Správa o činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov za rok 2013
SPRÁVA O ČINNOSTI
ÚSTAVU PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV
V ROKU 2013
Obsah správy_
ODDELENIE PRE KULTÚRNO-UMELECKÉ PODUJATIA, ODBORNÉ ZDOKONAĽOVANIE A VZDELÁVANIE V OBLASTI KULTÚRY A UMENIA SLOVÁKOV VO VOJVODINE
Program 1: Zveľaďovanie festivalov celomenšinového rázu
Program 2: Rozvoj kultúrnej produkcie v menších prostrediach
Program 3: Kultúra pamätania – pripomínanie výročí a jubileí
Program 4: Programy odborného zdokonaľovania a vzdelávania v oblasti kultúry a umenia
ROZVOJOVO-VÝSKUMNÉ ODDELENIE
Program 5: Vydavateľská činnosť ÚKVS
Program 6: Konferencie a snemovania
Program 7: Kreativita v službe rozvoja slovenskej kultúry
INFORMAČNO-DOKUMENTAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ ODDELENIE (INDOK)
Program 8: Kultúra vojvodinských Slovákov ON LINE
Program 9: Databáza kultúry vojvodinských Slovákov
MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA
Program 10: Prezentácia slovenskej vojvodinskej kultúry v zahraničí
ODDELENIE PRE KULTÚRNO-UMELECKÉ PODUJATIA, ODBORNÉ ZDOKONAĽOVANIE A VZDELÁVANIE V OBLASTI KULTÚRY A UMENIA SLOVÁKOV VO VOJVODINE
Program 1: Zveľaďovanie festivalov celomenšinového rázu
V roku 2013 ÚKVS najväčšiu časť svojich aktivít, a v súlade s tým aj ľudských kapacít a finančných prostriedkov, usmernil na spoluorganizáciu celomenšinových festivalov: festivalu 3xĎ – Dni detského divadla; Divadelného vavrína – prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby, folklórneho festivalu Tancuj, tancuj...; detského folklórneho festivalu Zlatá brána; festivalu slovenskej pôvodnej piesne Stretnutie v pivnickom poli; festivalu populárnej hudby Zlatý kľúč; festivalu slovenskej populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí.
ÚKVS tak postupoval v súlade so svojím plánom a programom schváleným na rok 2013, ako aj v súlade s finančným plánom na rok 2013 a na podklade rozhodnutia 6. zasadnutia NRSNM zo dňa 24. júna 2011 o festivaloch celomenšinového významu, ako aj v súlade s rozhodnutím zasadnutia NRSNM zo dňa 4. marca 2013 o poverení Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov organizačným zabezpečením podujatí osobitného významu.
Uvedenými rozhodnutiami sa začal zložitý proces preberania, respektíve čiastočného preberania zakladateľských práv k týmto festivalom Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny. Vzhľadom na to, že festivaly mali svojich pôvodných zakladateľov a organizátorov, NRSNM ponúkla nový model založenia a následne i organizáciu týchto festivalov a spolu s ÚKVS uzavrela zmluvy o vzájomných právach a povinnostiach všetkých zúčastnených. Aj keď neboli predbežne podpísané zmluvy so všetkými festivalmi, rozhodnutím NRSNM boli všetky financované tak zo zdrojov NRSNM, ako aj zo zdrojov ÚKVS, v súlade s vopred schváleným finančným plánom.
Uschopnením nového organizačného modelu pre celomenšinové festivaly, v ktorom sa zo strany spoluzakladateľov revidujú pravidlá podujatí, definujú efektívnejšie a menejpočetné orgány a angažujú odborní spolupracovníci – koordinátori, kvalitatívne sa prispelo k obsahovému posunu a k vylepšeniu niektorých zložiek daných podujatí.
ÚKVS okrem toho že dodatočne angažoval externých spolupracovníkov, naplno využíval aj kapacity svojej výskumnej a dokumentačnej jednotky, čo prispelo k zlepšeniu sprievodných materiálov týchto podujatí z jednej strany a k obohateniu dokumentačnej činnosti a rozvoju elektronickej databázy ÚKVS z druhej strany.
ÚKVS v súlade so zmluvnými povinnosťami značne prispel aj k zabezpečeniu vizuálnej identity festivalov dizajnovaním a tlačou pozvánok, flayerov, diplomov, ďakovných listín, billboardov a plnofarebných bulletinov s adekvátnym textuálnym a fotografickým obsahom, tiež zabezpečil adekvátnu mediálnu propagáciu.
Vo výročnej správe uvádzame iba stručný prehľad realizovaných celomenšinových podujatí, ktoré organizačne zaopatril ÚKVS. Úmyselne sa v tejto správe zameriavame na organizačné záležitosti viac než na samotný popis realizovaného festivalu.
Divadelné festivaly vojvodinských Slovákov
Ako prvá bola podpísaná zmluva v Starej Pazove, čím sa toto centrum sriemskych Slovákov stalo aj centrom slovenského divadelníctva v Srbsku. Zmluvu podpísali dňa 21. marca 2013 v Starej Pazove NRSNM v zastúpení predsedníčky Anny Tomanovej Makanovej a KUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy v zastúpení jeho predsedníčky Anny Lepšanovićovej – ako spoluzakladatelia, tiež Obec Stará Pazova, ktorú zastupoval predseda Đorđe Radinović, a ÚKVS, ktorý zastupovala riaditeľka Milina Sklabinská – ako spoluorganizátori týchto dvoch podujatí: slovenskej prehliadky detskej divadelnej tvorivosti – 3xĎ a prehliadky slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby – Divadelný vavrín.
Týmto modelom sa okrem práv a povinností zakladateľov a organizátorov stanovujú aj tri festivalové telesá: programová rada, organizačno-správna rada a koordinátor konkrétneho festivalu. Programovú radu tvoria členovia komisie pre divadelnú a audiovizuálnu tvorbu Výboru pre kultúru NRSNM. Úlohou programovej rady týchto dvoch festivalov je pripraviť pravidlá každého z nich, spolu s koordinátorom navrhnúť program festivalov a členov odbornej poroty. Organizačno-správna rada má päť členov, troch navrhuje VPK NRSNM a dvoch lokálna samospráva na obdobie jedného roka. Výbor pre kultúru na svojej februárovej schôdzi za členov tohto telesa navrhol Jána Makana, Aleksandra Baka a Miroslava Fábryho, zatiaľ čo staropazovská miestna samospráva rozhodla za členov organizačno-správnej rady navrhnúť Annu Lepšanovićovú, predsedníčku SKUS HJČ v Starej Pazove, a Libušu Lakatošovú spred Obce Stará Pazova. Organizačno-správna rada kontroluje a schvaľuje finančný plán festivalu, schvaľuje i výročnú obsahovú a finančnú správu, obe navrhuje koordinátor. Nový model chce prispieť k zvyšovaniu kvality festivalov a účelovosti používania finančných prostriedkov, ktoré v konečnom dôsledku majú v doméne ochotníctva vytvárať nové a väčšie možnosti pre súbory, ktoré sa týchto podujatí zúčastňujú. Nový model je zároveň výsledkom snahy systematizovať oblasť našich celomenšinových festivalov a prehliadok a tak zabezpečiť rýchlejší, efektívnejší, kvalitnejší a priehľadnejší priebeh týchto podujatí.
V súlade so zmluvou koordinátor sa stará o všetky segmenty festivalu a o jeho celkový priebeh, začnúc plánovaním až po evalváciu. Spolupracuje so spomínanými telesami a zodpovedá za celkový priebeh daného podujatia. Koordinátora festivalu pracovne angažuje Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.
Za koordinátorku divadelnej prehliadky pre deti bola vymenovaná Hana Majerová z Petrovca, ktorá sa v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy zaoberala organizačnými a programovými segmentmi festivalu. Po tom ako bol návrh programu a návrh rozpočtu prijatý organizačno-správnou radou, koordinátorka pracovala sústavne tri mesiace v ÚKVS. V spolupráci s INDOK zabezpečila propagačný materiál (pozvánky, plagát, letáky, diplomy a celkovú vizuálnu identitu festivalu), pripravila koncepciu hlavného a sprievodného programu, kontrolovala zabezpečenie technických požiadaviek, koordinovala hosťujúce predstavenia a navrhla sprievodný program, organizačne zabezpečila otváranie a zatváranie festivalu, odovzdávanie festivalových cien, marketing, koordináciu webovej stránky a iné práce súvisiace s festivalom. Prehliadka 3xĎ sa konala od 6. do 9. júna 2013 v Starej Pazove a zúčastnilo sa jej 13 detských divadelných súborov a 5 hosťujúcich. Všetky predstavenia sledovala odborná porota v takomto zložení: Ján Makan, režisér, Miroslav Fábry, herec a Zuzana Tárnociová, herečka. Prvú cenu odbornej poroty získalo divadelné predstavenie Popoluška ZŠ Bratstvo z Aradáča, ktorému sa dostala aj odmena NRSNM. Je ňou odchod na detský divadelný festival v Šali, v Slovenskej republike na budúci rok. Na prehliadke vystúpilo úhrnne 279 detí.
Koordinátorom prehliadky slovenských ochotníckych divadiel Divadelný vavrín bol Miroslav Kožík zo Starej Pazovy. V súlade s povinnosťami vyplývajúcimi zo zmluvy zaoberal sa organizačnými a programovými segmentmi festivalu. Podobne ako pri festivale 3xĎ, aj koordinátor tohto podujatia v spolupráci s INDOK jednotkou zabezpečil kompletný propagačný materiál. Tohtoročný Divadelný vavrín prebiehal v termíne 4. až 13. októbra 2013 v Starej Pazove. Počet predstavení poukázal na bohatú produkciu a na usilovnú prácu v najrôznejších prostrediach, kde pracujú mladí ľudia, v ktorých je obrovský umelecký potenciál dôležitý pre budúcnosť divadelníctva vojvodinských Slovákov. Na výzvu organizátorov sa ozvalo až pätnásť predstavení z trinástich miest. Všetky predstavenia sledovala trojčlenná odborná porota: Monika Necpálová, herečka zo SR, Aleksandra Ilićová Pleskonjićová, známa herečka Srbského národného divadla z Nového Sadu a doc. Miroslav Benka, umelec zo Starej Pazovy. Po každom predstavení sa viedli rozhovory s členmi odbornej poroty. Prehliadka mala aj svoje sprievodné podujatia, akými boli divadelná dielňa, Kino vavrín, seminár s choreografkou moderného tanečného umenia z Japonska, dokumentačná výstava a iné.
Slávnostné otvorenie podujatia pripravil režisér Miroslav Benka a zatvárací program Miroslava Kožíka sa niesol v znamení témy Nájdeme svetlosť, nájdeme cestu, ktorá zachová slovenskú kultúru na Dolnej zemi. Prehliadka priviedla do Starej Pazovy približne 300 účastníkov z Vojvodiny. V rámci nej realizovaný je aj sociologický výskum toho, ako sú návštevníci spokojní s týmto podujatím. Úplné výsledky výskumu, ktorý jasne mapuje klady a zápory terajšej podoby prehliadky, bude zverejnený v ročenke ÚKVS Maják. S cieľom skvalitnenia ďalších ročníkov nevyhnutné je poriadať divadelné dielne. Okrem toho treba do praxe uviesť supervízorov, ktorých úlohou by bolo byť pri procese realizácie predstavenia, sledovať ho a vlastnou prácou, nenarúšajúc pritom autoritu tvorivých súborov, odstrániť prípadné nedopatrenia a tak zvýšiť kvalitu predstavení.
Hudobno-folklórne festivaly vojvodinských Slovákov
Keď ide o hudobno-folklórne festivaly, prvá zmluva o vzájomných právach a povinnostiach zakladateľov a organizátorov folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... bola podpísaná 9. apríla 2013 v Hložanoch, kedy bolo rozhodnuté, že 43. folklórny festival Tancuj, tancuj... bude 1. júna 2013 v Hložanoch. Tak sa od roku 2013 zakladateľmi tohto celomenšinového podujatia stali NRSNM, Miestne spoločenstvo Hložany a Kultúrno-osvetový spolok Jednota z Hložian, pokým organizáciu majú na starosti Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Obec Báčsky Petrovec.
