifikácia projektov na výrobu databáz o kultúre vojvodinských Slovákov

Možno uzavrieť, že oba projekty obsahujú databázy, ktoré sa odlišujú v spôsobe systematizovania údajov na odlišné účely. Zatiaľ čo portál obsahuje dynamickú denne aktualizovanú časť o kultúrnych aktivitách, ktoré v súčasnosti prebiehajú v teréne, teda zahŕňa v prvom rade súčasnú tvorbu, ktorá je pre ucelenie informácie prepojená s databázou zo statickej časti portálu, databáza o kultúre predstavuje výsledok hĺbkového dokumentačného procesu zloženého z rôznych formátov (zvuk, obraz, fotografia, texty...). Navyše, projekt databáza nemusí byť dostupný v úplnosti na internete, kvôli ochrane údajov, ale to je záležitosť dohody s poskytovateľmi pôvodného materiálu, ktorá je právne upravená zmluvnými dohodami.

I.b. Formovanie príručnej knižnice ÚKVS

Informačno-dokumentačná a komunikačná jednotka má za cieľ zhromažďovať dokumentáciu aj klasickým spôsobom, ale aj uverejňovať knihy, brožúry, časopisy, noviny, kompaktdisky a iné publikácie, respektíve nadväzovať spoluprácu s podobnými výskumnými, vzdelávacími, informačnými a dokumentačnými strediskami v krajine a zahraničí. Aj z toho dôvodu sme počas roka podnikli niekoľko významných krokov v tejto oblasti.

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov je formovaný základ príručnej knižnice tejto ustanovizne s cieľom prispieť ku každodennej práci zamestnancov, ale aj vytvoriť publikačné základy potenciálnym bádateľom slovenskej vojvodinskej kultúry a  tejto etnickej skupiny vôbec. V zaraďovaní kníh sme mali na zreteli dvojakú funkciu tohto fondu: praktickú a úschovnú a podľa toho sme sa rozhodovali pre dva typy publikácií. Z jednej strany súčasťou fondu sa stali tituly, ktoré majú praktickú hodnotu a budú aktívne každodenne používané, a z druhej sú publikácie, ktoré predstavujú najhodnotnejšie umelecké alebo odborné diela tunajších Slovákov a ktoré nevyhnutne treba zoskupovať a chrániť na jednom mieste. Cieľom a poslaním knižnice, ktorej základy sú týmto koncipované, je zabezpečiť pramene a služby v rozličných médiách, ktorými sa uspokoja potreby vedeckých pracovníkov, odborníkov, umelcov a iných občanov a pomôcť im vo výskume, vzdelávaní a získavaní informácií o slovenskom národnostnom spoločenstve vo Vojvodine. Knižnica Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov je podľa typológie špeciálnou knižnicou, ktorá svoju činnosť zakladá na nasledujúcich dokumentoch: na Zákone o knižničnej činnosti (vestník Službeni glasnik 34/1994), Ifla/Unesco smerniciach pre špeciálne knižnice a Náčrte smerníc pre špeciálne knižnice v Srbsku, ktoré schválila Knižničná spoločnosť Srbska (Bibliotekarsko društvo Srbije). Elektronické záznamy o publikáciách sa konajú v programe Tnt bibliotekar plus a vnášajú do inventárnych kníh. Do tejto chvíle knižnica pozostáva zo 460 spracovaných knižných titulov a to: slovníkov, encyklopédií, jazykovedných príručiek, literárnych diel slovenských vojvodinských spisovateľov, kritík, literárnej teórie, ale aj kníh z oblasti výtvarného a hudobného umenia, kultúrnych dejín, bibliografie, ďalej zo zborníkov, predovšetkým zborníkov Spolku vojvodinských slovakistov atď. Okrem monografických publikácií, ktoré tvoria základ, naša knižnica zbiera a chráni aj sériové publikácie a neknižný materiál, ako sú multimediálne pramene, katalógy, letáky a pod. Najdôležitešie je systematické odoberanie časopisov Nový život, Dolnozemský Slovák, Národného kalendára a taktiež týždenníka Hlad ľudu a iných novín. Jedna z najdôležitejších funkcií knižnice – systematické dokumentovanie a zachovávanie slovenskej vojvodinskej kultúry, ktorú tento fond bude konať v budúcnosti – je zoskupovanie, chránenie a spracovanie katalógov rôznych výstav, festivalových programov, afišov predstavení a letákov z rozličných podujatí slovenskej menšiny v Srbsku, ktoré dosiaľ (na rozdiel od kníh a časopisov) nikde neboli systematicky uschovávané. Tento neknižný materiál pre potenciálnych bádateľov predstavuje vzácny zdroj informácií. Doteraz je do databázy našej knižnice vnesené zo 50 rozličných katalógov. S cieľom, aby toto svoje poslanie mohla čím úspešnejšie vykonávať dobudúcna, knižnica Ústavu bude musieť vybudovať permanentnú spoluprácu so všetkými relevantnými inštitúciami a ustanovizňami, ale aj so spolkami a lokálnymi samosprávami osád, v ktorých tunajší Slováci rozvíjajú kultúrnu činnosť a tým spôsbom zabezpečiť systematické zasielanie tohto materiálu. Pre kvalitnejšie spĺňanie svojoj funkcie a rozširovanie služieb dobudúcna, knižnica bude predovšetkým potrebovať lepší knižničný softvér, ktorý umožní úplnejšie spracovanie tak katalogizačné, ako aj predmetné, a medzinárodné desatinné triedenie, a tým rýchlejšie a kvalitnejšie  využívanie fondu, eventuálne čitáreň a počítač pre používateľov.

