Správa o činnosti Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov za rok 2015

SPRÁVA O ČINNOSTI

ÚSTAVU PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

V ROKU 2015

 

 

Obsah správy

 

ÚVOD

 

ODDELENIE PRE KULTÚRNO-UMELECKÉ PODUJATIA, ODBORNÉ ZDOKONAĽOVANIE A VZDELÁVANIE V OBLASTI KULTÚRY A UMENIA SLOVÁKOV VO VOJVODINE

Program 1: Zveľaďovanie festivalov celomenšinového rázu

Program 2: Rozvoj kultúrnej produkcie v menších prostrediach

Program 3: Kultúrna pamäť – pripomínanie a oslava výročí a jubileí

Program 4: Program odborného zdokonaľovania a vzdelávania v oblasti kultúry a umenia

 

ROZVOJOVO-VÝSKUMNÉ ODDELENIE

Program 5: Vydavateľská činnosť ÚKVS

Program 6: Konferencie a snemovania

Program 7: Kreativita v službe rozvoja slovenskej kultúry

 

INFORMAČNO-DOKUMENTAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ ODDELENIE (INDOK)

Program 8: Kultúra vojvodinských Slovákov ON LINE

Program 9: Databáza kultúry vojvodinských Slovákov

 

MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

Program 10: Prezentácia slovenskej vojvodinskej kultúry v zahraničí

 

ZÁVEROM

 

Úvod

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov aj v roku 2015 realizoval programy a projekty zamerané na zachovávanie a zveľaďovanie hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva ako aj na podporu súčasných foriem kultúrnej tvorby Slovákov v Srbsku. V súlade s kompetenciami podľa štatútu a s rozhodnutiami nášho zakladateľa uskutočnil ÚKVS stanovené aktivity prostredníctvom permanentnej informačno-dokumentačnej, rozvojovo-výskumnej, prezentačnej a vzdelávacej činnosti.

 

Správa o činnosti za rok 2015 vychádza z plánu a programu práce na rok 2015 a z finančného plánu na rok 2015. Oba dokumenty boli pozitívne zhodnotené a schválené Správnou radou ÚKVS a zakladateľmi ÚKVS – Národnostnou radou slovenskej národnostnej menšiny a vládou AP Vojvodiny.

 

V správe o činnosti za rok 2015 sa konštatuje, že takmer všetky plánované aktivity na rok 2015 boli zrealizované.

 

ODDELENIE PRE KULTÚRNO-UMELECKÉ PODUJATIA, ODBORNÉ ZDOKONAĽOVANIE A VZDELÁVANIE V OBLASTI KULTÚRY A UMENIA SLOVÁKOV VO VOJVODINE

 

Program 1: Zveľaďovanie festivalov celomenšinového rázu

Na základe rozhodnutia 6. zasadnutia NRSNM 24. júna 2011 o festivaloch celomenšinového významu a rozhodnutia NRSNM zo 4. marca 2013 o poverení ÚKVS organizačným zabezpečením podujatí osobitného významu, tiež v súlade s pravidlami festivalov, ktoré boli schválené 27. mája 2014 na výbore pre kultúru NRSNM a vyhodnotené 23. júna 2014 na zasadnutí NRSNM, ako aj v súlade s Plánom a programom práce ÚKVS na rok 2015 a podpísanými zmluvami ÚKVS organizačne zabezpečil a finančne podporil tieto festivaly celomenšinového významu:

 

17. festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí

22. prehliadku detskej divadelnej tvorby – 3xĎ

22. detský folklórny festival Zlatá brána

35. festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč

45. folklórny festival Tancuj, tancuj...

46. prehliadku slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby – Divadelný vavrín

50. festival autentickej slovenskej piesne Stretnutie v pivnickom poli

 

45. folklórny festival Tancuj, tancuj...

Na 45. folklórnom festivale Tancuj, tancuj… vystúpilo 26 folklórnych súborov, 25 speváckych skupín a 3 ľudové orchestre. Do Hložian prišlo okolo 1300 účastníkov z nášho štátu a zo zahraničia. Festival sa konal 30. mája 2015. Všetky naplánované podujatia boli zrealizované. Dva tanečné koncerty sa uskutočnili v amfiteátri, zatiaľ čo koncert speváckych skupín a orchestrov bol v sieni Domu kultúry. Vydarené boli aj sprievodné akcie – Tanečný dom, kde sa vyučovali tance z Hajdušice, etnovýstava v Dome kultúry a predajná výstava starodávnych predmetov a jedál, ktorá bola v areáli amfiteátra.

 

Odborná porota pre hodnotenie orchestrov a speváckych skupín pracovala v zložení Juraj Ferík, Jarmila Juricová-Stupavská a Slovenka Benková-Martinková a udelila 1. cenu dievčenskej speváckej skupine KOS Jednota z Hložian, 2. cenu ženskej speváckej skupine KIS Kysáč, 3. cenu dievčenskej speváckej skupine SKUS Jánošík z Jánošíka. V kategórii ľudové orchestre získal 1. cenu ľudový orchester SKOS Detvan z Vojlovice, 2. cenu ľudový orchester SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu a 3. cena sa ušla ľudovému orchestru Domu kultúry Michala Babinku z Padiny. Táto porota sa rozhodla udeliť aj dve špeciálne ceny: ženskej speváckej skupine SKOS Detvan z Vojlovice a dievčenskej speváckej skupine SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu za dlhodobo výborný výkon na FF Tancuj, tancuj...

Tance hodnotila odborná porota v zložení: Milorad Lonić, Marijan Pavlov a Tatiana Kriváková-Amidžićová. Ceny udelila takto: 1. cena ‒ mladšia tanečná skupina KOS Jednota z Hložian, 2. cena ‒ folklórny súbor Klasy, SKUS h. Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a 3. cena ‒ folklórny súbor SKUS Jánošík z Jánošíka. Početné publikum v záverečnej časti festivalu zabavili súbory zo Slovenska (FS Bažalička, Príbelce-Plachtince), z Česka (FS Púčik, Brno), zo Srbska (FS Vila) a z Chorvátska (FS Mladost, Samobor).