Okrem práv a povinností zainteresovaných strán, zo zmluvy vyplýva aj to, že sídlo festivalu bude v Hložanoch, ale na požiadanie sa festival môže organizovať aj v inom prostredí. Na tomto zasadnutí boli určení aj členovia organizačno-správnej (Michal Hataľa, Katarína Dobríková, Vladimír Medveď, Rastislav Struhár a Katarína Mosnáková) a programovej rady (Valentín Grňa, Anna Chrťanová Leskovac, Michal Spišiak, Ján Marko, Stanislav Dierčan a Jaroslav Litavský, čiže členovia komisie pre činnosť na zachovávaní a zveľaďovaní ochotníckych spolkov a združení slovenskej tradičnej kultúry v Srbsku Výboru pre kultúru NRSNM). Festival má aj svojho koordinátora, ktorého angažuje ÚKVS a za ktorého bol v tomto roku vymenovaný Marijan Pavlov. Odborná porota pracovala v takomto zložení: Juraj Ferík, Jarmila Juricová Stupavská a Jozef Vladimír Zifčák (hodnotili výkon speváckych skupín a orchestrov), tiež Anna Medveďová Gašková, Milorad Lonić, Pavel Holík a Vlasta Vinkovičová (hodnotili výkon tanečných skupín). NRSNM udelila svoju cenu laureátovi festivalu, teda Pivničanom, ktorí nás v roku 2014 budú prezentovať na Slávnostiach pod Poľanou v Detve. Cena NRSNM je kovová soška, autorka Mira Brtková. K slávnostnému rázu podujatiu bezpochyby prispela aj festivalová zvučka, ktorá sa po takmer tridsiatich rokoch dožila svojej hudobnej úpravy. Tohtoročný festival mal rôzne sprievodné podujatia, uskutočnil sa aj v poradí druhý Tanečný dom, na ktorom si členovia FS Očovan zo Slovenska pod vedením Pavla Holíka zatancovali tance z regiónu Podpoľanie. Na festivale nechýbala ani Kuchyňa starodávnych jedál, keď naše spolky žien a iné združenia návštevníkom ponúkali tradičné slovenské jedlá. Vizuálnu identitu festivalu (informátor, plagát, leták, televízna upútavka) aj tohto roku riadil ÚKVS.
Druhá zmluva v tejto oblasti bola podpísaná 11. júna 2013 v Báčskej Palanke. Upravujú sa ňou vzájomné práva a povinnosti zakladateľov a organizátorov Stretnutia v pivnickom poli. Podpísaním zmluvy náš najstarší festival, ktorý bezmála päťdesiat rokov chráni a konzervuje autentické slovenské ľudové piesne, má dvoch spoluzakladateľov – NRSNM a Slovenský kultúrno-umelecký spolok Pivnica. Okrem spoluzakladateľov podujatie bude organizovať aj ÚKVS a Obec Báčska Palanka. Všetky tieto subjekty sa na realizácii festivalu určitým spôsobom podieľali aj v doterajších ročníkoch, avšak podpísaním zmluvy sú jasnejšie definované ich úlohy a povinnosti. V mene zakladateľov zmluvu podpísali predsedníčka NRSNM Anna Tomanová Makanová a predseda SKUS Pivnica Valentín Grňa a v mene organizátorov riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská a predseda Obce Báčska Palanka Aleksandar Đedovac.
Po tom ako bola zmluva podpísaná, bol určený aj dátum konania 48. festivalu Stretnutie v pivnickom poli. Uskutočnil sa v neobvyklom termíne, 25. až 27. októbra 2013. Neštandardný termín konania festivalu však neubral na kvalite účinkujúcich, ktorí do Pivnice prišli z rôznych kútov Vojvodiny. Banát reprezentovali Kovačičania a Padinčania, Sriem mal predstaviteľov z Dobanoviec a Šídu, pokiaľ z Báčky tu boli predstavitelia Hložian, Kysáča, Petrovca, Nového Sadu, Kulpína, Selenče a pravdaže, Pivnice. Prednes a autentickosť piesní účinkujúcich hodnotila odborná porota v zložení: Juraj Ferík, Jarmila Juricová-Stupavská a Mária Zdravkovićová, pokiaľ kvalitu ľudového odevu hodnotila Vlasta Vinkovičová. V revuálnej časti programu mali diváci príležitosť vidieť a počuť ľudové piesne v prednese našich dolnozemských operných spevákov Jaroslavy Benkovej Vlčekovej z Nového Sadu a Borisa Babíka zo Starej Pazovy. Obaja speváci sa po mnohých rokoch opätovne postavili na pivnické javisko, na ktorom kedysi stáli ako víťazi. Okrem nich sa predstavili hostia z Padiny, komorný zbor Viliama Figuša Bystrého pod vedením Janka Tomeka, ktorý zaspieval tri slovenské ľudové pesničky bez hudobného sprievodu.
Tohtoročné Stretnutie v pivnickom poli malo aj niektoré novinky. Jednou je cena NRSNM, ktorá sa udeľuje absolútnemu víťazovi festivalu. Druhou novinkou je design a forma bulletinu, ktorého vydanie mal na starosti Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Bulletin obsahuje aj Festivalový spevník, čiže textový a notový zápis niektorých piesní, ktoré odzneli na vlaňajšom ročníku. Úlohu koordinátora aj v prípade tohto festivalu čiastočne plnil Marijan Pavlov.
Keď ide o festival detského folklóru Zlatá brána, zmluva o vzájomných právach a povinnostiach zakladateľov a organizátorov nebola podpísaná. Napriek tomu, ÚKVS si splnil svoj záväzok z finančného plánu a podporil ten segment, o ktorom sa organizátor KIS Kysáč vyjadril, že je problematický. Keďže povestný kysáčsky zámok, na ktorom deti vystupujú, teda scénografia festivalu, bol už opotrebovaný, bolo potrebné vyhotoviť nový. Prostriedky z rozpočtu ÚKVS tak boli zaplatené Pavlovi Kozovi z Kysáča, ideovému tvorcovi tejto scénografie, ktorý v roku 2013 zhotovil na podobu starej úplne novú scénografiu.
Zmluva nebola podpísaná ani v prípade festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč a festivalu populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí. Po konzultácii so zakladateľom – NRSNM, ako aj s pôvodnými organizátormi festivalov, bolo dohodnuté, že ÚKVS bude finančne kryť tie segmenty týchto festivalov, ktoré zabezpečia ich realizáciu a kvalitu. Tak sme v prípade festivalu Zlatý kľúč finančne podporili realizáciu revuálnej časti, venovanej tvorbe Kvetoslavy Benkovej, pre ktorú scenár napísala Annamária Boldocká Grbićová, tiež sme uhradili cestovné trovy účinkujúcich a čiastočne aj ozvučenie festivalu. V prípade festivalu Letí pieseň, letí boli zaplatené úhrady pre všetkých členov orchestra, úhrady za aranžmány 16 súťažiacich piesní, ako aj za vizuálne riešenie nového loga festivalu a za propagačný materiál. Tiež časť prostriedkov bola usmernená na nahrávanie CD z tohto festivalu.
Program 2: Rozvoj kultúrnej produkcie v menších prostrediach
ÚKVS vypísal konkurz na nové folklórne choreografie v prostrediach, v ktorých je potrebné oživiť ochotnícku a kultúrnu činnosť vojvodinských Slovákov. Cieľom konkurzu bolo podporiť mladých tvorcov, tanečných pedagógov a choreografov z radov vojvodinských Slovákov, podnietiť novú kultúrnu produkciu, zvýšiť kvalitu v oblasti folklórnej činnosti a zároveň rozprúdiť aktivitu ochotníckych kolektívov v menších prostrediach.
Podmienky konkurzu stanovili, že sa prihlásiť môžu taneční pedagógovia a tvorcovia folklórnych choreografií, ktorí mali podať aj písomný súhlas folklórneho súboru, resp. skupiny, ktorá má záujem spolupracovať s uchádzačom. Konkurz platil tak pre folklórne skupiny dospelých, ako i pre detské folklórne skupiny a uchádzači boli povinní urobiť terénny výskum, na základe ktorého zostavia choreografiu a nacvičia súbor. Zozbieraný digitalizovaný materiál z terénneho výskumu (piesne, rozhovory o tradičných zvykoch, fotografie starých krojov, videové nahrávky tanečných prvkov a pod.) uchádzači boli povinní odovzdať ÚKVS. Choreografia má byť nacvičená do apríla v roku 2014 a následne predstavená na jednom z našich celomenšinových folklórnych podujatí.
Konkurzom bolo určené, že uchádzač získa finančnú odmenu v sume 40 000,00 a súbor 20 000,00 din na trovy späté s týmto projektom (napr. hudobný sprievod, cestovné trovy choreografa, kroje a pod.). Do 20. decembra 2013, dokedy trvala lehota na zasielanie prihlášok na adresu ÚKVS, sa prihlásilo deväť choreografov, resp. umeleckých vedúcich, ktorí si nárokovali pripraviť choreografie z jedenástich našich prostredí. Do konca januára 2014 bude vymenovaná komisia, ktorá určí, kto z uchádzačov získa finančnú podporu z ÚKVS.
Program 3: Kultúra pamätania – pripomínanie výročí a jubileí
3.1. 200. výročie úmrtia básnika, jazykovedca, etnografa a publicistu Juraja Ribaya
Bibliofília Upřimné myšlení při harmonice u pána Rennera v Praze 25. řijna 1782
Už v piatok 4. januára 2013 sa v ÚKVS konalo prvé podujatie tohto roku. Šlo o literárny večierok venovaný Jurajovi Ribayovi (27. marca 1754 – 31. decembra 1812), významnej a uznávanej osobnosti v dejinách slovenskej kultúry, pre nás dôležitej najmä preto, že štrnásť rokov pôsobil v Savinom Sele (vtedy Torža), kde bol od roku 1798 až do smrti farárom na nemeckej fare. Zároveň sa zaoberal jazykovedou, publicistikou, etnografiou a inými vednými disciplínami.
Podľa Chrestomatie slovenskej vojvodinskej poézie autora Víťazoslava Hronca, Juraj Ribay je aj našim prvým básnikom. Zaraďuje ho sem najmä báseň Upřimné myšlení při harmonice u pána Rennera v Praze 25. řijna 1782, ktorá je na úrovni súčasnej modernej básne, aj keď je napísaná pred viac ako dvoma storočiami. Práve tá báseň, do slovenčiny prebásnená Ľubomírom Feldekom, vyšla ako najnovšia bibliofília ÚKVS a Slovenského vydavateľského centra. Bola nosnou témou i tohto literárneho večierka, na ktorom sa aktívne zúčastnili najmä Víťazoslav Hronec a Dr. Jaromír Linda.
Odhalenie pamätnej tabule Jurajovi Ribayovi v Savinom Sele
V sobotu 23. februára 2013 sa v Savinom Sele zoskupil značný počet ctiteľov diela Juraja Ribaya s cieľom uctiť si udalosť odhalenia pamätnej tabule, ktorú pri príležitosti 200. výročia úmrtia Juraja Ribaya zabezpečilo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbsku. Slávnosť odhalenia pamätnej tabule sa konala na mieste, kde v rokoch 1798 – 1812 žil a pôsobil Juraj Ribay, teda pred budovou dnešného Miestneho spoločenstva Savinho Sela. Priliehavý program k udalosti pripravil ÚKVS a v rámci neho o živote a diele tohto všestranného dejateľa hovoril prof. Miroslav Dudok. S prihliadnutím na to, že počet občanov Srbskej republiky, ktorí sa hlásia k slovenskej národnosti, neustále klesá, treba nám veľa „ribayovcov“ z 18. a 19. storočia, aby mal kto prebrať jazykovú, náboženskú, kultúrnu a duchovnú štafetu slovenských predkov, ktorá obohacuje toto prostredie, povedal veľvyslanec Ján Varšo.
Medzinárodná konferencia Juraj Ribay 1812 – 2012 – Život a dielo
Pri príležitosti 200. výročia úmrtia Juraja Ribaya Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov spolu s Katedrou slavistiky Filologickej fakulty v Belehrade usporiadal dňa 22. februára 2013 Medzinárodnú vedeckú konferenciu Juraj Ribay 1812 – 2012 – Život a dielo. Obsiahlejšie o tejto konferencii sa píše v kapitole: Program 6: Konferencie a snemovania.