I.c. Ďalšie aktivity v oblasti informačno-dokumentačnej a komunikačnej

• • • Ústav bol v roku 2009 spoluvydavateľom Personálnej autobibliografie (1956 – 2005) Víťazoslava Hronca, poprednej osobnosti literárneho a kultúrneho života Slovákov žijúcich vo Vojvodine. Túto publikáciu ÚKVS vydal spoločne so Slovenským vydavateľským centrom. Premiéra Personálnej autobibliografie (1956 – 2005) sa konala v ústrety autorovým 65. narodeninám v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, kedy všetkým prítomným autor daroval po jednom exemplári svojej autobibliografie a po jednom excerpčnom lístku, na ktorom sú bibliografické údaje o tých jeho prácach, ktoré boli východiskom pri zostavovaní najnovšej knihy. Podieľanie sa na vydávaní knihy podnietilo ÚKVS založiť v roku 2010 vlastnú edíciu pre vydávanie bibliografií, lebo ako sám autor hovorí, bibliografie sú základom každej vedeckej a výskumnej činnosti.

    • K 130. výročiu narodenia nášho prvého školeného maliara Karola Miloslava Lehotského 22. novembra 2009 ÚKVS slávnostne odhalil pamätnú tabuľu na jeho rodnom dome v Laliti. Pamätná tabuľa sa nachádza na stene niekdajšieho učiteľského bytu (Ulica maršala Tita 13, Laliť), v ktorom žila meštiacka intelektuálna rodina Lehotských a v ktorom sa roku 1879 narodil aj Karol Miloslav Lehotský. Ide o akciu, ktorá má za cieľ chrániť kultúrne dedičstvo a trvalo chrániť spomienku na popredné osobnosti, ktorých dielo je veľkým prínosom do našej súčasnej kultúry.

    • Podnietený európskym rokom kreativity a inovácií a s cieľom zvýšiť záujem mladých o kultúru a popularizovať jej obsahy, ÚKVS vypísal konkurz o najkreatívnejší fotozáber, ktorý svojráznym spôsobom znázorňuje slovenskú vojvodinskú kultúru. Na výzvu v priebehu troch mesiacov reagovali účastníci z prostredí, akým je Stará Pazova, Petrovec, Kysáč, Jánošík, Hajdušica, Vojlovica, Nový Sad, Padina a iné. Výsledok konkurzu je takmer 150 fotografií znázorňujúcich slovenskú kultúru, ktoré sú využité aj ako ilustrácie k internetovému portálu. V prvom kole bola odmenená Verica Tanackovićová z Petrovca za fotku pod názvom Učíme sa starým remeslám, na ktorej autorka zachytila chvíľu vypracúvania metiel – starého remesla na nádvorí tradičného slovenského domu, kde ako priami aktéri vystupujú deti.

II. Rozvojovo-výskumná činnosť

V súlade so Štatútom jednotka pre rozvojovo-výskumnú činnosť sa okrem iného venuje odborným výskumom menšinového života, kultúry a umenia slovenského národného spoločenstva v AP Vojvodine, skúma a analyzuje sieť kultúrnych ustanovizní, organizácií a združení vojvodinských Slovákov a ich potreby a fungovanie. Rozvojovo-výskumné oddelenie sa zaoberá i vzdelávaním a doškoľovaním pracovníkov v jednotlivých oblastiach kultúry a umenia, ako i organizáciou vedeckých a odborných zhromaždení, sympózií, porád, seminárov, okrúhlych stolov, tribún a pod.