Festival zorganizovali NRSNM, Miestne spoločenstvo Hložany, KOS Jednota Hložany, Obec Báčsky Petrovec a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Koordinovala ho Ivana Svetlíková, scenár napísala Monika Necpálová a moderovali Elena Vršková, Anna Funtíková a Rastislav Zorňan. ÚKVS zabezpečil časť propagačného materiálu a splnil ďalšie zmluvné povinnosti, ktoré súviseli s funkciou koordinátora festivalu. Správy o festivale, najmä správy porôt, ktoré obsahujú aj návod na skvalitnenie festivalu, ďalej fotografie a videovú dokumentáciu možno nájsť na www.slovackizavod.org.rs.

 

22. prehliadka detskej divadelnej tvorby 3xĎ

Na prehliadke 5. až 7. júna 2015 v Starej Pazove sa zúčastnili účinkujúci z týchto prostredí: Pivnica, Petrovec, Pazova, Selenča, Nový Sad, Kovačica, Padina, Bielo Blato, Boľovce, Kysáč, Kulpín, Pančevo-Vojlovica, Šíd, Binguľa, Aradáč a Púchov. Po predstaveniach všetci netrpezlivo čakali na rozprávky na nádvorí ‒ v podobe krátkych etúd ‒ v podaní Moniky Necpálovej, Vladimíra Vereša a Ranky Lepšanovićovej.

Odborná porota v zložení Zuzana Tárnociová, Miroslav Fábry a Aleksander Bako sa uzhodla na tom, že bronzovú plaketu získa Cesta ku šťastiu ZŠ h. J. Čmelíka zo St. Pazovy v réžii Aničky Balážovej a Ivana Ječmena, striebornú plaketu Petrovčania, SDV s predstavením Kde bolo, tam bolo Daniely Legíňovej Sabovej a držiteľom zlatej plakety a ceny NRSNM sa stane súbor OD Janka Čemana a ZŠ 15. októbra z Pivnice s predstavením Pes Jeana Labadieho v réžii Petra Hudáka.

 

Zriaďovatelia a organizátori prehliadky boli Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Obec Stará Pazova a KUS hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy. ÚKVS podporil dizajn propagačného materiálu a umelecké etudy. Z dôvodu rebilancie v ÚKVS a na základe požiadavky zakladateľa boli prostriedky na realizáciu tohto festivalu znížené (pozri Finančnú správu).

 

22. detský folklórny festival Zlatá brána

 

Na 22. detskom folklórnom festivale Zlatá brána v Kysáči, ktorý sa konal od 19. do 21. júna 2015, zvíťazil DFS Holubička DK M. Babinku v Padine s detskými hrami Na hajšovkách. Autorkou a nacvičovateľkou bola Anna Halajová a vedúcim orchestra Vladimír Halaj. Druhú cenu si vytancovali maličkí Petrovčania z DFS KUS Petrovská družina (ml. skupina) s Hrou o chlebe autorky a nacvičovateľky Daniely Legíňovej-Sabovej a pod taktovkou Jána Andrášika. Tretie miesto obsadil DFS SKOS Šafárik z Dobanoviec pri Slovenskom národnom dome (staršia skupina) so štylizovaným tancom Dobanovce autora a nacvičovateľa Vladimíra Radonjića. Orchester viedol Marjan Šajben. V rámci festivalu vystúpili detské súbory z Boľoviec, Dobanoviec, Lalite, Ľuby, Erdevíka, Hložian, Šídu, Báčskeho Petrovca, Lugu, Pivnice, Bingule, Kulpína, Vojlovice-Pančeva, Kovačice, Selenče, Padiny, Aradáča, Kysáča, zo Starej Pazovy, ako i zo Stepanovićeva, z Iloku (Chorvátsko), Viedne (Rakúsko) a Hontianskych Nemiec (Slovenská republika). Predviedli 44 tanečných a hudobných bodov.

 

Celomenšinového detské podujatie zorganizovala Ustanovizeň pre kultúru, informovanie a vzdelávanie Kultúrno-informačné stredisko Kysáč. Festival finančne podporili mesto Nový Sad, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Pokrajinský sekretariát pre kultúru a verejné informovanie, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov.

 

46. prehliadka slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby – Divadelný vavrín

Na 46. ročníku slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín 2015 v Starej Pazove od 6. do 15. novembra 2015 bolo predvedených desať súťažiacich divadelných predstavení. Odborná porota tretiu cenu udelila predstaveniu Pavla Brezníka Čóó Novej scény ZOPAD Domu kultúry Michala Babinku z Padiny v autorskej réžii, druhú cenu predstaveniu Čarodejník z Oz SKOS-u Detvan z Vojlovice v réžii Terezy Veberovej-Oravcovej a prvú cenu predstaveniu Ad infinitum SD VHV pri SKUS-e hrdinu Janka Čmelíka zo Starej Pazovy v réžii Miroslava Kožíka.

 

ÚKVS z dôvodov rebilancie a na základe požiadavky zakladateľa neprispel finančne celou plánovanou sumou vyčlenenou na tento festival. Zapojil sa preto do festivalu organizačne. Okrem vypisovania výziev, zasielania pozvánok mal ÚKVS na starosti aj prípravu obsahu propagačného materiálu a usporiadal sprievodné podujatie – vernisáž výstavy portrétov kultúrnych dejateľov z radov vojvodinských Slovákov autorov Pavla Popa a Pavla Čániho. Koordinátorom festivalu bol Miroslav Kožík. Obsiahla dokumentácia a správy odbornej poroty sú uložené v archíve ÚKVS, ako aj na portáli www.slovackizavod.org.rs.

 

50. festival autentickej slovenskej piesne Stretnutie v pivnickom poli

Jubilejný 50. festival sólistov slovenských ľudových piesní Stretnutie v pivnickom poli sa uskutočnil od 22. do 24. mája 2015 v Pivnici. Na úspechu podujatia majú svoj podiel spoluorganizátori a zriaďovatelia: SKUS Pivnica a NRSNM, tiež ÚKVS a Obec Báčska Palanka. SKUS Pivnica na čele s predsedom Valentínom Michalom Grňom pripravil nevšedný hudobný víkend na tomto podujatí. ÚKVS podporil festival finančne.