Zborník prác z medzinárodnej konferencie Juraj Ribay 1812 – 2012 – Život a dielo
Vzácne poznatky o živote a diele J. Ribaya a o jeho pôsobení v Savinom Sele pripravené sú na publikovanie v zborníku prác z tejto konferencie, ktorý bude zverejnený pod názvom Juraj Ribay 1812 – 2012 – Život a dielo. Editorom zborníka je Dr. Jaromír Linda, ktorý ho na vydanie pripraví do konca januára 2014.
3.2. 110 rokov od príchodu do Padiny slovenského skladateľa Viliama Figuša Bystrého
Diela Viliama Figuša Bystrého odzneli na koncerte v Padine pri príležitosti 110. výročia jeho príchodu do Padiny
ÚKVS v sobotu 7. septembra 2013 pripravil v Padine jedinečný hudobný zážitok. Pozostával zo skladieb V. F. Bystrého, ako aj z videomateriálov, ktoré slovom a obrazom početnému publiku bližšie predstavili túto osobnosť. ÚKVS zabezpečil notový materiál, oslovil hudobných interpretov (Ľudmila Berediová Stupavská, Jaroslava Benková Vlčeková, Marek Stupavský, Dina Šuklárová, komorný zbor Musica Viva) a pri tej príležitosti bol založený aj mužský komorný zbor nazvaný menom Viliama Figuša Bystrého. Ako exkurz do dávnych rokov 1903 – 1907 a na doplnenie informácie o samotnom skladateľovi boli vypracované videomateriály na námet a texty Mgr.Art. Miliny Sklabinskej a za pomoci obrazového materiálu PhDr. Marianny Bárdiovej PhD., tiež moderátorov Jána Struhára a Marty Pavčokovej, skúsený televízny pracovník Ljubiša Sremčević zostrihal videoprílohy, ktoré zaujali prítomných. Striedali sa s hudobnými bodmi a zdynamizovali celkový priebeh koncertu. Vzhľadom na to, že ide o podujatie s vážnou hudbou, potrebné je vyzdvihnúť, že oslovilo početné publikum, a to zase hovorí, že aj hudobno-umelecké programy si majú najsť svoje miesto v kultúrnej ponuke menších prostredí.
Koncert venovaný dielu Viliama Figuša Bystrého bol aj v Novom Sade
Po úspešnom koncerte v Padine vznikla idea zopakovať pripravený repertoár aj v Novom Sade. Koncert sa konal ako sprievodné podujatie 9. muzikologickej konferencie v sieni Štúdia M novosadského rozhlasu. Okrem už spomínaných hudobníkov, ktorí vystúpili na koncerte v Padine, bola pre túto príležitosť pripravená aj ďalšia skladba pre husle a klavír V. F. Bystrého. Podobne ako v Padine, aj novosadské publikum prijalo pozvanie na podujatie a tým, že videomateriál a živé slovo na koncerte odzneli aj v srbčine, nehatene ho mohli sledovať i neslováci. Koncert profesionálne nahrala Radiotelevízia Vojvodiny, ktorá ďalej vo svojich programoch môže kvalitne propagovať hudbu tohto slovenského skladateľa.
3.3. 150. výročie narodenia Jána Čajaka
Výročie 150 rokov narodenia Jána Čajaka sa v roku 2013 oslávilo rôznymi spôsobmi. Predovšetkým ústredným programom, ktorý usporiadala Základná škola Jána Čajaka v Petrovci, ale aj inými kultúrnymi udalosťami. Aj ÚKVS si pripomenul toto výročie, keď dňa 19. decembra 2013, v deň narodenia J.Čajaka, usporiadal svojrázny program vo svojich miestnostiach. Šlo o dramatickú etudu pod názvom Epištoly o Čajakovi, ktorú podpísal tvorivý tím v zložení Annamária Boldocká Grbićová a Ján Čáni. Komorný večierok nainscenovaný ako divadelná etuda, pozostával z niekoľkých obrazov. Ide o zmes hraných pasáží a videozáznamov – o skutočné udalosti, popretkávané snovými výjavmi a vytržením, o citácie z Čajakovho života a diela, o stretnutia so súdobými reálnymi osobami, ako i s literárnymi postavami. Odzneli i nadreálne, či irealizované citácie, takže celá etuda po tej dramatickej stránke vyznela celkom postmoderne.
Pomocou takýchto rozpomienok autorská dvojica, ale aj herci Miroslav Babiak a Ján Žolnaj, zároveň sa pokúsili povedať pravdu aj o nás, o našom vzťahu k významným predkom, bez ktorých by sme dnes úplne inak fungovali. Nebyť Čajaka a mnohých iných prezieravých dejateľov, asi by sme nemali na čo nadväzovať a robiť nadstavbu vlastnej kultúry.
3.4. 100 rokov pôsobenia Kultúrno-umeleckého spolku Jednota v Šíde
Kultúrno-umelecký spolok Jednota v Šíde zaznamenal v roku 2013 sté výročie založenia početnými programami. Počas celého roka sa hudobné, folklórne a iné programy uskutočňovali v sídle tohto spolku, pokým vrcholom osláv bola slávnostná akadémia a premietanie dokumentárneho filmu o živote šídskych Slovákov. Svojím spôsobom aj ÚKVS prispel k oslavám tejto udalosti, keď dňa 30. mája v divadelnej sieni bola usporiadaná prezentácia knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Pri tej príležitosti boli rozdelené početné knihy šídskym Slovákom a osobitným darom k jubileu boli zväčšené fotografie zo Šídu autora Michala Madackého, zverejnené v spomínanej knihe. Panely, na ktorých sú šídske motívy, sú dnes vystavené v divadelnej sieni, ktorú SKUS Jednota používa, keď prezentuje svoju prácu na zveľaďovaní kultúry tunajších Slovákov.
Príležitostne boli odovzdané knihy alebo uskutočnená spolupráca aj pri zaznamenávaní nasledovných výročí: príprava publikácie o NRSNM pri príležitosti 10. výročia pôsobenia Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny, prezentácia druhého vydania knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry v Selenči pri príležitosti 255. výročia príchodu Slovákov do Selenče, odovzdané knihy pri príležitosti oslavovania 240 rokov príchodu Slovákov do Kysáča, 190-teho výročia príchodu Slovákov do Jánošíka, 10-teho výročia obnovenia činnosti Spolku kysáčskych žien, 110-teho výročia slovenského divadelného ochotníctva v Starej Pazove a pod.
* * *
3.5. Samostatná výstava Alžbety Čížikovej – najstaršej insitnej maliarky v Srbsku
V poradí 66. samostatná výstava insitnej maliarky Alžbety Čížikovej sa konala 18. apríla 2013 v Novom Sade, bola zároveň prvou výstavou diel insitného umenia v ÚKVS. Expozíciu tvorí 25 olejomalieb, ktoré zo svojho bohatého fondu do ÚKVS priniesla Galéria insitného umenia z Kovačice. Riaditeľka Galérie Mária Raspírová poznamenala, že sa o bohatý fond tejto ustanovizne zaslúžila i Alžbeta Čížiková, ktorá im darovala najväčší počet obrazov. Zároveň na úvod programu vernisáže povedala, že ju teší, že sa insitné umenie týmto spôsobom predstaví aj v Novom Sade, v meste, v ktorom sa diela kovačických umelcov nevystavujú tak často.
Život a dielo najstaršej insitnej maliarky (nielen čo do rokov, ale aj keď ide o tvorbu) prítomným priblížil vytvarný kritik Vladimír Valentík. Výstavu otvorila vedúca Oddelenia pre výskum ľudovej kultúry Etnografického múzea v Belehrade Dr. Vesna Marijanovićová. Výstavy sa zúčastnila a slova sa ujala aj sama autorka, ktorá prezradila, že vždy si priala vystavovať v Novom Sade a poďakovala sa ústavu, že jej to umožnil.
3.6. Otvorená samostatná výstava Márie Gaškovej k jej životnej 65-ke
Vo štvrtok 1. augusta 2013 v Novom Sade, v miestnostiach ÚKVS bola otvorená retrospektívna výstava obrazov Márie Gaškovej, ktorá sa konala pri príležitosti jej 65. narodenín. Expozíciu, ktorú tvorí 28 obrazov, počnúc od tých najstarších z roku 1972, až po tie najnovšie, ktoré vznikli tohto roku, si prišiel pozrieť veľký počet ctiteľov diela Márie Gaškovej a všeobecne milovníkov vizuálneho umenia. Vernisáž svojou prítomnosťou poctil aj Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a Ján Varšo, veľvyslanec Slovenskej republiky v Belehrade. Výstava bola sprievodným podujatím 52. slovenských národných slávností. O diele Márie Gaškovej sa zmienili výtvarní kritici Sava Stepanov a Vladimír Valentík. Výstavu doplnilo aj hudobno-poetické pásmo: verše Jána Salčáka z najnovšej zbierky To čo sa vo mne o mňa chvie a úryvok z predstavenia Babylon – laureáta divadelného festivalu v Trebinji v predvedení herečiek zo Starej Pazovy. Výstavu otvorila Zdenka Valentová Belićová, predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM.
3.7. Malá veľká komunita Slovákov v Dobanovciach – pri príležitosti 10. výročia obnovenia činnosti spolku
ÚKVS predstavil svoju činnosť, osobitne druhé vydanie publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, aj v Dobanovciach. Svojráznym uznaním za nezištnú a vytrvalú prácu v slovenskej komunite v Dobanovciach bolo aj odovzdanie knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry predsedovi KOS Šafárik Žeľkovi Čapeľovi, ktorý tak v rámci tohto, ako aj keď šlo o všetky ostatné projekty, prispel k ich kvalitnej realizácii. ÚKVS pri tejto príležitosti odovzdal ešte niekoľko exemplárov knihy, ktoré vlastní KOS Šafárik, ZŠ Stevana Sremca, Miestne spoločenstvo v Dobanovciach, tamojší MOMS, Zhromaždenie obce Surčin a iné ustanovizne. Početní prítomní v sieni prejavili záujem tak o samotnú knihu, ako aj o dokumentárnu nahrávku, ktorá obsahuje texty a fotografie z 36 prostredí, v ktorých Slováci v Srbsku majú svoje organizované formy kultúrneho života. Chvíle strávené s dobanovskými Slovákmi spríjemnila aj dievčenská spevácka skupina pôsobiaca pri SKOS Šafárik v Dobanovciach, ktorá zaspievala slovenské ľudové piesne, ale aj po jednej macedónskej a srbskej ľudovej pesničke.
3.8. Slováci v Srbsku z aspektu kultúry v 240-ročnej Selenči
V stredu 20. novembra 2013 sa v miestnostiach evanjelickej cirkvi v Selenči uskutočnila prezentácia knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Publikáciu prezentovali zostavovateľky, Milina Sklabinská a Katarína Mosnáková, dizajnér Đula Šanta a profesionálny fotograf Michal Madacký. Po príhovore organizátorov odznel kratší umelecký program pozostávajúci z piesní, ktoré zaspieval spevokol Ozvena pod taktovkou PaedDr. Juraja Súdiho a deti z detskej besiedky, ktoré nacvičila Anna Margaréta Valentová. Deti zarecitovali i priliehavú báseň a na husliach svoju skladbu zahral Juraj Súdi ml. Hostia predstavili obsah publikácie a zmienili sa i o dojmoch o spolupráci so Selenčanmi v období, keď tu zadovažovali materiál pre knihu. Zároveň sa poďakovali jednotlivcom za nezištnú pomoc, ktorú im poskytli. Krátkou videoprezentáciou prítomným predstavili obsah knihy a na záver knihu udelili predstaviteľom podnikov a inštitúcií v osade. Na prezentácii knihy boli prítomní predstavitelia kultúrneho a spoločenského života Selenče, ktorí sa v krátkosti zmienili aj o knihe.