Za najdôležitejší výsledok práce v tejto oblasti v prvom roku činnosti považujeme vytvorenie siete externých spolupracovníkov, ktorí rozvíjali výskumnú činnosť pátrajúc po údajoch a píšuc texty o jednotlivých slovenských lokalitách a skúmajúc jednotlivé segmenty našej kultúry. Ide o presne tridsať spolupracovníkov, ktorí boli zapojení do činnosti ÚKVS a ktorých činnosť prevažne spočívala v kreovaní obsahu portálu kultúry vojvodinských Slovákov. Mnohí z nich zúčastnili sa aj interného výskumu ÚKVS, ktorý prebiehal v rámci debaty Slovenská vojvodinská kultúra a mladí. Zároveň, jedným z výsledkov tejto činnosti je aj publikácia prvej ročenky o práci ÚKVS Maják, ako aj vytvorenie podrobného adresára všetkých kultúrnych inštitúcií, ustanovizní, záujmových združení a kultúrno-umeleckých spolkov, ktorý je v tejto ročenke zverejnený.

II.a. Slovenská vojvodinská kultúra a mladí

V súlade s Európskym rokom tvorivosti a inovácií a s cieľom zistiť potreby a záujmy mladých ľudí v oblasti kultúry, ako i podporiť ich kreativitu a zapájanie sa do kultúrnych obsahov, ÚKVS usporiadal otvorenú debatu na tému Slovenská vojvodinská kultúra a mladí. V rámci debaty názory si vymieňalo zo tridsať mladých ľudí, prevažne študentov a akademických občanov, ktorí hovorili o zapájaní mladých do slovenských kultúrnych obsahov, resp. o nezáujme aktívne sa zapojiť, s odôvodnením, prečo im súčasná kultúrna náplň nie je pútavá. Navrhovali sa nové programy, ale aj podporovali niektoré staré, ktoré ich lákajú a sú pre nich zaujímavé. Na debate bol prezentovaný aj portál kultúry vojvodinských Slovákov, ktorý bol v prípravnej fáze, a otvorený bol aj fotokonkurz o najkreatívnejšiu fotografiu, ktorá svojráznym spôsobom znázorní slovenskú vojvodinskú kultúru. Ústredným bodom stretnutia mladých bol dotazník, ktorý Ústavu pre kultúru umožnil vyčleniť niekoľko zaujímavých záverov, zviditeľniť aktuálny záujem a tendencie našej mládeže v rámci slovenskej vojvodinskej kultúry².

II.b. Školenie pre internetové novinárstvo

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov sa uskutočnila dielňa na tému Základy internetového novinárstva. Vyše dvadsať spolupracovníkov Ústavu si v rámci celodenného pobytu posvietilo na súčasné formy informovania a na rýchly rozvoj internetu ako dominantného média. Dielňu viedol renomovaný odborník z tejto oblasti Dinko Gruhonjić, predseda Nezávislého združenia novinárov Vojvodiny a šéf dopisovateľskej kancelárie Beta pre Vojvodinu. Dielňa sa konala v ústrety zverejnenia prvého portálu kultúry vojvodinských Slovákov a mala za cieľ podnietiť účastníkov na spoluprácu pri výrobe a kreovaní čím inventívnejších obsahov pre toto médium budúcnosti.

II.c. Piata muzikologická konferencia

ÚKVS bol spoluorganizátorom V. Konferencie muzikológov a hudobných odborníkov, ktorá sa niesla v znamení hudobnej produkcie jubilujúceho 60-ročného Novosadského rozhlasu.

Usporiadatelia konferencie – Hudobná komisia Výboru pre kultúru NRSNM a ÚKVS si predsavzali odborne sa zmieniť o bohatej minulosti tohto dôležitého média a zároveň pozastaviť sa nad jeho aktuálnou činnosťou, resp. nad cieľmi, ktoré mieni v budúcnosti spĺňať. Na konferencii hovorili zodpovedný redaktor Hudobnej produkcie RTV Vitomir Simurdić, zodpovedný redaktor Hudobnej redakcie RTV Anđelko Maletić, diplomantka muzikológie Marína Kováčová, dirigent Juraj Ferík ml., hudobná redaktorka Kvetoslava Benková, Vladimír Valentík, docent na Katedre estetiky UK v Bratislave Michal Babiak, zodpovedná redaktorka Programu v slovenskej reči Novosadského rozhlasu Milina Florianová, hudobník a skladateľ Jozef Zifčák, ako aj Tomáš Boroš spred Centra hudby na tému Hudobné vysielanie v Slovenskom rozhlase. V podnetných diskusiách odznelo mnoho kvalitných postojov, ktoré by mali prispieť ku skvalitneniu našej slovenskej vojvodinskej hudobnej praxe.