Odborná porota v zložení: dirigent Juraj Ferík, Jarmila Juricová Stupavská a Mária Zdravkovićová rozdelila ceny nasledovne: dve rovnocenné ceny za autentickosť piesní sa dostali Jarmile Kolárovej z Báčskeho Petrovca za pieseň Čia to labuť a Andrei Lomenovej z Kysáča za pieseň Sedela Anička; dve tretie ceny sa dostali Vlastimírovi Povolnému z Padiny, ktorý vystupoval za SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu a Kataríne Kalmárovej zo SKOS-u Detvan z Pančeva; druhú cenu za prednes získala Marína Zahorcová z Hložian a víťazkou jubilejného 50. ročníka Stretnutia v pivnickom poli sa stala Irena Nosáľová z DK Michala Babinku v Padine. Porota obecenstva dala hlasy Pivničankám: Sáre Valentíkovej a Sandre Grňovej. Špeciálnu cenu získal Robert Zgrablić, predstaviteľ Matice slovenskej z chorvátskeho Osijeku. Kroje na festivale hodnotila etnologička Vlasta Vinkovičová, ktorá udelila odmeny Daniele Đukićovej z Kysáča a Sáre Valentíkovej z Pivnice. Sólistov hudobne sprevádzal orchester pod vedením Valentína Michala Grňu. Okrem súťažných koncertov predviedol orchester aj skladby, ktoré zaznamenal pri príležitosti 50. výročia festivalu.

 

35. festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč

V poradí 35. festival slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč sa konal 18. októbra 2015 v Dome kultúry v Selenči. O zlatý kľúč a titul víťaza sa uchádzalo dvanásť nových slovenských populárnych skladieb. Odborná porota v zložení Jovan Adamov, Tanja Banjaninová a Ervin Malina určila ako víťaznú skladbu Nádej Teodóry Šimonovej, ktorá zhudobnila text Eleny Hložanovej. Cenu vyspievala Anna Berédiová zo Selenče. Obecenstvo súhlasilo s odbornou porotou a cenu takisto udelilo skladbe Nádej. Druhú cenu získala skladateľka Milina Sklabinská, ktorá zhudobnila text Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej Sleduj svoje srdce. Pieseň zaznela v interpretácii Márie Turanskej, Tatiany Jaškovej a Ivana Slávika. Tretia cena sa dostala k Ivane Ilićovej za zhudobnenie textu Kominárske šťastie biele autorky Moniky Necpalovej. Pieseň zaspievala Andrea Lačoková. Táto pieseň sa najviac páčila aj divákom, ktorí hlasovali prostredníctvom SMS hlasovania. Cenu za interpretáciu získala Renata Lovásová. Spievala skladbu Zareho Govorčina Luna, pre ktorú text napísala Slovenka Benková Martinková. Cenu za text Nestála stálica, ktorý zhudobnil Miroslav Zvara, získala Katarína Mosnáková Bagľašová. Umeleckou riaditeľkou 35. ročníka festivalu bola Slovenka Benková Martinková a koordinátorom Jozef Gašparovský. ÚKVS prispel na hudobné úpravy skladieb.

 

17. festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň, letí

13. decembra 2015 sa v Kovačici uskutočnil 17. festival populárnej hudby pre deti Letí pieseň letí 2015. Organizáciu festivalu mali na starosti Dom kultúry 3. októbra a Základná škola Mladých pokolení z Kovačice. Spoluorganizátormi boli Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Prednes sólistov sprevádzal šesťčlenný orchester v zložení Ján Petrovič, Ervin Malina, Đorđe Petriško, Ištvan Čik, Karoľ Bečeji pod taktovkou Jána Petroviča z Padiny. Sólistov sprevádzal zbor základnej školy Mladých pokolení z Kovačice pod taktovkou učiteľa hudby Pavla Tomáša st.

 

Účastníci festivalu sa uchádzali o tri ceny: najlepšia skladba, najlepšia interpretácia a najlepší text. Skladby a prednes sólistov hodnotila odborná porota v zložení Pavel Tomáš ml. (predseda) a Jaroslav Nemček a Anička Elšejková, zatiaľ čo texty hodnotila profesorka slovenského jazyka a literatúry Mária Kotvášová-Jonášová. Odborná porota 1. cenu za skladbu udelila skladateľke Vieroslave Válovcovej z Kovačice za pieseň Sestrička na text Daniela Válovca a v interpretácii Kataríny Válovcovej, 2. cenu za skladbu dostal skladateľ a autor textu Ladislav Petrovič za skladbu Hudbu milujem v prednese Ivety Petrovičovej. Tretiu cenu so odniesol skladateľ Jaroslav Glózik, ktorý zhudobnil text Žana Petráka. Pieseň pod názvom Uuúú! zaspievala Drína Veňarská.

ÚKVS financoval hudobné úpravy a interpretáciu skladieb.

 

 

Program 2: Rozvoj kultúrnej produkcie v menších prostrediach

S ohľadom na to, že rozpočet ÚKVS bol v priebehu roka znížený o 200.000 dinárov na základe rozhodnutia Pokrajinského sekretariátu pre kultúru z 9. septembra boli sme nútení realizáciu programu číslo 2 zrušiť. Avšak niektoré z uskutočnených akcií môžeme zaradiť do oblasti podpory menších prostredí.

 

ÚKVS finančne podporil podujatie V lipovom chládku a medovom sládku, ktoré sa konalo v Lugu. KUS Mladosť zorganizoval 11. júla 2015 akciu venovanú medu, medovým výrobkom, včelám a včelárom. V dedinskom parku usporiadali výstavu medu a ostatných včelích produktov. Svoje výrobky prezentovali a predávali včelári z Lugu a ďalších dedín. Spolky žien zase predstavovali svoju tvorbu. Podujatie spestrili programom domáci folkloristi, ale aj hostia zo SKOS-u Erdevík, KUS-u Jednota Šíd, ako aj tanečníci z KUS-u Brile Beočín.