3.9. V ÚKVS portréty Jozefa Podhradského a Jána Branislava Mičátka
Zbierka portrétov osobností vojvodinských Slovákov sa rozrastá. K doposiaľ šiestim zhotoveným obrazom v tomto roku pribudli ďalšie dva. Projekt pod názvom Portréty slovenských vojvodinských osobností už tretí rok za sebou realizuje ÚKVS a podporuje ho Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Prvé štyri portréty v roku 2011 namaľoval Pavel Pop, o rok neskôr dva portréty zhotovil Pavel Čáni a v tomto roku sa do projektu opäť zapojil akademický maliar Pavel Pop. Jeho štetcom sú tentokrát zachytené podobizne Jozefa Podhradského a Jána Branislava Mičátka. Cieľom projektu je umeleckým spôsobom oživiť osobnosti z kultúrnej minulosti vojvodinských Slovákov. Projekt zároveň prispieva k väčšej propagácii slovenskej vojvodinskej kultúry v Srbsku, na Slovensku a v zahraničí, ale podnecuje aj súčasnú výtvarnú tvorbu akademických maliarov z radov vojvodinských Slovákov. Doposiaľ zhotovené portréty Karola Miloslava Lehotského, Michala Milana Harminca, Vladimíra Hurbana Vladimírova, Paľa Bohuša, Zuzky Medveďovej, Michala Babinku, Jozefa Podhradského a Jána Branislava Mičátka sú vystavené v galérii Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov.
* * *
3.10. Prezentácia slovenskej kultúry v miestnostiach ÚKVS
V ÚKVS sa v piatok 24. mája 2013 konal multimediálny program venovaný podujatiu Dni slovanskej kultúry. Večierok anticipoval víkendové podujatia venované slovanskosti a jej podobám, v ktorých dnes existuje vo Vojvodine. Zúčastnil sa ho aj zástupca predsedu zhromaždenia mesta Miroslav Ilić, ktorý v príhovore zdôraznil význam poriadania takého podujatia. O kultúre vojvodinských Slovákov sa tak hovorilo z aspektu rozvoja slovenskej literatúry, o čom hovorila predsedníčka VPK NRSNM Zdenka Valentová Belićová. Druhá časť programu bola venovaná publikácii Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Putovanie slovenským svetom v Srbsku bolo vhodne ilustrované okrem iného venčekmi piesní z Báčky, Banátu a Sriemu, ktoré verne predniesli hudobníci Ervin Malina, Đorđe Petriško, Aleksandra Majtánová, Vladimír Turčan a Miroslav Opavský, ako aj speváčky Anna Struhárová, Anna Zorňanová a Jaroslava Vršková Opavská. Program, ktorý návštevníkom ukázal kúsok slovenského sveta v Srbsku, patrí k akciám, ktoré usporiadalo Mesto Nový Sad v rámci podujatia Dni slovanskej kultúry. Týmto sa zároveň pripomenulo 1150. výročie začiatku misie vierozvestcov Cyrila a Metoda.
V ÚKVS sa konal i večierok, na ktorom bolo predstavené dielo mladého slovenského autora Mareka Zákopčana a prítomní zároveň mali možnosť pozrieť sa i na súčasnú literárnu tvorbu na Slovensku. Marek Zákopčan z Banskej Bystrice, mladý slovenský prozaik, je autorom piatich románov, stredoškolský učiteľ, ale v prvom rade „milovník humoru vo všetkých jeho podobách“Na besede sa hovorilo o súčasnej slovenskej tvorbe, o pomeroch vo vydavateľstvách, o vzťahoch medzi autormi a autorkami a pod. Autor hovoril prítomným o tom, čo potrebuje mladý človek k úspechu, ak nemá nič, iba svoj talent a sny. Poukázal na najčastejšie chyby pri písaní, ale aj na zvláštnosti, ktoré sprevádzajú tvorbu príbehov, zároveň predstavil svoje vydané knihy a prezradil aktuálne plány.
ÚKVS bol aj hostiteľom stretnutia predstaviteľov oddelenia pre kreatívny priemysel Európskej podnikateľskej siete. Ročné pracovné stretnutie predstaviteľov oddelenia pre kreatívny priemysel Európskej podnikateľskej siete z 20 štátov EÚ, ktorí sa rozdelili o svoje skúsenosti a hovorili o nových možnostiach spolupráce, sa konalo v rámci konferencie o Kreatívnom priemysle CRINSS. Uskutočnilo sa v miestnostiach Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v dňoch 12. a 13. septembra 2013. Bola to jedinečná príležitosť predstaviť zahraničným hosťom a zároveň významným kultúrnym činiteľom v európskych rámcoch fungovanie jednej zo slovenskýchj menšinových ustanovizní v Srbsku. Činnosť ÚKVS v angličtine prezentovala riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská a následne sa hovorilo o možnostiach účasti ÚKVS vo veľkých európskych projektoch.
V ÚKVS sa 17. decembra uskutočnil predvianočný večierok venovaný deťom, na ktorom sa zúčastnili herci, speváci, literáti, tanečníci a mnohí iní. V ten deň sa vo večerných hodinách z miestností Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov ozýval detský smiech, potlesky a všade okolo sa šírila predvianočná, to je dobrá a pozitívna atmosféra. V ten deň ústav privítal deti z Nového Sadu, Kysáča, Čelareva a iných prostredí. Cieľom večierka bolo zhromaždiť predovšetkým novosadské slovenské deti, ale i deti z okolitých prostredí a ponúknuť im kvalitný detský kultúrny obsah po slovensky. O potrebe organizovať podobné akcie svedčí i fakt, že odozva detí bola veľká. Na večierku sme privítali vyše šesťdesiat detí, ich rodičov, učiteľov, študentov, profesorov. Program moderovali bábky, za ktorými sa skrývali Ján Žolnaj a Branislav Čeman. Bábky sprevádzali deti celým programom, priblížili im miesto, kde sa nachádzajú, hostí večera, ako i Čarbológ, časopis študentov slovenského jazyka a literatúry v Novom Sade a výstavu Ľubomíra Sopku s ilustráciami pre deti. Na večierku boli predstavené i piesne z najnovšieho ročníka festivalu Letí pieseň, letí. Zorganizovaný bol minikvíz, kde správnym odpovedaním na jednoduché otázky o kultúre vojvodinských Slovákov deti mali možnosť získať kvalitné detské slovenské knihy. Všetky prítomné deti dostali i bohaté balíčky, ktoré pre nich pripravil ÚKVS.
Program 4: Programy odborného zdokonaľovania a vzdelávania v kultúre a umení
ÚKVS odštartoval proces vypracovania návrhu stratégie rozvoja kultúry Slovákov v Srbsku na obdobie 2013 – 2018 na sklonku roka 2012. Návrh sa týkal tých oblastí kultúry, ktoré definuje zákon o kultúre (2009), a na jeho stvárnení sa podieľali mladí odborníci z jednotlivých oblastí kultúry. V rámci procesu vypracúvania stratégie členovia tímu boli edukovaní v dielňach a na základe získaných poznatkov definovali základné pojmy procesu strategického plánovania rozvoja slovenskej kultúry v Srbsku. Po edukácii odborníci mali za úlohu vypracovať strategický návrh pre konkrétnu oblasť kultúry, v súlade s vopred pripravenými smernicami. Strategické návrhy odborníkov boli prezentované a o nich sa diskutovalo v rámci samotného tímu, následne boli korigované a zjednotené. Dve dielne usporiadal a viedol Miroslav Keveždi, odborník na otázky kultúrnych politík, a v nich sa zúčastnili (pre oblasti): Vydavateľstvo, literatúra a jazyk /Zuzana Týrová, Margaréta Valentová, Kristián Obšust/, Knižničná činnosť /Zdenka Valentová Belićová/, Kultúrne dedičstvo /Marijan Pavlov/, Ľudová kultúra /Ivan Bagľaš, Katarína Mosnáková/, Galerijná činnosť, výtvarníctvo a dizajn /Đula Šanta, Anna Máľachová, Jasmina Simonovićová/, Scénická tvorba /Kristína Kováčová, Ivana Vozárová/, Hudba /Milina Sklabinská, Anna Zorňanová/, Kultúra v médiách /Anna Funtíková/ a Architektúra /Anna Feketeová/. Ide o mladých odborníkov, ktorí za sebou majú početné výsledky v jednotlivých oblastiach slovenskej kultúry vo Vojvodine. Na základe dvoch odborných dielní a potom i sústredení odborníkov kvôli analýze takto získaných a všeobecne dostupných dát vznikol dokument, ktorý bol odovzdaný členom výboru pre kultúru na ďalšiu analýzu a posúdenie.
ROZVOJOVO-VÝSKUMNÉ ODDELENIE
Program 5: Vydavateľská činnosť ÚKVS
5.1. Milina Sklabinská a Katarína Mosnáková: SLOVÁCI V SRBSKU Z ASPEKTU KULTÚRY, monografia slovenských osád v Srbsku – druhé doplnené vydanie S ohľadom na mimoriadny záujem o knihu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ÚKVS pripravil aj druhé, doplnené vydanie tohto kapitálneho diela. O knižnom diele Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, o vedecko-výskumnej práci ako príprave naň, o vydavateľskom tíme, početných prezentáciách absolvovaných doma a v zahraničí a o úspechoch sa písalo mnoho. O tom, že kniha vzbudila záujem verejnosti, najlepšie svedčí fakt, že jej prvý 1 000-kusový náklad bol mimoriadne rýchlo vyčerpaný a v tom istom roku, keď kniha vyšla, teda v roku 2012, sa začali prípravy na jej nové doplnené vydanie. Pripomenieme iba, že po knižnej premiére v aule vlády AP Vojvodiny (18. januára 2012) kniha bola predstavená v štrnástich prostrediach vo Vojvodine (Kysáč, Silbaš, Pivnica, Kovačica, Laliť, Nový Sad (3 prezentácie), Hajdušica, Jánošík, Hložany, Stará Pazova, Aradáč, Vojlovica, Padina, Petrovec), a potom aj v Bratislave, Melbourne, Toronte a Windsore. Každá z prezentácií sa vyznačovala originálnym programom, srdečnosťou a vďačnosťou domácich, ktorí sa sami postarali o propagovanie udalosti vo vlastnom prostredí. Za takú prácu sa im ÚKVS patrične odvďačil a to tým, že organizátorom odovzdal časť financií získaných z predaja kníh a zároveň daroval nemalý počet exemplárov. Tým sme podporili nejeden kultúrno-umelecký spolok, miestny odbor Matice slovenskej, cirkevný zbor či základnú školu. Knihu sme darovali slovenským knižniciam, školám, evanjelickým zborom, miestnym spoločenstvám, miestnym odborom matice slovenskej, spolkom a všetkým organizáciám, ktoré sa zaoberajú slovenskou kultúrou a pôsobia v prostredí, v ktorom sme prezentáciu organizovali.
Nové vydanie svetlo sveta uzrelo 1. júna 2013. Doplnené je o kapitoly o Slovákoch žijúcich v Sriemskej Mitrovici (autor Marijan Pavlov) a v Savinom Sele (autor Juraj Bartoš). Tak kniha Slováci v Srbsku z aspektu kultúry zahrnula 36 lokalít, v ktorých Slováci mali alebo majú organizovaný kultúrny život. Prostredia sú predstavené v textovej podobe a prostredníctvom fotografických a archívnych dokumentov a súčasne originálne vypracovaných ilustrácií. Prvé vydanie sme doplnili aj hodnotným materiálom najmä zo Slovenského národného múzea a zo Slovenskej národnej knižnice a z jej Archívu literatúry a umenia v Martine. Prispeli aj ďalší jednotlivci, ktorí nás upozornili na nedostatky či možnosti skvalitnenia prvého vydania. Na s. 21 je zobrazená i tabuľka údajov zo sčítania obyvateľstva Srbska v roku 2011, ktorú nám pre toto vydanie poskytol Štatistický ústav Srbska. V porovnaní s údajmi, ktoré sú výsledkom sčítania obyvateľstva v roku 2002, vidno, že počet Slovákov v Srbsku v roku 2011 klesol z 59 061 na 52 750. Je to pokles o vyše sedemtisíc Slovákov. Tlač druhého vydania čiastočne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Druhé doplnené vydanie vyšlo nákladom 1 000 kusov a podobne ako v prípade prvého bolo prezentované v ďalších slovenských obciach, kde si rýchlo našlo priazeň. Tentokrát v rozsahu 410 strán aj naďalej predstavuje stručný prehľad snáh, ktoré boli vynakladané alebo sa vynakladajú v súčasnosti s cieľom zachovania a zveľadenia slovenskej kultúry na týchto priestoroch.