Na konferencii bol promovaný aj zborník zo IV. Konferencie, venovaný slovenským hudobno-tanečným festivalom.

III. Oddelenie pre kultúrno-umelecké programy, odborné zdokonaľovanie a vzdelávanie v kultúre a umení

Jednotka pre kultúrno-umelecké programy, odborné zdokonaľovanie a vzdelávanie v kultúre a umení v súlade so Štatútom ÚKVS: podporuje, koordinuje a realizuje programy a aktivity najdôležitejších programov, ktoré prispievajú k rozvoju kultúry a umenia vojvodinských Slovákov za spolupráce s predstaviteľmi obcí, Národnostnej rady a Výkonnej rady APV, pripravuje akty o organizovaní kultúrno-umeleckých programov, festivalov a prehliadok, ich kalendáre a programy, i kalendáre jubileí, ako i finančné plány na uskutočnenie programov a pod. V rámci svojho výstavného priestoru a za spolupráce s inými kultúrnymi ustanovizňami a združeniami občanov v oblasti kultúry Ústav organizuje výstavy, aukcie obrazov, programy a prezentáciu všetkých foriem umeleckej tvorby.

Práve v súlade s týmito širokými kompetenciami ÚKVS v roku 2009 organizoval alebo sa spolupodieľal na organizácii programov, v rámci ktorých bola prezentovaná kultúra Slovákov v Srbsku. Okrem toho, že sa ÚKVS zúčastnil na takmer všetkých významných podujatiach prezentácie kultúry vojvodinských Slovákov v Srbsku a informoval o týchto podujatiach prostredníctvom internetového portálu, aj samotný ÚKVS bol usporiadateľom niekoľkých vlastných akcií. Vďaka týmto akciám ÚKVS sa dostal do povedomia širšej verejnosti tak slovenskej, ako i srbskej.

III.a. Reštaurácia obrazov Zuzky Medveďovej a ich promócia v ÚKVS

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade bola v deň 20. výročia Galérie Zuzky Medveďovej otvorená výstava reštaurovaných obrazov prvej slovenskej akademickej maliarky, ktorej menom je galéria i nazvaná. Desať obrazov, ktorých reštauráciu mal na starosti akademický maliar Miroslav Nonin a finančne zabezpečil ÚKVS, bolo svojráznym darčekom k významnému jubileu galérie. Ide o akciu, ktorá má za cieľ podnietiť systematický prístup k zachovávaniu kultúrneho dedičstva vojvodinských Slovákov, no zároveň aj o akciu promócie a prezentácie slovenskej kultúry širšej, i neslovenskej, verejnosti. Program otvárania výstavy spestrila mladá huslistka Ivana Jašová, študentka Univerzity v Los Angeles, ako aj krátky dokumentárny film o živote a diele Zuzky Medveďovej z roku 1979, ktorý poskytla RT Vojodiny. Výstava bola otvorená celý mesiac a prišli si ju obzrieť početní ctitelia výtvarného umenia z Nového Sadu a okolia.

III.b. Zlatá brána, Zornička a Čar(b)ológ na Baby Exite

Na Petrovaradínskej pevnosti v Novom Sade v rámci podujatia Baby Exit 09 Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov prezentoval a podporoval slovenské kultúrne podujatia a časopisy venované deťom. Festival Zlatá brána 09 ľudovým tancom zahlásili hudobníci a tanečníci SKUS-u P. J. Šafárika z Nového Sadu. Časopis pre deti Zorničku a slovenský študentský časopis Čar(b)ológ prezentovali šéfredaktori Pavel Matúch a Katarína Mosnáková, a členovia divadelnej skupiny Štúdio, Aleksandra Lenđerová a Ján Jambrich, vo výstižných kostýmoch animovali deti, pozývali ich hrať sa pri slovenskom stánku, darúvali im sladkosti, čím sa stali príťažlivou atrakciou veľkého počtu návštevníkov. S cieľom bližšie informovať o festivale Zlatá brána a o 70. narodeninách Zorničky a vôbec o slovenskej vojvodinskej kultúre, Ústav pre kultúru pripravil aj slovensko-srbský letáčik venovaný malým, veľkým, súčasným a budúcim exitovcom.