 

 

Program 3: Kultúrna pamäť– pripomínanie a oslava výročí a jubileí

 

6. výročie ÚKVS

18. januára 2015 oslávil Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov 6. výročie pôsobenia. Pri tej príležitosti sa konala knižná premiéra Bibliografie Viery Benkovej. Deň 6. výročia ústavu bol koncipovaný ako prechádzka bohatou tvorbou spisovateľky Viery Benkovej a zároveň aj ako príležitosť vyprevadiť jej bibliografiu na cestu do našej kultúrnej verejnosti. Bibliografiu pripravila Boženka Bažíková a vydal ju ústav v edícii Bibliografie ako druhý zväzok. Verše Viery Benkovej recitovali Karmena Zorňanová, Milan Klinko a Miluška Majerová. Táto moderátorská trojica priblížila dielo prvej dámy slovenskej dolnozemskej literatúry prostredníctvom úryvkov z literárnovedných článkov, zaujímavých častí z jej rozhovorov i úvah a reflexií. Jej plodná dlhoročná tvorba (58 rokov) je teda zachytená aj v Bibliografii. Kniha má 437 strán a 2199 bibliografických jednotiek. Zachytáva tvorbu Viery Benkovej, literatúru o nej a register. Z rozhovoru Karmeny Zorňanovej s autorkou bibliografie Boženkou Božíkovou sa početní hostia dozvedeli o príprave tejto knihy. Bibliografiu pripravovala štyri roky a údaje čerpala z knižnice Matice srbskej, tiež z internetu a z databáz slovinskej a chorvátskej knižnice a dosť informácii jej poskytla aj Viera Benková. Literárne state umeleckým prednesom popretkávala sólistka Opery Srbského národného divadla v Novom Sade – Jaroslava Benková Vlčeková, ktorá za klavírneho sprievodu Maje Grujićovej interpretovala skladby z tvorby národného umelca Mikuláša Schneidera-Trnavského. Na záver vystúpila Ema Stupavská, držiteľka zlatých medailí z viacerých súťaží v jazzovom balete.

 

Osemdesiatka dirigenta Juraja Feríka

19. mája 2015 boli v ústave oslavy 80. narodenín Juraja Feríka ‒ prvého profesionálneho dirigenta vojvodinských Slovákov, skladateľa, upravovateľa, neúnavného člena odborných porôt a účastníka profesionálnych muzikologických sústredení. V umeleckom programe Kataríny Mosnákovej-Bagľašovej si hostia sprítomnili dielo a osobnosť Juraja Feríka od prvých hudobných krokov až po súčasnosť. Striedali sa tu zvukové nahrávky z Rádia Nový Sad, videové záznamy Slovenskej redakcie Televízie Vojvodiny, Power Pointová prezentácia s fotografiami Juraja Feríka, ako aj živé ukážky z jeho hudobného diela. Umeleckým stvárnením Feríkových autorských skladieb a úprav ľudových pesničiek jubilantovi zablahoželali hudobníci Rádia Nový Sad: Ondrej Maglovský (harmonika), Vladimír Stanković (flauta), Nikola Vučković (prvé husle), Tomislav Dimić (druhé husle), Miroslav Pap (gitara) a Ervin Malina (kontrabas). Piesne interpretovali Mária Turanská, Ivan Slávik a dievčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu. Záverečné dojímavé vystúpenie patrilo ľudovej piesni Červené jabĺčko v prednese Juraja Feríka a jeho vnučky Emy Ivanovičovej. Odovzdaním kytice kvetov a poprianím hojného zdravia, tvorivých síl a radosti z talentovaných vnúčeniec a celej rodiny zablahoželala jubilantovi v mene Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská. Medziiným povedala: „Byť osobnosťou, znamená mať talent, nadanie, odborné vzdelanie a diela, ktoré sú zhmotnením toho talentu. Avšak byť osobnosťou znamená byť predovšetkým človekom, ktorý rozdáva svoj talent, ktorý sleduje tep kultúry a snaží sa vždy radami a dobromyseľnými návrhmi tento kultúrny život zveľadiť. Aj jeden aj druhý aspekt pán Ferík má a to je niečo, čo u neho všetci obdivujeme a prečo s ním radi spolupracujeme.“ Osobitne Jurajovi Feríkovi k narodeninám zablahoželali predsedníčka Matice slovenskej v Srbsku Katarína Melegová Melichová, zborový farár Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Novom Sade Vladimír Obšust, predseda MO MS Kysáč Rastislav Surový s manželkou, predsedníčka MO MS Nový Sad Jarmila Struhárová a mnohí iní.

 

200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra

22. apríla 2015 si slovenská vojvodinská verejnosť vypočula prednášku Juliany Beňovej z Divadelného ústavu v Bratislave o Ľudovítovi Štúrovi. Divadelný ústav ako aj ďalšie ustanovizne kultúry v Slovenskej republike si pripomínali 200. výročie narodenia kodifikátora slovenského spisovného jazyka, politika a historika Ľudovíta Štúra. Divadelný ústav pri tejto príležitosti preskúmal vlastné archívy a prišiel k zaujímavým výsledkom, ktoré pani Beňová predstavila slovom, ale aj bohatou videovou dokumentáciou.

„Rôzne sociologické prieskumy nám už viackrát potvrdili, že väčšina Slovákov práve Štúra považuje za najvýznamnejšiu osobnosť slovenskej histórie. Stal sa legendou, v mnohých mestách má postavené pomníky a pomenovali po ňom ulice či literárno-jazykové súťaže... Avšak zatiaľ sa nikto vo svojich výskumoch či pohľadoch na tohto intelektuála, novinára, kodifikátora jazyka a v neposlednej miere i politika nepozrel z pohľadu „divadelného“, vyzdvihla J. Beňová. Prednáška potvrdila dobrú spoluprácu medzi Divadelným ústavom z Bratislavy a Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorá spočíva vo výmene archívnych materiálov, ale aj pri budovaní elektronických databáz o kultúre vojvodinských Slovákov. Spoluorganizátorom bolo Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade.

19. novembra 2015 premietol ÚKVS film TRUE ŠTÚR. Čierno-biely film ako svojrázna detektívka s cieľom zistiť potenciálneho vraha či meno osoby, ktorá by mohla byť zodpovedná za smrť Ľudovíta Štúra, prilákal do Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov najmä študentov slovakistiky na Univerzite v Novom Sade. Dozvedieť sa nové informácie o jednom z kodifikátorov spisovného slovenského jazyka, obohatiť svoje vedomosti o ďalšie aspekty života a tvorby tohto národovca na základe filmu, ktorý bol ocenený RTVS, bola jedinečná príležitosť, ktorú si študenti nenechali ujsť. Po premietnutí filmu bol rozhovor lektorky slovenského jazyka na Oddelení slovakistiky prof. PhDr. Marty Součkovej, PhD., s režisérom Michalom Balážom o vzniku filmu, o príčinách kombinácie hraného a animovaného filmu, ktorý mal za cieľ súčasným a pútavým spôsobom predstaviť osobnosť Ľudovíta Štúra cez rozprávanie iných postáv – jeho súčasníkov.