5.2. Zuzana Čížiková: LITERÁRNA TVORBA JÁNA LABÁTHA, doktorská dizertácia Publikácia Literárna tvorba Jána Labátha je doktorskou dizertáciou Zuzany Čížikovej. Kniha vyšla v roku 2013 v Slovenskom vydavateľskom centre v Petrovci v edícii Doktorské dizertácie s finančnou podporou Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie a NRSNM. Rovnoprávnym spoluvydavateľom tejto knihy je Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Dr. Zuzana Čížiková vo svojej doktorskej dizertácii hovorí o literárnej tvorbe Jána Labátha, pričom v úplnosti rešpektovala autorovo chápanie básnického slova, literatúry a vôbec každého prejavu duchovnej činnosti. Nejedno Labáthovo dielo je stále živé v čitateľskom vedomí, jeho literárny rukopis nesie jeho pečať. Celkové Labáthovo literárne dielo sa vo veľkej miere podieľalo na formovaní, tvarovaní a usmerňovaní modernej slovenskej vojvodinskej literatúry. V procese svojho literárnovedného bádania Zuzana Čížiková ocenila celé literárne dielo Jána Labátha ako kultúrnu a antropologickú konštantu našej histórie na tomto území. Práve preto tejto problematike venuje danú publikáciu.
5.3. Kolektív autorov: SILBAŠ – Kultúrne tradície Slovákov v Báčke, monografia
Monografia Silbaš na 430 stranách slovom a bohatým fotografickým materiálom podáva prehľad kultúrnych tradícií Slovákov žijúcich v tejto báčskej dedine. Kolektív autorov spracoval témy ako sú dejiny Silbaša, kontakty s okolitými osadami, silbašskí Slováci vo svete, etnografické črty, tradičné povolania, gastronómia, transformácie tradičnej architektúry, spolková činnosť, svadobné obyčaje a ľudové piesne. O výskum a popis týchto reálií sa zaslúžili odborníci: prof. PhDr. Jaroslav Čukan, CSc. (editor), Mgr. Jana Ambrózová, PhD, Ing. Marián Járek, doc. PhDr. Ivana Kontriková Šusteková, PhD., PhDr. Michal Krupaš, PhD., doc. PhDr. Ladislav Lenovský, PhD., PhDr. Boris Michalík, PhD., Mgr.Art. Milina Sklabinská a Ján Širka. Posudzovatelia boli doc. PhDr. Michal Babiak, Mr. a prof., PhDr Zuzana Beňušková, CSc. Cieľom ich zapojenia sa do projektu bolo na jednej strane zabezpečiť relevantný a kvalitný obsah monografie a na strane druhej prehĺbiť vzťahy a rozvinúť spoluprácu s odborníkmi zo Slovenska. Knižka rozšíri publikované materiály o Silbaši, doplní komplex poznatkov o kultúre Slovákov v Báčke, vo Vojvodine, aj na Dolnej zemi, poskytne príležitosť porovnávať. Pomôže Silbašanom aj všetkým ostatným, ktorým sa dostane do rúk, hľadať spoločné a rozdielne, nachádzať vysvetlenia, odpovede na otázky, ešte lepšie spoznať iných, aj seba. Krátkodobé, opakované, kolektívne terénne výskumy k získavaniu podkladov k prítomnej knižke o spôsobe života silbašských Slovákov začali autori realizovať v jarných mesiacoch 2012 a skončili ich na jar 2013. Predchádzalo im štúdium publikovaných prameňov o Silbaši a o Slovákoch v bývalej Juhoslávii v monografiách, aj časopisoch. Ich súčasťou bolo zoznamovanie sa s materiálmi, archivovanými na farskom úrade slovenského evanjelického a. v. cirkevného zboru v Silbaši a s ročenkami evanjelickej cirkvi. Cieľom zhromažďovania fotodokumentácie z rodinných archívov bolo vizuálne doplnenie textov, ale tiež snaha zainteresovať do prípravy publikácie čo najširší okruh silbašských Slovákov, aby ju aj z tohto hľadiska považovali za svoju.
5.4. Záštita vydávania mesačníka NOVÝ ŽIVOT
ÚKVS podporil publikovanie mesačníka pre kultúru a umenie Nový život a za tým účelom zaplatil 390 000,00 dinárov na účet Slovenského vydavateľského centra v Petrovci. Okrem finančnej podpory žiadnym iným spôsobom neparticipoval na príprave a realizácii tohto časopisu. ÚKVS nevlastní ani digitálnu podobu časopisov, ktorú by chcel, vedel a mohol propagovať na portáli www.slovackizavod.org.rs a zároveň uskladňovať v elektronickej databáze o kultúre vojvodinských Slovákov.
5.5. Ročenka ÚKVS MAJÁK
Cieľom vydávania ročného periodika Maják je zhrnúť všetky aktivity, ktoré ÚKVS v predchádzajúcom roku realizoval, a predstaviť ich verejnosti prostredníctvom pútavých fotografií a textov. Ročenka má 65 strán a jej obsah je rozdelený podľa jednotiek, prostredníctvom ktorých ÚKVS realizuje svoje programy: INDOK, Rozvojovo-výskumná jednotka, Prezentácia kultúry vojvodinských Slovákov a Medzinárodná spolupráca. K týmto rubrikám sô pridané aj rubriky Podporili sme a V Ústave bolo, a obligátnou prílohou tejto ročenky je aj Adresár inštitúcií, ustanovizní, združení, kultúrnych stredísk a kultúrno-umeleckých spolkov vojvodinských Slovákov. Vzácnou prílohou ročenky sú recenzie osobností akými sú prof. PhDr. Ján Botík, DrSc a Dr. Zoroslav Spevák, odborné príspevky Juraja Bartoša a Annamárie Boldockej Grbićovej, tiež výroky osobností z politického a spoločenského života pri príležitosti prezentácie knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry doma a v zahraničí. Ročenka tak dokumentuje činnosť celomenšinovej ustanovizne kultúry v roku 2012 a jednou z jej najdôležitejších kvalít je skutočnosť, že ju pripravujeme dvojrečovo. Ročenka je nepredajná a používa sa a rozdeľuje za účelom propagácie.
5.6. Zborník VIII. muzikologickej konferencie – CIRKEVNÁ HUDBA VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV
Zborník sa zaoberá rôznymi témami zo sveta cirkevnej hudby vojvodinských Slovákov. Vydal ho ÚKVS a autormi príspevkov sú: Jana Lengová, Ján Vladimír Michalko, Janko Siroma, Milina Sklabinská, Juraj Ferík, Slađan Daniel Srdić, Jaroslav Kopčok, Ján Zahorec, Anna Valentová, Ľudmila Berediová Stupavská, Jasmina Kotasová Medveďová, Ján Vida, Katarína Verešová a Juraj Súdi. Editorkou je Milina Sklabinská. Vzhľadom na prihlásené príspevky na konferencii dominovali témy späté s evanjelickou cirkevnou hudbou, čo sa následne odzrkadľuje aj v zborníku. Svojrázny prehľad skúmanej problematiky podal prof. Ján Michalko, ArtD., ktorý sa zameral na význam cirkevnej hudby pri bohoslužbách, respektíve pri napĺňaní poslania, ktoré evanjelická cirkev mala v minulosti a má i v súčasnosti. Vzácnym príspevkom do zborníka je text PhDr. Jany Lengovej, CSc., ktorá predstavuje Citharu sanctorum a jej hudobné kontexty v 19. storočí. Jedinečný svojím obsahom je príspevok organistu MgA. Janka Siromu, ktorý urobil prehľad organov v slovenskom dolnozemskom prostredí a popísal ich charakteristiky, ale aj dnešný stav týchto majestátnych nástrojov. V zborníku publikujeme aj príspevky, ktoré sa zaoberajú myšlienkou zveľaďovania zručností vojvodinských kantorov cez celé 20. storočie. Skúmajúc dobové zdroje nachádzame zaznamenané početné snahy ako organizovane pristupovať k tejto problematike. Výskumy realizovali Juraj Ferík a Milina Sklabinská. Vzácnym segmentom je aj prehľad všetkých aktuálne pôsobiacich spevokolov v báčskom a sriemskom regióne. Avšak okrem sústredenia na aktuálnu chvíľu, v niektorých prostrediach sa nám podarilo zabezpečiť aj hĺbkové terénne výskumy, ktoré dokladajú vznik a pôsobenie spevokolov. Takto je spracovaná najmä Pivnica, Silbaš, Kysáč, Selenča v Báčke, ako aj Stará Pazova v Srieme. Prehľad spevokolov z Banátu je podaný komplexne a tak zahŕňa ich minulosť, ako aj súčasnosť. Vzhľadom na to, že rímskokatolícka cirkev v Selenči mala vo svojich radoch reprezentatívnu hudobnú osobnosť, akou bol Ján Nosál, v zborníku zverejňujeme jeho životopis a dielo, ktoré zhrnul PaedDr. Juraj Súdi.
Program 6: Konferencie a snemovania
6.1. Medzinárodná konferencia Juraj Ribay 1812 – 2012 – Život a dielo
Pri príležitosti 200. výročia úmrtia Juraja Ribaya ÚKVS spolu s Katedrou slavistiky Filologickej fakulty v Belehrade usporiadal dňa 22. februára 2013 Medzinárodnú vedeckú konferenciu Juraj Ribay 1812 – 2012 – Život a dielo a stretnutie pri príležitosti 200. výročia úmrtia Juraja Ribaya. Po dvoch konferenciách konaných na Slovensku v rokoch 1994 a 2004 sa podarilo pripomenúť a nanovo interpretovať život a dielo Juraja Ribaya, a predovšetkým obdobie spojené s jeho pôsobením v Torži. Snaha organizátorov bola nielen sústrediť názory odborníkov z najrôznejších filologických a historických odborov, ale predovšetkým podnietiť a načrtnúť ďalšie výskumy, ktoré by sa zaoberali životom a jazykovým, literárnym a bibliografickým odkazom tohto významného slovenského učenca aj v budúcich rokoch. Rokovacími jazykmi boli tak slovenčina, ako aj čeština, a srbčina.
Na danú tému hovorili profesori, lingvisti a vedeckí pracovníci z Česka, Slovenska a Srbska. O bohatej zbierkotvornej a bibliografickej činnosti Juraja Ribaya sa zmienila Agáta Klimeková zo Slovenskej národnej knižnice v Martine, pokým o jeho knihovni hovoril Ján Pišna z Knižnice Strahovského kláštora v Prahe a o starej českej a slovenskej tlači z Ribayovej knižnice v Országos Széchényi Könyvtár v Budapešti hovorila Dr. Zuzana Čížiková, profesorka na Slavistickej katedre Filologickej fakulty v Belehrade. Prvý blok konferencie, venovaný bibliografickým výskumom Juraja Ribaya, sa skončil príspevkom Libri Russici, Serbici et Valachici v knižnici Juraja Ribaya od autorky Anety Homzovej, ktorá na konferenciu prišla spred belehradskej Slavistickej katedry. Druhý blok konferencie bol venovaný lingvistickej činnosti Juraja Ribaya. Hodnotný vedecko-výskumný príspevok priniesol Miroslav Dudok, ktorý pôsobí na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade a na Katedre slovanských filológií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Svoj príspevok pomenoval Juraj Ribay a formovanie lingvistickej paradigmy v slovenskej a slovanskej slavistike na prelome 18. a 19. storočia. Zameral sa teda na širší aspekt Ribayovho lingvistického diela, lebo, ako povedal, popri Bernolákovi významná osobnosť modernej slovanskej slavistiky bol práve Juraj Ribay. Potom nasledovali dva príspevky jazykovedkýň z Filologickej fakulty v Belehrade v srbskom jazyku. Najprv Verica Koprivica prítomným priblížila výsledky svojho bádania v práci O nekim jezičkim pojavama u štampanim delima Juraja Ribaja a následne Snežana Linda Popović hovorila o prínose Juraja Ribaya k slovenskej a českej paremiológii. Nasledovali príspevky venované Ribayovej básnickej a publicistickej činnosti a korešpondencii s Jurajom Dobrovským a Fortunátom Durychom. Spisovateľ a literárny vedec Víťazoslav Hronec analyzoval báseň Upřimné myšlení při harmonice u pána Rennera v Praze 25. října 1782, pokým sa Ján Šimek z Prahy, z Pedagogického múzea J. A. Komenského, sústredil na Ribayovy lidovýchovné spisy v kontextu osvícenské naučné literatury: Několik poznámek k předlohám „Pravidel moresnosti“ a „Katechysmu o zdraví“. O nezachovaných, nedoručených a nikdy nenapísaných listoch medzi Ribayom a Dobrovským hovoril Ľubor Matejko spred Katedry ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a analýzu korešpondencie Ribaya a Durycha podal Jiří Kroupa z pražskej Nadácie pre výskum kultúry v strednej Európe. Doposiaľ veľmi málo preskúmané Ribayovo pôsobenie v Torži sa snažil oprášiť Jaromír Linda, docent na Katedre slavistiky v Belehrade. Jeho príspevok pomenovaný Prolegomena Ribayiana – Neznámý Juraj Ribay priniesol niektoré nové informácie o živote a práci Ribaya na našom území a tým prispel k hlbšiemu poznaniu jeho celkového diela. Prítomní mali možnosť vypočuť si aj hodnotné informácie o Ribayovej prekladateľskej činnosti, o tom, že práve v tomto prostredí dokončil svoj idiotikon (1808), o jeho snahe vybudovať evanjelický kostol v Torži, o niektorých kázňach a kňazskej službe na tomto území.