III.c. Na jarmoku

ÚKVS bol organizátorom podujatia Na jarmoku, na ktorom Slováci z Maďarska, Rumunska, Srbska a zo Slovenska predstavili slovenské ľudové remeslá, tradičné dolnozemské špeciality, pôvodnú hudbu, spevy a tance. Podujatie sa uskutočnilo pri príležitosti 90 rokov od prvých Slovenských národných slávností v Petrovci ako súčasť regionálneho projektu, v ktorom participuje Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, Demokratický zväz Slovákov a Čechov z Rumunska a Celoštátna slovenská samospráva z Maďarska. Organizátorom a zodpovedným za realizáciu bol v roku 2009 Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, lebo v druhom ročníku existencie sa projekt presťahoval do Srbska. Podujatie Na jarmoku sa začalo ráno 8. augusta 2009 na námestí v Petrovci, keď sa na pripravených stánkoch najprv začali chystať tradičné slovenské špeciality, aby sa neskôr pripojili remeselníci, ktorí svoje výrobky vyrábali na tvári miesta. Nainštalovaných bolo 37 stánkov a 1 javisko. Na javisku prebiehal šesťhodinový dynamický hudobno-tanečno-divadelný program. Na 21 stánkoch boli prezentované staré remeslá, čo pripravili účastníci z Maďarska, Rumunska a Srbska, a na 16-tich sa chystali tradičné slovenské špeciality a ponúkali nápoje, ktoré návštevníci mohli ochutnať v nainštalovanej jedálni, umiestnenej pred javiskom. Hostmi podujatia bol FS Liptov z Ružomberka, súbor ktorý toto podujatie spestril dynamickým a vynikajúco predvedeným slovenským folklórom. Na jarmoku bolo 66 hostí z Maďarska, 26 z Rumunska, 33 zo Slovenska a 185 zo 14-tich prostredí v Srbsku (60-ti účinkovali v programe na javisku a 125-ti boli na stánkoch). Bolo to spolu 310 aktívnych účastníkov jarmoku. Podujatie odsledovalo šesť televíznych staníc (v srbčine a v slovenčine): Rádio Televízia Vojvodiny, TV Apolo, TV Panonija, TV OK (Kovačica), TV Petrovec, Televízia Báčska Palanka; päť rozhlasových staníc (Rádio Vojvodina, Rádio Petrovec, Rádio Stará Pazova, Rádio Kysáč a Rádio Zrenjanin) a niekoľko tlačových médií z Vojvodiny a zo zahraničia, ako Hlas ľudu, Ľudové noviny, Čabän, Glas javnosti...

III.d. Večierok s Vierou Benkovou

ÚKVS v priestoroch, v ktorých sídli, usporiadal večierok venovaný sedemdesiatinám poprednej slovenskej vojvodinskej spisovateľky Viery Benkovej. V svojrázne koncipovanom programe sa efektne a stručne prepájalo viacero oblastí kultúry, akými sú literatúra, hudba a audio-vizuálna tvorba. Nechýbali ani odborné príspevky, o ktoré sa postarali naši literárni kritici Zuzana Čížiková a Samuel Boldocký, ako ani umelecké prednesy výberu z autorkinej poézie a prózy, ktoré v priliehavých kostýmoch predniesli Miroslav Babiak a Miluška Anušiaková Majerová. Večierok spestrili aj hudobné čísla flautistky Dejany Pavelovej a powerpointová prezentácia o živote a knižných vydaniach Viery Benkovej, ktorú prichystala Katarína Mosnáková. Trefným bodom, ktorý príjemne prekvapil prítomných, a zapôsobil najmä na samu oslávenkyňu, boli zábery z archívneho materiálu Televízie Nový Sad spracované novinárom na dôchodku Jánom Struhárom. Zároveň bol premiérne odvysielaný dokumentárny film o slovenskej svadbe v Petrovci vyrobený v roku narodenia spisovateľky – 1939.

III.e. Výstava fotografií Ondreja Miháľa

Dňa 16. júna 2009 bola v ÚKVS otvorená výstava exkluzívnych fotografií kanadského fotografa, vojvodinského rodáka, Ondreja Miháľa. So zámerom umením spojiť niekoľko kultúr, priblížiť niekoľko národov a zoznámiť vlastné rodisko so svojím novým domovom, Ondrej Miháľ sa rozhodol, že svoju prvú zbierku fotografií venovanú Kanade, bude vystavovať práve v Srbsku, v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. ÚKVS za finančnej pomoci kanadského veľvyslanectva v Belehrade vydal pri tejto príležitosti i katalóg fotografií z tejto expozície. Výstava sa uskutočnila aj v Belehrade, a v druhej polovici roku 2010 bude prezentovaná i na Slovensku.