 

K nedožitej deväťdesiatke Zuzany Chalupovej a k 60. výročiu existencie Galérie insitného umenia v Kovačici

V Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov usporiadali 27. júna 2015 výstavu obrazov Zuzany Chalupovej. Tejto svetoznámej insitnej maliarke z Kovačice, ktorá svojimi obrazmi utvárala lepší, krajší a humánnejší svet, vzdali hold vedúci slovenských vojvodinských inštitúcií, ako i početní návštevníci, ktorí sa dozvedeli o živote a diele Zuzany Chalupovej z príhovoru Márie Raspírovej, riaditeľky Galérie insitného umenia. Hovoril aj Vladimír Valentík, výtvarný kritik, a Biljana Sikimićová, odborníčka z Balkanologického inštitútu a veľká znalkyňa menšinových kultúr v Srbsku. Ľudový orchester Rosička z Kovačice zahral slovenské ľudové piesne a deti z Kysáča, členovia Kultúrneho informačného centra, svojím spevom tiež skrášlili večierok. Dievčenská spevácka skupina SKC Pavla Jozefa Šafárika zaspievala ľudové piesne z Kovačice. Podľa scenára Miliny Sklabinskej moderovali večierok Mária Turanská a Anna Margaréta Valentová.

 

100. výročie úmrtia Emila Koléniho

V poslednú októbrovú nedeľu si pripomenuli v Hajdušici 100. výročie úmrtia Emila Koléniho. Akcia sa začala v poobedňajších hodinách, keď sa hostia stretli na hajdušickom cintoríne. Domácich aktérov reprezentovali hajdušický zbor Slovenskej evanjelickej a. v. cirkvi, Miestny odbor Matice Slovenskej v Hajdušici a predstavitelia lokálnej samosprávy: Milan Selaković, predseda obce Plandište, Branislav Stojčevski, predseda Miestneho spoločenstva Hajdušica a Miroslav Maričić, riaditeľ základnej školy. Prítomní boli aj potomkovia Koléniovcov ‒ Jaroslav Boboš s rodinou, ktorí žijú vo Vojlovici. Minútkou ticha vyjadrili prítomní Emilovi Kolénimu minútkou ticha vyjadrili pietnu spomienku. Veniec na hrob položila úradujúca riaditeľka ÚKVS Katarína Mosnáková-Bagľašová. O 15.00 hodine sa hostia zhromaždili v hajdušickom Chráme Božom, kde jánošícky farár Sladjan Daniel Srdić privítal predstaviteľov Matice slovenskej v Srbsku a miestnych odborov z Aradáča, Jánošíka, Bieleho Blata, Vojlovice, Boľoviec a Kysáča. Potom sa presunuli účastníci pred hlavný vchod do kostola, kde bola nainštalovaná pamätná tabuľa Emilovi Kolénimu. Ústrednú časť podujatia ‒ odhalenie pamätnej tabule spestril kultúrno-umelecký program, ktorí pripravili domáci ochotníci. Na nádvorí sa zhromaždilo veľa hostí z rôznych kútov Vojvodiny. Prítomní si vypočuli životopis Emila Koléniho, ktorý tu viedol v rokoch 1869 až 1909 cirkevný zbor. V mene Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov pamätnú tabuľu odhalila Katarína Mosnáková-Bagľašová. Zdôraznila, že „jubileá sú vhodnou príležitosťou zaspomínať si na život a dielo osobností, ktoré v dejinách zanechali hlboké stopy. Nie je to dôležité iba preto, aby sme na nich nezabúdali, ale aj preto, aby sme sa od nich stále učili, brali si príklady z ich dobrej praxe na poli národnom a kultúrnom. Zachovávajme si minulosť a učme sa z nej, aby sme sa vedeli zorientovať v súčasnosti a naplánovať tie dobré strategické ciele a vízie do budúcnosti.“ Hostia si pozreli výstavu obrazov mladého insitného maliara Miroslava Hraška z Hajdušice. V druhej časti podujatia bola premiéra knihy Slováci v Hajdušici a na Dolnej zemi, ktorú zostavil Vladimír Hudec. V príhovore informoval o osobnosti Emila Koléniho a jeho významnom pôsobení Vladimír Valentík, recenziu knihy prečítala Katarína Mosnáková-Bagľašová. V závere autor priblížil proces vzniku knihy.

 

Program 4: Programy odborného zdokonaľovania a vzdelávania v oblasti kultúry a umenia

V ústave sa konalo 18. a 19. septembra 2015 3. kolo dvojdňového kurzu pre moderátorov. Strelo sa na ňom sedem chtivých záujemkýň, aby získali nové skúsenosti, vymenili si vedomosti a upevnili vlastné schopnosti vykonávať prácu na verejnosti. ÚKVS nadviazal spoluprácu s odborníčkou pre rétoriku hlasu a techniku reči ‒ s hlasovou pedagogičkou na Vysokej škole múzických umení v Bratislave docentkou Helenou Čertíkovou, ktorá viedla tohtoročný seminár. Pani Čertíková vedie školenia úspešne aj v zahraničí. Moderátori si osvojili teoretické východiská a najmä praktické rady, ako realizovať verejný prejav, ako vyriešiť napríklad problémy, ktoré sa môžu nečakane vyskytnúť v priamom prenose, ako sa správať pred davom ľudí, ako narábať s dôrazom, prízvukom či tempom v texte.

 

ROZVOJOVO-VÝSKUMNÉ ODDELENIE

 

Program 5: Vydavateľská činnosť ÚKVS

 

ROČENKA ÚKVS MAJÁK 2015 (kolektív autorov, editorka Katarína Mosnáková- Bagľašová)

 

Zhrnutie všetkých aktivít ÚKVS za minulý rok sme verejnosti ponúkli aj prostredníctvom zaujímavých fotografií a textov v ročenke Maják 2014. Maják má 55 strán, ustálenú koncepciu a uvádza paralelné texty v slovenskom a srbskom jazyku. Po úvodnom príhovore riaditeľky nasledujú rubriky: Informačno-dokumentačná a komunikačná činnosť, Rozvojovo-výskumná činnosť, Prezentácia kultúry Slovákov v Srbsku, Medzinárodná spolupráca, V ústave bolo..., Podporili sme, Prezentovali sme sa. Autormi príspevkov sú prevažne zamestnankyne ústavu Milina Sklabinská, Katarína Mosnáková-Bagľašová, Nataša Simonovićová, spolupracovníčka Anna Margaréta Valentová, ako i početní externí spolupracovníci. Jazykovú úpravu mali na starosti Katarína Melichová, Milica Bracićová a Dr. Juraj Glovňa. O grafickú úpravu sa už roky stará dizajnér Đula Šanta. Všetkých päť ročeniek môžu mať záujemcovia v tlačenej podobe alebo si ich vyhľadať v elektronickej podobe na portáli www.slovackizavod.org.rs. Ročenky jedinečným spôsobom dokumentujú to, čo sa počas roka v oblasti kultúry vojvodinských Slovákov prostredníctvom našej ustanovizne urobilo.