6.2. IX. muzikologická konferencia
V sobotu 20. novembra 2013 v ÚKVS prebiehala IX. konferencia slovenskej hudby vo Vojvodine. Zaoberala sa významom hudobného a etnologického výskumu, ktorý je základom tak širšej bádateľskej činnosti, ako aj jeho aplikácie na súčasné prezentačné formy. Prednášali zahraniční odborníci na otázky hudby, či etnológie a to prof. PaedDr. Bernard Garaj, CSc., dekan Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktorý hovoril o problematike dokumentácie a edície ľudových piesní. Druhým prednášajúcim bol prof. PhDr. Ján Botík, DrCSc. z Katedry etnológie a etnomuzikológie Filozofickej fakulty UKF v Nitre, ktorý sa zmienil o konceptoch výskumu vojvodinských Slovákov. Konferencia pokračovala príspevkom prof. PhDr. Marty Botíkovej, CSc., vedúcej Katedry etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý bol zameraný na problematiku zahraničných Slovákov, s dôrazom na Slovákov vo Vojvodine. Posledný na konferencii odznel príspevok Dr. Anny Kováčovej, riaditeľky Výskumného ústavu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku, ktorá prítomným priblížila prácu ústavu so zameraním na výskum hudobného kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku. Zmapovala zbierky slovenských piesní, ktoré vyšli v Maďarsku, ale aj významné osobnosti z oblasti hudby, ktoré tu pôsobili. Pre prítomných boli prospešné informácie o spôsoboch práce tejto inštitúcie, najmä o výskumných táboroch, ktoré organizujú vyše 30 rokov. Konferenciu skončila aktívna debata všetkých prítomných. Zazneli tu zaujímavé názory o možných spôsoboch práce na zachovaní slovenskej vojvodinskej tradície a kultúry a bolo tiež vyjadrené presvedčenie, že je potrebné, aby sa takýchto podujatí zúčastňovali i vedúci niektorých celomenšinových slovenských inštitúcií, lebo iba spoločnými silami môžeme naplánovať a realizovať strategické ciele našej menšiny.
6.3. 57. literárne snemovanie
Organizátori 57. literárneho snemovania Slovenské vydavateľské centrum a redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život neoslovili ÚKVS, aby sa aktívne zapojil do prípravy a realizácie tohto podujatia. Znamená to, že ani finančne a ani organizačne ÚKVS neparticipoval pri tomto podujatí.
Program 7: Tvorivosť v službe rozvoja slovenskej kultúry
7.1. Fotokonkurz o najzaujímavejšie zábery zvykov a obyčají vojvodinských Slovákov
Fotokonkurz o najkreatívnejší záber slovenskej vojvodinskej kultúry usporiadal ÚKVS aj v roku 2013. Presnejšie 23. septembra 2013 ÚKVS vypísal IV. fotokonkurz o najstaršie fotografie, cieľom ktorého bolo podnietiť záujem o zachovanie a zveľadenie slovenskej vojvodinskej kultúry. Archívne fotografie mali znázorňovať staré ľudové zvyky a obyčaje Slovákov žijúcich v Srbsku. Konkurz bol otvorený do 31. októbra 2013 a svoje fotografie v tej časovej lehote na súbeh zaslalo 12 účastníkov z rôznych prostredí. Fotografie sme prijali od Anny Bagľašovej z Aradáča, Michala Ďurovku z Kysáča, Sama Valenta z Lalite, Zuzany Medveďovej-Koruniakovej z Petrovca, Aleny Gajanovej z Vojlovice, Anny Zolnajovej zo Starej Pazovy, Ivana Klinku z Kysáča, Jána Slivku z Padiny, Juraja Papa z Pivnice, Márie Viliačikovej z Aradáča, Michala Gírega zo Starej Pazovy, Žeľka Čapeľu z Dobanoviec. Takmer všetky fotografie splnili podmienku súbehu, čiže zobrazujú staré ľudové zvyky alebo obyčaje Slovákov žijúcich v Srbsku. Tematika, ktorú zobrazujú, je prevažne: zabíjačka, pohreb, svadba, priadky, konfirmácia, stavanie starých „nabíjaných“ domov, tkanie na krosnách, oberačka, mlatba, či rôzne iné poľnohospodárske práce. Fotografie datujú vo väčšine prípadov z prvej polovice 20. storočia. Najstaršia fotografia je z roku 1907 a poslal ju Ján Slivka z Padiny. Fotografia zobrazuje mlatbu v Padine. Najviac fotografií zaslal Michal Ďurovka z Kysáča.Vzhľadom na počet a roky vzniku fotografií môžeme konštatovať, že vojvodinským Slovákom záleží na svojej minulosti a tradíciách, ktoré aj vo svojich domoch starostlivo chránia a nedovolia zabudnúť.
7.2. Výskum kolektívnych identít vojvodinských Slovákov
V rámci rozvojovo-výskumného oddelenia ÚKVS uskutočnil projekt pod názvom Výskum kolektívnych identít vojvodinských Slovákov: Súčasné prejavy identifikačných koncepcií príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny. Projekt pod týmto názvom podpisuje mladý odborník Kristián Obšust z Nového Sadu a prostriedky na jeho realizáciu požadované sú z Ministerstva kultúry Republiky Srbsko v rámci súbehu na podporu kultúry národnostných menšín. Tento výskum predpokladá antropologickú analýzu kolektívnych identít vojvodinských Slovákov a to vo vzťahu k etnickým, kultúrnym, náboženským a iným tvarom kolektívnych identít. Počas terénnych antropologických výskumov uskutočnených na území obce Kovačica v časovom intervale medzi 4. 11. a 6. 12. 2013. roku zistené sú konštelácie späté s identifikačnými a medzietnickými vzťahmi obyvateľov tejto obce, ako i niektoré špecifiká dostupných kultúrnych obsahov, ktoré sú v súvislosti so slovenskou národnostou identitou a ktoré vplývajú i na prejavovanie skupinovej identity vojvodinských Slovákov v tejto osade, a takisto aj v susednej Padina. V tomto smere počas terénnych výskumov uskutočnených vo forme voľného neštrukturovaného interview, čiže metódou sledovania s učinkovaním niekoľko desiatok respondentov boli zistené aj niektoré nedostatky dostupných kultúrnych obsahov, čím sa získal základný rámec pre tvorbu krátkodobej stratégie pre zdokonalenie rozmanitosti kultúrnych obsahov v tejto obci. Takisto výskumom v trvaní dvadsať pracovných dní stanovené su základné charakteristiky etnických, konfesionálnych, lokálnych, regionálnych, kultúrnych, ale i iných foriem kolektívnej identity medzi obyvateľmi tejto obce, ktorí predstavujú príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny. Odbornú recenziu výskumu, ktorá bude prezentovaná vo forme vedeckej práce, budú mať na starosti profesori antropológie a etnológie s titulom doktor vied Filozofickej fakulty Univerzity v Belehrade.
INFORMAČNO-DOKUMENTAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ ODDELENIE (INDOK)
Program 8: Kultúra vojvodinských Slovákov ON LINE
Aj v roku 2013 sa konalo permanentné prevádzkovanie internetového portálu www.slovackizavod.org.rs a informovanie širšej verejnosti o všetkých oblastiach kultúry vojvodinských Slovákov. Portál zviditeľňoval slovenskú kultúru doma a v zahraničí a prispieval k rozvoju vzťahov s materskou krajinou. Tiež mal dopad na zhromažďovanie a elektronické archivovanie údajov o kultúre vojvodinských Slovákov, ako aj na vytváranie siete spravodajcov a kontaktných osôb zo slovenského zahraničia a na monitoring súčasného stavu a postavenia slovenskej menšiny v Srbsku. Výstupom realizovaného projektu sú nové obsahy na portáli, ktoré dennodenne pripravovali a zverejňovali pracovníci v ÚKVS, ale tiež početní externí spolupracovníci. Veľká časť obsahov sa vďaka tomuto projektu preložila aj do angličtiny, čím sme poskytli možnosť, aby sa o slovenskej kultúre vedelo v čím širších rámcoch. Sústavný záujem používateľov internetu o jeho obsahy nám ešte raz potvrdil, že portál kultúry www.slovackizavod.org.rs patrí medzi najúspešnejšie projekty našej ustanovizne. V tomto roku na stránku pribudlo vyše 200 správ, 15 fotogalérií, 15 odborných príspevkov v rubrike Z môjho aspektu, početné výzvy, tiež nové texty o médiách vojvodinských Slovákov, o časopisoch a periodických publikáciách, ženských spolkoch a i. Zmapovali sme aj kultúrne pamiatky (busty a pamätné tabule), súkromné zbierky ľudových predmetov a popísali sme a vhodnými fotografiami ilustrovali aj všetky slovenské evanjelické kostoly v Srbsku. Portál sa aktualizoval každodenne tak technicky, ako aj obsahovo a vizuálne. Konal sa aj stály dozor nad existujúcim obsahom a rubrikami, ktoré sa aktualizujú, rozširujú a obohacujú novými čerstvými obsahmi a informáciami. Pritom sa jeho obsah prekladal aj do srbčiny a angličtiny. Novým obsahom na stránke je rubrika Slovensko-srbské kultúrne styky, umiestnená v oblasti Kultúra a širšia verejnosť, ktorá čitateľom podáva vzácne informácie o stykoch Slovenska a Srbska prostredníctvom významných osobností našich dvoch štátov. Nad celým prevádzkovaním portálu má dozor ÚKVS, ktorý si každoročne predpláca RS doménu a angažuje odbornú firmu – Green Fish z Nového Sadu na jeho programovú a technickú údržbu. Green fish robí každodenný monitoring portálu, zabezpečuje virtuálny server, údržbu kódu a inštalovanie nových druhov Drupalu a modulov nevyhnutných pre permanentnú funkčnosť všetkých častí webového portálu. Tiež programuje nové rubriky, ktoré si personál ústavu stanoví a obsahovo pripraví. Prevádzka portálu bola podporená aj Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, čím bolo umožnené šírenie informácií o zahraničných Slovákoch v svetových rámcoch. Projekt prispieva k prevádzkovaniu jedného z nových médií a k neustálemu aktualizovaniu jeho obsahov. Údaje z tohto portálu čerpajú mnohé tlačené a elektronické médiá, medzi nimi aj portál Slovenské zahraničie, čo má dopad na vzájomné výmeny informácií a prispieva obojstranne k prospešnej spolupráci.