III.f. Podpora hudobných festivalov

S cieľom zvýšiť kvalitu hudobných festivalov vojvodinských Slovákov a v nadväznosti na závery IV. muzikologickej konferencie, ÚKVS formoval komisiu, ktorá sa starala o výber hudobného materiálu ďalších podujatí – festivalu slovenskej hudobnej tvorby Zlatý kľúč v Selenči, festivalu nových slovenských lyrických piesní Kulpín v Kulpíne a festivalu slovenskej hudobnej tvorby pre deti Letí pieseň, letí v Kovačici. Komisia bola založená 20. februára 2009 a za členov boli menovaní: Ervín Malina, Ján Petráš a Juraj Ferík pre hudbu, a Anna Jašková pre text. O tomto sa dohodli predstavitelia troch festivalov, Jozef Gašparovský, Pavel Gaža, Ján Marko a riaditeľka Ústavu, Milina Sklabinská. V prvom roku takejto praxe komisia narážala na početné problémy pri práci, a to znamená, že na tomto poli treba omnoho intenzívnejšie pracovať.

IV. Oddelenie vonkajších vzťahov

V súlade so svojím Štatútom Ústav rozvíja medzinárodnú spoluprácu v oblasti vedy, kultúry a umenia vojvodinských Slovákov s cieľom zveľaďovať a rozvíjať medzinárodnú kultúrnu spoluprácu slovenskej národnostnej menšiny vo Vojvodine s materskou krajinou, so susednými krajinami a regiónmi a s inými krajinami v Európe a vo svete, a to výmenou hosťovaní divadelných, hudobných a folklórnych súborov, výstav výtvarných diel a múzejných zbierok, výmenou odborníkov, tvorcov a umelcov, výmenou kníh, časopisov, kompaktdiskov a iných publikácií, organizovaním vedeckých a odborných sympózií, zhromaždení a seminárov v oblasti kultúry a umenia a pod.

Ide o oblasť, v ktorej sme urobili prvé kroky, no naplno by sa mala realizovať v budúcej činnosti ÚKVS. V prvom ročníku sme participovali na niekoľkých odborných konferenciách a zapojili sme sa do niektorých spoločných projektov. Inými slovami, dali sme o sebe vedieť na Slovensku, v Česku, Maďarsku a v Rumunsku.

IV.a. Záchrana kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí

ÚKVS sa zúčastnil seminára na tému Záchrana kultúrneho dedičstva Slovákov žijúcich v zahraničí a databáza informácií o tejto problematike II., ktorý usporiadali Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Slovenské národné múzeum. Svoje príspevky na tomto seminári predniesli predstavitelia dokumentačných stredísk, múzeí a iných ustanovizní, ktoré sa zaoberajú ochranou slovenského kultúrneho dedičstva v Poľsku, Česku, Srbsku, Maďarsku, Kanade, Nemecku a vo Švajčiarsku, tiež predstavitelia múzeí zo Slovenskej republiky, ktoré vo svojich zbierkach zachovávajú aj dedičstvo zahraničných Slovákov. Aktuálna a nanajvýš užitočná téma zaujala aj vojvodinských Slovákov, ktorých dedičstvo predstavil Vladimír Valentík (NRSNM), Pavel Čáni (Galéria Zuzky Medveďovej), Miroslava Blažićová (Národné múzeum), Jarmila Stojmirovićová (Knižnica Štefana Homolu), Milina Sklabinská (Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov) a Katarína Vereská (Farský úrad v Starej Pazove). Seminár sa od konferencie, ktorá sa pod totožným názvom konala v roku 2007, odlišoval v časti, v ktorej bol prezentovaný katalogizačný systém ESEZ (elektronické spracovanie evidencie zbierok), vytvorený v rámci celoslovenského projektu CEMUZ (Centrálna evidencia muzeálnych zbierok) a digitalizácia kultúrneho dedičstva v Slovenskej republike. Odborný výklad o programe, ako aj o možnosti zapojenia zahraničných Slovákov do katalogizačného systému, podala lektorka Slovenského národného múzea Viera Majchrovičová, ktorá sa aj sama podieľala na jeho vypracovaní. Zdôraznila, že predpoklady na digitalizáciu kultúrneho dedičstva spočívajú v legislatíve a jej implementácii, ako aj to, že Slovenská republika Zákon o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej a galerijnej hodnoty vyniesla ešte v roku 1998. Slovenský tím sa pri vypracovaní systému viedol najvyššími štandardmi a kompatibilnosťou s inými európskymi programami a tak informačný systém Slovenského národného múzea umožňuje svojim používateľom už 4 roky prístup k odborným a organizačno-riadiacim informáciám múzea a sprístupňuje a archivuje informácie, dokumenty a dáta. Vzhľadom na náročnosť problematiky zdôraznené bolo, že prípadní záujemci o program budú musieť absolvovať odborné školenie, ale aj vynájsť riešenie na dlhodobé obsluhovnie systému – angažovať zamestnanca, ktorý by sa aktívne podieľal na ažurovaní údajov. Slovom, nestačí iba mať určitý predmet alebo fotografiu z minulosti, potrebné je mať aj sprievodné údaje a správne ich vnášať do katalógu či programu. Týmto sa zaistí vytváranie kvalitnej bázy údajov, ktorá svojím spôsobom chráni a sprístupňuje vzácny materiál z minulosti. Podobnými akciami pozdvihuje sa povedomie o nevyhnutnosti adekvátnej ochrany kultúrneho hmotného a nehmotného dedičstva, umožňuje jeho sprístupnenie prostredníctvom digitalizácie a promovanie pred širšou verejnosťou v záujme zveľadenia a rozvoja slovenskej kultúry.