 

ZBORNÍK 10. MUZIKOLOGICKEJ KONFERENCIE (kolektív autorov, editorka Milina Sklabinská)

 

Muzikologická konferencia, ktorá skúma, hodnotí či prehlbuje vedomosti o hudobnej predstavivosti vojvodinských Slovákov, zaznamenala v roku 2014 malé jubileum – svoje prvé desaťročie. Počas neho sme nastolili rad zaujímavých tém, ktoré zaujali odborníkov z radov vojvodinských Slovákov, ale aj zo Slovenska, Srbska, Rumunska a Maďarska. Pátrali sme v našich hudobných dejinách, snažili sme sa vniknúť do podstaty hudobnej pamäte, hodnotili sme však aj súčasné podoby hudby, ktorá pretrváva v populárnych, umeleckých, cirkevných, ľudových aj v iných dimenziách. Zaoberali sme sa hudobnou pedagogikou a spôsobmi, ako vštepovať hudbu mladej generácii vo vyučujúcom procese. Neunikla nám ani mediálna sféra, ktorá je tiež mimoriadne dôležitým faktorom pri formovaní hudobných návykov ľudí. O tom, že sme za desať rokov prešli kus užitočnej cesty, svedčia odborníci, ktorí prijali pozvanie na jubilujúcu desiatu konferenciu. Ich cenné príspevky sú obsahom takisto jubilejného ‒ desiateho zborníka. Naslovovzatí odborníci z Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied a z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského z Bratislavy, tiež naši spolupracovníci a húževnatí ctitelia slovenského vojvodinského hudobného umenia z Banskej Bystrice, ale aj z Maďarska ‒ všetci sú našou oporou a počítame s nimi aj na ďalších hudobno-teoretických konferenciách. Príspevky týchto odborníkov sú základom zborníka prác, ktorý sme predložili verejnosti.

Zborník obsahuje deväť hudobnoteoretických, etnomuzikologických a kulturologických príspevkov. Výskum piesňovej tradície Slovákov vo Vojvodine − dokumentáciu a reflexie pripravila PhDr. Hana Urbancová, DrSc., z Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Mgr. art. Kristína Lomenová, doktorandka Ústavu hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied, spracovala tradičný spev v živote Slovákov v Starej Pazove ako súčasť dizertačnej práce. Katedru hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela z Banskej Bystrice zastupoval prof. PaedDr. Milan Pazúrik, CSc., príspevkom Participácia zborových telies a osobností zo Slovenska na festivaloch speváckych zborov vo Vojvodine. Hudba ako súčasť identity bola témou príspevku doc. PhDr. Michala Babiaka, PhD., z Katedry estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Prof. PhDr. Oliver Bakoš, PhD., hovorí o hudbe ako najnižšom alebo najvyššom umení v Schellingovej Filozofii umenia. Účastníčka z Maďarska Mgr. Katarína Királyová, PhD., sa zaoberala etnomuzikologickými výskumami u Slovákov žijúcich v Maďarsku. O tanečnej pedagogike a výskume ľudových tancov vojvodinských Slovákov hovorila PhDr. Zuzana Drugová z Metodického centra Univerzity Mateja Bela, ktorá sa zaoberala výskumom slovenských ľudových tancov z Banátu, Báčky a Sriemu v archívoch na Slovensku. Mgr. art. Martin Urban, PhD., z Katedry hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela hovoril o špecifikách tanečnej pedagogiky v krajanskom prostredí. Editorkou zborníka je Milina Sklabinská. Grafickú úpravu mala na starosti Jasmina Simonovićová, obálku navrhla Katarína Lukićová-Balážiková. Príspevky dopĺňa obrázová príloha z archívu ÚKVS. Zborník vyšiel pod záštitou NRSNM. Je nepredajný a možno ho dostať v ÚKVS. Je dostupný aj v elektronickej podobe na portáli www.slovackizavod.org.rs.

 

 

SLOVENKY – ŽIVOTNÉ PRÍBEHY SLOVENIEK VO VOJVODINE

 

V roku 2003 organizácia Ženské štúdie z Nového Sadu pod vedením emeritnej profesorky Dr. Svenky Savićovej urobila výskum a následne vydala publikáciu s názvom Životné príbehy Sloveniek vo Vojvodine. Publikácia bola pripravená metódou „oral history“: obsahuje výpovede Sloveniek o svojom živote. Táto publikácia, ako aj knihy o ženách iných etník sa stali obľúbeným čítaním verejnosti. Jej nízky náklad podnietil Ženské štúdie ako aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, aby ju vydali znova. Druhé doplnené vydanie okrem pôvodných textov obsahuje dva texty navyše. Životné príbehy Sloveniek z Vojvodiny sú pútavým čítaním, v ktorom nachádzame tie najúprimnejšie vyznania, životné skúsenosti či príhody Sloveniek z Kysáča, Nového Sadu, Báčskeho Petrovca, Kovačice, Pivnice, Kulpína a Starej Pazovy. ÚKVS opätovným vydaním publikácie prispel nielen k dokumentovaniu života Slovákov v minulosti, ale aj k šíreniu hodnôt tohto viacjazykového a viackonfesionálneho prostredia, v ktorom už vyše dve a pol storočia dopĺňajú multikultúrnu mozaiku Slováci.

ÚKVS v roku 2015 pokračoval v projekte Ženských štúdií z Nového Sadu. Tentokrát sa výskumy životných príbehov Sloveniek konali v Rumunsku, Maďarsku a Chorvátsku, a to za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V prípravnej fáze sa konalo úvodné školenie o metodológii „oral history“, ktoré viedla Anna Jašková. Potom bádatelia Anna Jašková, Aneta Lomenová, Anna Margaréta Valentová a Marijan Pavlov urobili výskumy v Maďarsku, Rumunsku a Srbsku. Rozhovory s informátorkami budú pokračovať aj v Chorvátsku.