Program 9: Databáza kultúry vojvodinských Slovákov
Elektronická databáza slovenskej vojvodinskej kultúry, ktorú ÚKVS začal budovať v roku 2010, je jedinečným miestom, na ktorom sa zhromažďujú elektronické svedectvá o kultúrnom dedičstve a súčasnej kultúrnej tvorbe vojvodinských Slovákov. V roku 2013 do nej pribudli početné elektronické entity. V roku 2013 sa do nej vnášali hlavne digitalizované nahrávky slovenských ľudových pisení, ktoré sa do ÚKVS dostali na magnetofónových pásoch. Ide o niekoľko sto piesní z rôznych prostredí, ktoré sú vnesené spolu s údajmi o informátoroch, ale opatrené sú aj textom a inými charakteristikami. Okrem piesní, na pásoch sú i rozhovory s informátormi, ktoré zaznamenala Jarmila Cinkotská. Práve jej zbierka, ktorú odovzdala ÚKVS, je základom tejto kolekcie. Obsah databázy bol obohatený aj o ročníky časopisu Naše Slniečko a Naši pionieri, ktoré sú predchodcami dnešnej Zorničky. Všetky vydania sú skenované a do databázy sa ukladajú v digitálnej forme. Naposledy sme digitalizovali čísla z roku 1939 a 1940. Pri digitalizácii sa dáva dôraz na to, aby sa s textami dalo ďalej narábať, čiže aby sa mohli aj ďalej používať v iných elektronických dokladoch ako citácie. Podobným spôsobom boli digitalizované aj ročníky Národného kalendára. Zároveň sa databáza dopĺňala všetkými dostupnými materiálmi z tohtoročnej kultúrnej produkcie. Ide predovšetkým o fotografie, ale aj o videozábery a písané materiály, ktoré vznikli pri organizácii celomenšinových festivalov a iných podujatí tunajších Slovákov. Chvályhodné je aj to, že sa do ústavu ozval nejeden jednotlivec, ktorý má záujem o uloženie vlastného archívneho materiálu aj v našej databáze. Tak naposledy urobil Stanislav Stupavský, ktorý materiály z výskumov v Šíde a Višnjićeve ochotne odovzdá do ÚKVS. Vzácnym dokladom budú aj materiály, ktoré ústavu odovzdajú choreografi zapojení do programu podpory kultúrnej produkcie v menších prostrediach. Fotokonkurzy sú taktiež zdrojom získavania nových entít do databázy.
Rozvoj príručnej knižnice ÚKVS
ÚKVS spracúva, dokumentuje a záujemcom sprístupňuje knižnú produkciu, predovšetkým v slovenskom, ale aj v srbskom jazyku. V príručnej knižnici ÚKVS sú publikácie tak našich domácich vydavateľstiev, ako aj iných dolnozemských a vydavateľstiev zo Slovenska. Obsahuje odbornú a populárnu literatúru, kategorizovanú predovšetkým podľa typu publikácie. Aj v roku 2013 sme sa zasadzovali o rozvoj tejto knižnice a to najmä získavaním nových titulov vo forme darov a časť je zadovážená aj formou kúpy. Príručná knižnica ÚKVS dnes počíta takmer 2 000 monografických publikácií, kam okrem kníh patria i bulletiny, katalógy, brožúrky, vyše 200 jednotiek periodických publikácií a takmer 200 CD a DVD nosičov. V rámci tohto programu boli nakúpené aj knihy pre deti z Vydavateľstva Pro Solutions z Bratislavy, špecializovaného podniku, ktorý pripravuje a distribuuje publikácie pre deti. ÚKVS zabezpečil najmä tituly spracované encyklopedicky. Tieto knihy boli darované deťom, ktoré sa zúčastnili predvianočného večierka v ÚKVS.
MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA
Program 10: Prezentácia slovenskej vojvodinskej kultúry v zahraničí
10.1. O spoločných dolnozemských projektoch v Segedíne
Organizácie Slovákov z Rumunska, Maďarska a Srbska sa budú aj v nadchádzajúcom roku uchádzať o projekty na ÚSŽZ, v ktorých spoločne participujú. V piatok 18. októbra 2013 sa v Segedíne uskutočnila pravidelná ročná schôdza Slovákov z Maďarska, Rumunska a Srbska s cieľom podpísať Dohodu o spoločných projektoch na rok 2014. Na schôdzi sa stretli predstavitelia Celoštátnej slovenskej samosprávy a Čabianskej organizácie Slovákov z Maďarska, Demokratického zväzu Slovákov a Čechov z Rumunska, Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Kraska a Spoločnosti pre edukáciu a poradenstvo z Rumunska, ako aj predstavitelia NRSNM, Asociácie slovenských pedagógov, ÚKVS a Matice slovenskej zo Srbska. Na schôdzi boli hodnotené spoločné projekty realizované v roku 2013 a väčšina z nich, ocenená ako úspešná bola navrhnutá na realizáciu aj v roku 2014. Spomínané gestorské organizácie sa tak dohodli pokračovať v spolupráci a podieľať sa na spoločných projektoch v oblasti vzdelávania a kultúry. Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v rámci spoločných projektov sa v roku 2014 bude uchádzať o Celodolnozemský folklórny festival Na jarmoku a o X. konferencia muzikológov a hudobných odborníkov.
10.2. Slováci v Srbsku z aspektu kultúry aj v nemeckom Gomaringene
ÚKVS v októbri 2013 so svojím knižným dielom Slováci v Srbsku z aspektu kultúry odcestoval aj do Nemecka, do Slovenského spolku v Gomaringene. Zakladný kameň Slovenského spolku bol položený 21. mája 1995 pri športovom stredisku v dedinke Horbe v Baden-Wurttembergu. Dnes spolok úspešne pôsobí vedený predsedom Martinom Valovcom, kovačickým rodákom. K pravidelným akciám spolku patria dve zábavy, ktoré si naši krajania organizujú každoročne v jeseň a na jar. Spravidla ich navštívi okolo 200 hostí, medzi nimi aj Srbi, Rusíni, tiež priatelia zo Slovenska, ale aj významní predstavitelia politického a kultúrneho života mesta Gomaringen a okolia. Na poslednú takú zábavu, ktorá sa konala v sobotu 12. októbra 2013, zavítali aj hostky zo Srbska, aby predstavili knihu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ako aj činnosť dvoch ustanovizní vojvodinských Slovákov. Boli to Anna Tomanová Makanová, podpredsedníčka Zhromaždenia AP Vojvodiny a predsedníčka NRSNM v Srbsku, Milina Sklabinská, riaditeľka ÚKVS, a Katarína Mosnáková, pracovníčka v INDOK oddelení tejto utanovizne. Kniha vzbudila veľký záujem u prítomných, ktorí si listujúc v nej s nostalgiou zaspomínali na svoje rodisko. Na prezentácii sa prihovorili generálny konzul republiky Srbsko v Stuttgarte Božidar Vučurović a primátora mesta Gomaringen Steffen Hess, ktorým sme odovzdali výtlačky knihy.
10.3. V Banskej Bystrici sa hovorilo o Slovákoch žijúcich v Srbsku
NRSNM a ÚKVS nadviazali spoluprácu so vzdelávacími a kultúrnymi inštitúciami v Banskej Bystrici, ktorá vyústila do konkrétnych už aj realizovaných akcií, ale aj do niektorých nových plánov. Dňa 15. októbra 2013 sa konalo pracovné stretnutie na Univerzite Mateja Bela, prednáška o slovenskej enkláve v Srbsku na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov, tiež prezentácia knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ktorá sa konala v Štátnej vedeckej knižnici.
Annu Tomanovú Makanovú, Milinu Sklabinskú a Katarínu Mosnákovu na pôde Univerzity Mateja Bela v mene rektorky Beaty Kosovej najprv privítal Igor Kosír, prorektor pre medzinárodnú spoluprácu UMB. Na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov hostky prijali dekan Ján Koper a prodekan pre medzinárodné vzťahy Branislav Kováčik. Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov organizovala aj prednášku, na ktorej sa študenti UMB mohli poinformovať o dejinách, kultúre a súčasnom živote vojvodinských Slovákov, ale aj o významných celomenšinových inštitúciách a právach menšín žijúcich v Srbsku. Prednáška oslovila veľký počet študentov, ktorí neváhali položiť otázky hovoriacim – podpredsedníčke Zhromaždenia AP Vojvodiny Anne Tomanovej Makanovej a riaditeľke Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Miline Sklabinskej. V poobedňajších hodinách v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici odznela prezentácia knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Publikáciu predstavili zostavovateľky Milina Sklabinská a Katarína Mosnáková a program spestril Detský folklórny súbor Matičiarik z Banskej Bystrice pod vedením Zuzany Drugovej. Prítomným sa prihovorila aj Oľga Lauková, riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice a niekoľko slov knihe a všeobecne slovenskej menšine žijúcej v Srbsku venovala Anna Tomanová Makanová a Igor Furdík, predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Prezentácia knihy bola sprievodným podujatím vedeckej konferencie Mosty priateľstva – osobnosti Slovenska v kontexte vzťahov so zahraničím.
10.4. Slovom a obrazom predstavená kultúra dolnozemských Slovákov v Martine
Slovenské národné múzeum v Martine, Národopisná spoločnosť Slovenska, Katedra manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre a ÚKVS usporiadali v Martine výstavu fotografií a prezentáciu knihy a tak aj tu bola slovom a obrazom predstavená kultúra dolnozemských Slovákov. V Slovenskom národnom múzeu v Martine najprv prostredníctvom knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry a potom aj výstavou fotografií pod názvom Kultúrne tradície dolnozemských Slovákov, ktorú pripravila Katedra manažmentu kultúry a turizmu FF UKF v Nitre. Početných prítomných na pôde Slovenského národného múzea privítala riaditeľka Mária Halmová. Práve vďaka jej zostavovateľky publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry Milina Sklabinská a Katarína Mosnáková minulý rok mali možnosť preskúmať muzejný materiál v oddelení etnografických a historických zbierok a nové údaje následne zaradiť do doplneného vydania tejto knihy. Ako vidno, spolupráca pokračovala aj v tomto roku, presnejšie 16. októbra, kedy spoločne v Martine zorganizovali aj jej prezentáciu.
10.5. Istorija Slovačke – podpora tlače a realizácie programu prezentácie
ÚKVS v minulom roku podporil vydanie publikácie Dejiny Slovenska v srbskom jazyku, ktoré pripravili Vojvodinská akadémia vied a umení v spolupráci so Slovenskou akadémiou. Autorom knihy je akademik Dušan Kováč a prekladateľom profesor Samuel Boldocký. Prezentácia tohto knižného diela, ktoré bolo doposiaľ preložené aj do maďarčiny a češtiny, sa konala 4. apríla 2013 v Zhromaždení AP Vojvodiny a zúčastnili sa jej predseda Zhromaždenia AP Vojvodiny István Pasztor, zástupca veľvyslanca SR v Belehrade Rastislav Kostilník, predseda Vojvodinskej akadémie vied a umení Julian Tamaš, početní predstavitelia politického, spoločenského a kultúrneho života a v neposlednom rade aj autor knihy Dušan Kováč a prekladateľ Samuel Boldocký. Prezentácia sa konala pod záštitou podpredsedníčky Zhromaždenia AP Vojvodiny Anny Tomanovej Makanovej. Viedla ju riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská, ktorá prítomným priblížila aj životopis akademika Dušana Kováča. Slovo najprv odovzdala tajomníkovi Vojvodinskej akadémie vied a umení (VANU) Milošovi Tešićovi, ktorý sa vo veľkej miere pričinil o vydanie tejto knihy v srbskom jazyku. Hovoril o tom, ako prišlo k spolupráci VANU so Slovenskou akadémiou vied a poďakoval sa všetkým, ktorí knihu finančne podporili.
* * *
Navštívili nás
Vo štvrtok 10. januára 2013 sa konalo pracovné stretnutie predstaviteľov Sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie AP Vojvodiny a ÚKVS. Pokrajinského tajomníka pre kultúru a verejné informovanie Slavišu Grujića, jeho zástupcu Dragana Srećkova a podpredsedníčku Zhromaždenia AP Vojvodiny a predsedníčku Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Annu Tomanovú Makanovú na pôde Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov privítala riaditeľka Milina Sklabinská. Cieľom stretnutia bolo sekretariátu pre kultúru priblížiť činnosť slovenského ústavu a oboznámiť ho o plánoch v nastávajúcom období. Pokrajinský tajomník pre kultúru a verejné informovanie Slaviša Grujić zvlášť pochválil knihu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry a povedal, že by si prial, aby také reprezentatívne vydania mali aj iné menšiny.