IV.b. Národopisný tábor v Maďarsku

31. Národopisný tábor v organizácii Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku sa konal v Senváclave/Pilisszentlászló a jeho cieľom bolo urobiť interdisciplinárny výskum lokality v záujme zachovania jazyka, kultúry a tradícií slovenskej národnosti žijúcej v Senváclave, vedecky analyzovať spoločenské procesy týkajúce sa jej minulosti a súčasnej situácie. Vo výskume účinkovali poslucháči vysokých škôl, bádatelia rôznych vedných odborov, akademických pracovísk a vysokoškolských inštitúcií z Maďarska, Rumunska, Česka, zo Slovenska a Srbska. Účasťou na tomto Národopisnom tábore naša ustanovizeň nadobudla množstvo významných poznatkov o živote a kultúre Slovákov žijúcich v skúmanej lokalite, ale predovšetkým nadviazala kontakty a získala podnet podobnú činnosť rozprúdiť v budúcnosti aj medzi Slovákmi v Srbsku.

IV.c. Terra interculturallis

Tretia konferencia Terra Interculturallis, ktorú poriada Slovensko-český klub v Prahe za podpory Vyšehradského fondu, sa uskutočnila v areáli Ministerstva kultúry Českej republiky v Prahe a mala za cieľ zoskupiť predstaviteľov menšinových spoločenstiev zo štátov V4 a podporiť tak menšinovú vzájomnosť v tomto stredoeurópskom priestore. Na konferencii bolo slova o modeloch menšinových politík Maďarska, Slovenska, Poľska a Česka, preberali sa otázky týkajúce sa legislatívnych záležitostí, ktoré regulujú postavenie menšín, spôsoby financovania ich činnosti, ako aj inštitucionálne rámce. Na tieto témy hovorili predstavitelia veľvyslanectiev štátov V4 v Česku, štátni predstavitelia, predstavitelia celoštátnych menšinových samospráv, ako aj predstavitelia spolkov a združení v týchto štátoch. Tohtoročná konferencia vyznela v znamení menšín V4 plus, ako ju nazvali organizátori pre účasť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov zo Srbska. Týmto spôsobom bolo možné prezentovať ochranu menšinových práv v Srbsku a poukázať na skutočnosť, že priestor Vojvodiny, v ktorej je slovenská menšina v Srbsku koncentrovaná, civilizačne, kultúrne a geograficky je súčasťou priestoru strednej Európy.

IV.d. Spoločné projekty dolnozemských Slovákov

Na už tradičnej schôdzi Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska, ktorá sa koná s cieľom realizácie spoločných projektov, ktorí sa o finančné prostriedky uchádzajú z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sa v Segedíne stretli predstavitelia Celoštátnej slovenskej samosprávy a Čabianskej organizácie Slovákov z Maďarska, Demokratického zväzu Slovákov a Čechov z Rumunska, Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku a Spoločnosti pre edukáciu a poradenstvo z Rumunska, ako aj predstavitelia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, Asoiciácie slovenských pedagógov, Ústavu pre kultúru vojvodinskýh Slovákov a Matice slovenskej zo Srbska. Na schôdzi boli hodnotené spoločné projekty realizované v roku 2009 a väčšina z nich, ktorá bola ohodnotená ako úspešná, bola navrhnutá na rok 2010. Spomínané gestorské organizácie sa dohodli pokračovať v spolupráci a podieľať sa na spoločných projektoch v oblasti vzdelávania a kultúry akciami, v ktorých sú rovnocennými partnermi. Organizátor projektu sa z roka na rok posúva do iného štátu a na akcie, ktoré sú organizované každoročne tým istým organizátorom a ostatné strany sú na akciu prizývané. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov navrhol nasledujúce spoločné projekty: VI. konferencia muzikológov a hudobných odborníkov, Internetový portál dolnozemských Slovákov – údržba a obsahové rozvíjanie, ako aj Prestížna cena slovenskej dolnozemskej kultúry, na ktoré budú organizácie Slovákov v regióne prizývané.