Cieľom projektu je preskúmať a odborne zaznamenať životné príbehy Sloveniek na Dolnej zemi a tak prispieť k odhaľovaniu života krajanov v čase a priestore. Konkrétnym cieľom je pripraviť štúdiu Životné príbehy Sloveniek na Dolnej zemi, ktorá nielen zahrnie výsledky terénnych výskumov, ale predstaví aj výpovede žien v Srbsku, Maďarsku, Rumunsku a Chorvátsku. Očakávame, že terénne výskumy rozvinú medzinárodnú spoluprácu a prinesú idey na niektoré nové spoločné projekty.

 

MALIARSTVO TICHEJ VÁŠNE - I. zväzok v edícii SlovArt

 

Výtvarná monografia diel Márie Gaškovej Maliarstvo tichej vášne je prvou výtvarnou monografiou, ktorú pripravil na vydanie ÚKVS. Vyšla v novozaloženej edícii SlovArt a je prvou v plánovanej sérii vydaní o umeleckom diele našich aktuálne tvoriacich výtvarných umelcov. Autorský text Savu Stepanova má 50 strán a je uvedený v troch jazykových mutáciách: slovenskej, srbskej a anglickej. Vizuálne knihu pripravilo Štúdio dizajnu Maksimov a znak edície s názvom SlovArt navrhol Darko Vuković. Monografia obsahuje aj recenzie výtvarných kritikov Bohumíra Bachratého a Vladimíra Valentíka.

Výtvarná monografia bola verejnosti predstavená 20. apríla 2015 na Medzinárodnom salóne kníh v Novom Sade. Prítomní mali možnosť si zalistovať v monografii a vypočuť si niečo viac o vzniku knihy a o diele Márie Gaškovej. Na prezentácii Sava Stepanov povedal nasledovné: „Mária Gašková začala maľovať na začiatku 70. rokov a odvtedy až dodnes vytvorila jeden koherentný umelecký opus. Teraz je ten najlepší čas, aby sme si ten opus na jednom mieste pozreli. Lebo jedným zo špecifík Márie Gaškovej bola jej neagresívna vystavovateľská činnosť. Ona sa teda nikdy nenáhlila a nikdy nevnucovala iným svoje diela. Pri tom bola stále prítomná v najnovších trendoch juhoslovanského, srbského, resp. vojvodinského umenia, na svojich obrazoch znázorňovala nové javy subtílnym spôsobom. Tak v jej diele možno nájsť obrazy, ktoré patria do abstrakcie 70. rokov, umenie novej expresionistickej tvorby z 80. rokov a tiež aj obrazy, ktoré kriticky sledujú dianie z 90. rokov. Gašková v tom účinkovala ticho a preto môj text v monografii má názov Maliarstvo tichej vášne,“ povedal S. Stepanov. Riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská predstavila vydavateľskú činnosť tejto ustanovizne a povedala, že účelom vydaných publikácii je prezentovať výsledky výskumno-vedeckej činnosti našich vedcov a umelcov. Tiež hovorila o novozaloženej edícii SlovArt, ktorá má za cieľ predstaviť súčasných popredných umelcov z radov vojvodinských Slovákov a ich výtvarné dielo. „Priali by sme si, aby ÚKVS každý rok vydal jednu monografiu v tejto edícii,“ povedala M. Sklabiská. Recenzent publikácie a výtvarný kritik Vladimír Valentík sa tiež zmienil o tomto vydavateľskom počine a okrem iného povedal, že je dobre, že ústav našiel sily vydávať aj takéto umelecké knihy, čo je podľa jeho slov veľmi náročná práca. „S takouto knihou naša kultúra môže ísť do sveta,“ povedal V. Valentík. „My máme bohatú výtvarnú scénu a je to segment našej kultúry, ktorému určite treba venovať väčšiu pozornosť. Veľmi ma teší, že prvá výtvarná monografia v novej edícii ústavu je venovaná práve Márii Gaškovej, na ktorú sme všetci hrdí a na ktorú, zdá sa, ešte len hrdí budeme,“ dodal V. Valentík.

 

MONOGRAFIA VOJLOVICA ‒ KULTÚRNE TRADÍCIE SLOVÁKOV V BANÁTE

 

Monografia Vojlovica ‒ kultúrne tradície Slovákov v Banáte je dielom autorského kolektívu pod vedením prof. PhDr. Jaroslava Čukana, CSc. Ide o piatu monografiu slovenskej vojvodinskej obce, ktorú pripravil tím Fakulty manažmentu a kultúry FF UKF z Nitry. Finančne podporil jej vydanie aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a to s cieľom, aby sa aj takto chránilo a zachovávalo kultúrne dedičstvo slovenských vojvodinských lokalít.

"Vojlovica je prvým slovenským etnokultúrnym spoločenstvom, existujúcim na území iného štátu mimo územia Slovenskej republiky, ktoré má zmapované, zhodnotené a publikované svoje kultúrne dedičstvo podľa novej, špeciálnej metodiky. Materiál vznikol v súvislosti s prípravou knižnej publikácie, je jej integrálnou súčasťou, ale má osobitný význam a hodnotu. Je to otvorený systém, ktorý bude možné v budúcnosti dopĺňať tak, ako sa bude obohacovať a vyvíjať vojlovické kultúrne dedičstvo," čítame v monografii, ktorej editorom je prof. PhDr. Jaroslav Čukan, CSc. Autorský kolektív v zložení prof. PhDr. Jaroslav Čukan, CSc., PhDr. Zuzana Drugová, PhDr. Michala Dubská, PhD., Ing. Marián Járek, PhDr. Michal Kurpaš, PhD., Mgr. Branislav Kulík, doc. PhDr. Ladislav Lenovský, PhD., doc. PhDr. Boris Michalík, PhD., PhDr. Peter Michalovič, PhDr. Roman Zima, PhD., PhDr. Marián Žabenský, PhD., sa snažil spracovať predovšetkým špecifické kultúrne prvky a javy, zdôrazniť ich hodnotu, význam kultúrnych tradícií pre etnickú aj lokálnu identitu a prispieť k revitalizácii kolektívnej pamäti. Monografia mapuje geografiu a kultúrno-historický vývoj krajiny, kontakty s urbánnym prostredím a so slovenskými spoločenstvami vo Vojvodine, dejiny cirkevného zboru, vedomie príslušnosti (dedinské-mestské, agrárne-priemyselné), transformácie tradičnej architektúry, tradičnú gastronómiu, spolkovú činnosť a kontakty so zahraničím, kontakty s Hubovou, obyčajové tradície, tapantoše ‒ tance a tanečné príležitosti, slovenské ľudové piesne. Monografia tiež mapuje a hodnotí kultúrny potenciál. Jej súčasťou je zborník ľudových piesní.