V utorok 14. mája 2013 navštívila ÚKVS JUDr. Dagmar Hupková, riaditeľka odboru vládnych štipendií, akademických mobilít a krajanov Sekcie medzinárodnej spolupráce, európskych záležitostí a celoživotného vzdelávania Ministerstva školstva SR, a referentka odboru Viera Guthová. Hovorilo sa o aktuálnych otázkach v kultúre vojvodinských Slovákov a o podpore krajanov v oblasti školstva. Dr. Hupková informovala o tom, že odbor má v umysle podporiť krajanov keď ide o túto oblasť, ale aj o iných aktuálnych otázkach. M. Sklabinská bližšie ozrejmila hostkám zo Slovenska poslanie ústavu, jeho úspechy, aj plány.
V stredu 5. júna 2013 žiaci Základnej školy Zdravka Čelara z Čeláreva navštívili ÚKVS. Cestu do Nového Sadu takmer dvadsaťčlennej výpravy žiakov, ktorí v Čeláreve navštevujú hodiny slovenského jazyka, naplánovala učiteľka Mária Kukučková Supeková, ktorá deti aj sprevádzala. V ÚKVS ich privítali Katarína Mosnáková a Nataša Simonovićová, ktoré hovorili o činnosti tejto ustanovizne, najmä o projektoch, ktoré sa týkajú rozvoja kultúry pre deti a mládež. Pri tej príležitosti pracovníčky ÚKVS darovali Základnej škole Zdravka Čelara balík slovenských kníh a cédečiek pre deti.
V dňoch 13. až 15. júna 2013 členky Spoločnosti pre predškolskú výchovu Slovenskej republiky pobudli v Srbsku, kde navštívili početné vzdelávacie a kultúrne ustanovizne. Neobišli pravdaže ani ÚKVS. Cieľom ich zájazdu bolo zoznámiť sa s prácou predškolských zariadení vo Vojvodine, ako aj so životom slovenskej menšiny žijúcej v Srbsku. Vo štvrtok 13. júna ich v ÚKVS privítala riaditeľka Milina Sklabinská, ktorá predstavila činnosť, zámery a ciele tejto ustanovizne. Videoprezentáciou, ako aj prostredníctvom knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry sa im priblížila kultúra vojvodinských Slovákov, ktorá u prítomných vyvolala veľký obdiv. ÚKVS im pri tejto príležitosti venoval niektoré zo svojich knižných vydaní.
ÚKVS v stredu 9. októbra 2013 svojou prítomnosťou poctili dve vzácne hostky a to nová vedúca Oddelenia slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade, univerzitná profesorka, literárna kritička a historička Dr. Jarmila Hodoličová a srbská lingvistka, emeritná profesorka psycholingvistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade, Dr. Svenka Savićová. V pracovnom rozhovore bolo spoločne uzavreté, že výskumy metodológiou „oral history“, ktoré svojho času Ženské štúdie uplatnili aj pri vydaní publikácie Slovenky, sú pre menšinovú komunitu veľmi dôležité a že v nich treba pokračovať aj v budúcnosti. Práve z toho dôvodu je dohodnuté, že v nasledujúcom roku bude pripravené doplnené vydanie tejto publikácie. Nastolený bol aj rad iných tém, ktorými by sa v budúcnosti mohli zaoberať ÚKVS a Oddelenie slovakistiky FFUNS, ktoré by týmto svojráznym spolupodieľaním sa kultúrnych a vzdelávacích ustanovizní tunajších Slovákov pri ich spracovaní mohli byť všestranne prospešné pre našu menšinu a najmä jej odborné zastúpenie.
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v stredu 20. novembra 2013 navštívila Magdaléna Janíková z odboru dotácií a ekonomiky Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Cieľom návštevy bola kontrola čerpania dotácií za roky 2011, 2012, 2013 z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a poskytnutie informácií ohľadne dotácií na rok 2014. Hlavnou témou rokovania bol projekt Portréty slovenských vojvodinských osobností, ktorý ÚSŽZ prostredníctvom projektov financuje už tretí rok. Tiež sa hovorilo o žiadostiach o dotácie, s ktorými ÚKVS plánuje aplikovať v najnovšom dotačnom kole ÚSŽZ.
* * *
ÚKVS sa zúčastnil
Návšteva Ľuby pri otvorení Komunitného centra, odovzdanie kníh miestnym organizáciám.
15. apríla 2013 sa riaditeľka ÚKVS zúčastnila seminára pre predstaviteľov národnostných rád na tému Komunikácia s občanmi, ktorú usporiadal Nacionálny demokratický inštitút v Belehrade. Seminár mal za cieľ pripomenúť význam permanentnej komunikácie zvolených predstaviteľov národnostných rád s občanmi. Odbornou prednáškou vrhla svetlo na túto problematiku aj Hajra Bugujevci, tiež Marko Živković, Jelena Avramovićová, Nenad Belčević a Elmedin Kurtović za podpory USAID.
20. mája 2013 riaditeľka ÚKVS otvorila dokumentárnu výstavu fotografií pod názvom Poznáte ma?, ktorá bola usporiadaná vo foajé Slovenského vojvodinského divadla. Dokumentárnu výstavu fotografií pripravili etnológovia Anna Séčová Pintírová a Marjan Pavlov za podpory NRSNM.
ÚKVS podporil organizáciu troch sólistických koncertov Mareka Stupavského, žiaka Hudobnej školy Isidora Bajića v Novom Sade u prof. Very Hofmanovej Momčilovićovej. Koncerty sa uskutočnili 22. mája o 19. h v Základnej hudobnej škole Stevana Hristića v Báčskej Palanke, 28. mája o 18. h na Gymnáziu Jána Kollára v Petrovci a 6. júna o 18. h v Hudobnej škole Isidora Bajića v Novom Sade.
1. augusta v Zhromaždení AP Vojvodiny v Novom Sade NRSNM si pripomenula 10 rokov činnosti. Pri tej príležitosti bola verejnosti predstavená aj publikácia pod názvom Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny 2003 – 2013. Prvých päť rokov činnosti NRSNM spracovala riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská.
ÚKVS sa aktívne organizačne zapojil do prípravy otváracieho programu Ja som národ, ktorý sa uskutočnil 2. augusta 2013 v sieni Slovenského vojvodinského divadla v Petrovci. Program prebiehal v znamení osláv 10. výročia založenia NRSNM a režijne ho podpísal doc. Michal Babiak.
Misia OBSE v Srbsku usporiadala v čase od 16. – 21. augusta 2013 v Kladove letnú školu pre predstaviteľky národnostných rád národnostných menšín v Srbsku z domény rodovej rovnosti s cieľom poukázať na to, že ženy z menšinových spoločenstiev majú poznať svoje práva, keď ide o ich zapojovanie sa do verejného života a účasť na vynášaní dôležitých rozhodnutí pre spoločnosť. Na túto školu boli povolané predstaviteľky národnostných rád národnostných menšín zo Srbska a zúčastnili sa jej Albánky, Chorvátky, Nemky, Rómky, Slovenky a po jednej predstaviteľky macedónskej, bulharskej, bosniackej a českej národnostnej rady, ako aj predstaviteľka židovskej obce. Spred ÚKVS sa letnej školy aktívne zúčastnila riaditeľka Milina Sklabinská.
Riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská dňa 1. septembra 2013 v Padine otvorila slávnostný program venovaný oslavám 90 rokov založenia a 10 rokov obnovenia činnosti Spolku žien v Padine. Pri tej príležitosti bola usporiadaná výstava slovenských krojov z rôznych slovenských vojvodinských prostredí, ako aj priliehavý kultúrny program.
ÚKVS sa zúčastnil Medzinárodnej konferencie o kreatívnom priemysle CRINSS. Creative Industries Summer Sessions je Medzinárodná konferencia, ktorá sa konala 12. a 13. septembra 2013 v Kultúrnom centre v Novom Sade v organizácii Klastra kreatívneho priemyslu Vojvodiny a Európskej podnikateľskej siete. Na konferencii mala riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská prezentáciu na tému Kreatívny priemysel vo funkcii rozvoja národnostných menšín vo Vojvodine.
ÚKVS organizačne prispel k prezentácii programov, grantov a štipendií Medzinárodného Vyšegradského fondu V4. Prezentácia sa uskutočnila 24. septembra (utorok) 2013 v slávnostnej sieni Rektorátu Univerzity v Novom Sade, kedy o možnostiach financovania zo zdrojov V4 hovoril Jiří Sýkora ako predstaviteľ fondu.
V stredu 23. októbra v rámci 58. medzinárodného belehradského veľtrhu kníh v hale 4 na stánku Pokrajinského sekretariátu pre kultúru a verejné informovanie a Pokrajinského sekretariátu pre vzdelávanie, správu a národnostné menšiny knihu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry odprezentoval ÚKVS. Pri tejto príležitosti hovorili zostavovateľky knihy Milina Sklabinská a Katarína Mosnáková.
Záverom
ÚKVS sa v roku 2013 držal plánu a programu práce a finančného plánu, ktoré boli schválené na rok 2013. Z toho vyplýva, že sme z jednej strany pokračovali v už osvedčených dlhodobých projektoch a systematicky robili ich nadstavbu. Na strane druhej, poverený zakladateľom, zaoberali sme sa siedmimi festivalmi celomenšinového rázu, ktoré sú i finančne i logisticky náročné a vyžadujú si sústredenie všetkých síl ustanovizne vo chvíli, keď sa konajú. Vďaka týmto festivalom upevnili sme doterajšiu spoluprácu so slovenskými spolkami v Starej Pazove, Hložanoch, Pivnici, Kysáči, Selenči a Kovačici. Zasadzovali sme sa predovšetkým o to, aby boli v súlade s vynaloženými finančnými prostriedkami viditeľné aj kvalitatívne posuny v ich obsahoch a náplni. Toto je však cieľ, ktorý si tak ÚKVS, ako aj iné zainteresované strany ešte len budú stanovovať vo svojich plánoch v budúcnosti.
Zároveň, pri oslavovaní výročí alebo organizovaní rôznych programov sme boli prítomní aj v mnohých iných slovenských prostrediach ako je Padina, Savino Selo... S knihami z našej produkcie navštívili sme aj Šíd, Dobanovce, Ľubu, Selenču, navyše Slovákom v Silbaši sme spolu s výskumným tímom z Nitry pripravili svedectvo o slovenských tradíciách v tomto etnicky zmiešanom prostredí v podobe knižnej publikácie. O našej činnosti sa dozvedeli aj na Slovensku, v Banskej Bystrici a v Martine, ale aj v nemeckom Gomaringene. A tam, kde sme neboli, zavítal náš portál. Prostredníctvom neho snažili sme sa sledovať významné kultúrne podujatia Slovákov v Srbsku a informovať o nich slovom a obrazom. Permanentne sme dopĺňali údaje v časti, ktorá popisuje našu kultúrnu infraštruktúru, sieť našich spolkov a ustanovizní, ako aj všetko, čo patrí do cesty, ktorú sme ako Slováci na týchto priestoroch zatiaľ prekonali.
Aj v roku 2013 náš ústav bol dôležitým centrom kultúrnych dianí na kultúrnej mape mesta Nový Sad. Poriadali sa tu rôznorodé programy, ktorých spoločným menovateľom bola kultúra vojvodinských Slovákov. Boli to výstavy, literárne a hudobné večierky či konferencie, vďaka ktorým nás navštívil nemalý počet občanov tohto mesta. Chceme veriť, že sme dobré slovo o našej komunite šírili aj týmto spôsobom, pretože práve to, šírenie dobrého mena o vojvodinských Slovákoch, je hlavným heslom nášho ústavu, odkedy bol založený.
Riaditeľka
Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov
Milina Sklabinská
V Novom Sade, 8. januára 2014
-
02.06.2022 - 07.06.2022
-
04.06.2022
-
04.06.2022
-
05.06.2022
-
05.06.2022
-
08.06.2022
-
25.06.2022
Nový obsah
Práve online