IV.e. Slovenské kvarteto v Novom Sade

S cieľom predstaviť verejnosti hudbu súčasných slovenských skladateľov, ÚKVS a Kultúrne centrum Nového Sadu usporiadali večer slovenskej hudby v Štúdiu M Novosadského rozhlasu. V interpretácii Slovenského sláčikového kvarteta z Bratislavy v zložení: 1. husle – Juraj Tomka, 2. husle – Eduard Pingitzer, viola – Július Šoška, violončelo – Martin Ťažký odznelo osem skladieb slovenských skladateľov – Vladimíra Godára, Martina Burlasa, Ladislava Kupkoviča, Ilju Zeljenku, Petra Zagara a Eugena Suchoňa. V mnohom tento koncert znamenal priekopnícku udalosť, už aj preto, že skladby slovenských skladateľov, ale aj vôbec, skladby súčasných autorov nie sú často zastúpené v hudobných repertoároch. Slušný záujem o koncert, najmä vojvodinských Slovákov poukázal na to, že existuje kultúrna elita, ktorá vie v hudbe nájsť hlbší význam a interpretovať jej odkaz v širších rámcoch a kontextoch.

Záverom

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v roku 2009 rozprúdil naplno svoju činnosť, vyplýva to z akcií uvedených v tejto správe, ako aj z dôkladne zdokumentovanej činnosti v prvej ročenke ÚKVS Maják, ktorá je prílohou k tejto správe.

Dá sa povedať, že pevné základy ÚKVS v prvom ročníku položil v oblasti elektronickej dokumentácie a informačno-komunikačnej sfére, lebo odštartoval dlhodobé projekty, ktorých výsledky budú viditeľné až v budúcom období. Na tomto poli je potrebné pracovať na zabezpečení trvalej udržateľnosti a rozvoji spomínaných projektov, ale aj na všeobecnej informovanosti všetkých subjektov kultúry o potrebe takéhoto druhu dokumentovania. Najdôležitejšími partnermi v projekte elektronickej databázy budú tak Hlas ľudu a Rádiotelevízia Vojvodiny, ako aj múzeá, knižnice a archívy u nás a v Slovenskej republike.

Oblasť rozvojovo-výskumná je v prvom roku práce rozprúdená vďaka projektu portál, kedy externí spolupracovníci boli zapojení do výroby rôznorodých textov, ktoré okrem elektronickej budú využité aj v tlačenej podobe. V tejto oblasti je však potrebné v nasledujúcom období zamerať sa na vytváranie podmienok pre vydávanie kapitálnych diel, čo jednoznačne znamená zapájanie renomovaných odborníkov do projektov ÚKVS a formovanie jednotlivých tímov, ktoré spracujú zatiaľ nedostatočne spracované oblasti.

V oblasti prezentácie slovenskej kultúry bude potrebné zamerať sa na vytváranie lepšieho fungovania kultúrneho systému od lokálneho po pokrajinský ráz. Vylepšenie pravidiel jednotlivých akcií potrebné je uskutočňovať kompetentne, najmä v spolupráci s Výborom pre kultúru NRSNM tak, aby potreby po kultúre boli uspokojené v súlade s kontextom, v ktorom táto kultúra existuje.

Medzinárodná spolupráca v tomto zmysle má byť zúžitkovaná tak, aby sme zapájajúc sa do náročnejších medzinárodných projektov skvalitňovali vlastné programy, ktoré nám zabezpečia účelové spĺňanie poslania, pre ktoré sme boli založený – chrániť, zveľaďovať a rozvíjať kultúru vojvodinských Slovákov.

Riaditeľka

Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov

Milina Sklabinská

 

1Výber z textu Annamárie Boldockej-Grbićovej, autorky textu Kultúra v médiách https://arhiva.slovackizavod.org.rs/kultura-u-medijima

2Výsledky ankety zverejnené sú v ročenke ÚKVS na rok 2009 - Maják.