 

SLOVÁCI V KRÁĽOVSTVE SRBOV, CHORVÁTOV A SLOVINCOV ‒ III. zväzok v edícii Doktorské dizertácie

 

ÚKVS vydal v edícii Doktorské dizertácie, ktorá bola založená v roku 2011, tretiu doktorandskú prácu. Doteraz vyšli knihy Epický priestor a jeho dve podoby v modernej slovenskej novelistike autorky Emílie Čelovskej a Literárna tvorba Jána Labátha autorky Zuzany Čížikovej. Po dvoch literárnovedných publikáciách vyšla kniha z dejín vojvodinských Slovákov.

Prezentácia knihy Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929 autorky Gabriely Gubovej-Červenej bola 8. októbra 2015 v ÚKVS. Katarína Mosnáková-Bagľašová zdôraznila, že „táto edícia veľmi významná a dôležitá jednak preto, že ňou mapujeme, ktorými oblasťami kultúry sa zaoberajú naši absolventi doktorandských štúdií, prispievame k rozvoju a prezentácii rôznych vedných disciplín vojvodinských Slovákov a zároveň podporujeme našich mladých vedcov a odborníkov z rôznych oblastí kultúry.“ Riaditeľ SVC Vladimír Valentík predstavil knihu Slováci v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov 1918 – 1929, zmienil sa o jej význame pre vojvodinských Slovákov v súčasnosti, ktorí sa na základe príkladov z dejín a textov z publikácie zdajú byť nepoučiteľní a preto sa im táto kniha ponúka ako možnosť nahliadnuť do budúcnosti na základe faktov z minulosti. Na večierku sa predstavili i mladí hudobníci Juraj Súdi ml. a Emília Kovačevová, ktorí na klavíri a husliach zahrali skladbu Panis Angelicus od Cesara Francka. Na záver sa prihovorila autorka knihy Gabriela Gubová-Červená, ktorá sprítomnila vznik publikácie, priebeh jej doktorandských štúdií a obhajobu doktorskej dizertácie a napokon jej knižné vydanie.

 

VÝTVARNÁ MONOGRAFIA PAVLA POPA ‒ II. zväzok v edícii SlovArt

 

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov v roku 2016 v edícii výtvarných monografií SlovArt plánuje vydať výtvarnú monografiu venovanú životu a dielu akademického maliara Pavla Popa. Prvú fázu projektu podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V súlade so žiadosťou a schválenými prostriedkami boli v roku 2015 pripravené odborné texty (autori Sava Stepanov a Vladimír Valentík) a reprodukcie obrazov a grafík (autori Michal Madacký a Milovan Ulićević). Cieľom edície výtvarných monografií je podporiť prácu akademických výtvarníkov ‒ Slovákov žijúcich v Srbsku a umožniť vydanie kvalitných monografií, ktoré prostredníctvom odborných recenzií, ako aj kvalitného dizajnu a fotografií umeleckých diel predstavia celoživotnú púť umelcov. Monografie sa pripravujú v slovenskom, srbskom a anglickom jazyku.

 

SLOVÁCI VO VOJVODINE - PREMENY SVOJBYTNOSTI ENKLÁVNEHO SPOLOČENSTVA (prof. PhDr. Ján Botík, DrSc.)

 

V roku 2014 začal pracovať na významnej publikácii Slováci vo Vojvodine prof. Ján Botík zo Slovenskej republiky, ktorý pobudol v Srbsku v čase 20. − 30. mája 2014 a navštívil v Novom Sade, Báčskom Petrovci a Starej Pazove takmer všetky relevantné kultúrne ustanovizne, v ktorých získal cenný materiál. Na základe metodického pokynu autora zabezpečil ústav 600 fotografií z Múzea Vojvodiny, ktoré boli pri tejto príležitosti digitalizované a mnohé z nich budú použité v knihe, takisto dokumentačné materiály zo Slovenského národného múzea z Martina, ako aj iné dokumenty. Kniha spracúva témy ako K fenoménu migrácie vojvodinských Slovákov, Slovensko a slovenská Dolná zem, Slováci v multietnickej Vojvodine, Zapúšťanie koreňov a osvojovanie vojvodinského prostredia, Oddaní sedliackemu stavu, Tradičná rodina a domácnosť, Dedinská pospolitosť, Staviteľstvo a bývanie, Odev a odievanie, Strava a stravovanie, Obrady a obyčaje, Hudba, spev, tanec, Multietnická Vojvodina a jej kultúrne súradnice, Emigrácia vojvodinských Slovákov a i. Recenzent knihy doc. PhDr. Michal Babiak, CSc., o tomto diele povedal: „Botíkova monografia je podobná Mrázovej eseji, ale i odlišná od nej: podobná je svojou ľahkosťou, s akou o tak závažných veciach, ako je osud jedného národa uvažuje a hovorí, no líši sa metódou: Botík hovorí hutne, vedecky, odvoláva sa na pramene, argumentuje, dedukuje, analyzuje i syntetizuje, opisuje, interpretuje, hodnotí; obe diela sú si podobné tým, že vojvodinských Slovákov predstavujú – Slovensku i sebe samým. No líšia sa v horizonte pozorovania: Mráz prichádza z Vojvodiny a hovorí o rodisku z perspektívy zlomkovitých, útržkovitých, voľne na seba napojených spomienok angažovaného literáta; oproti tomu Botík ide zo Slovenska za vojvodinskými Slovákmi a vydáva o nich podrobné vedecké svedectvo na základe osobnej skúsenosti výskumu v duchu biblického: Hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené.“

Úvodné slovo napísala M. Sklabinská a v ňom sa okrem iného uvádza: "Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov počas prvých dvoch funkčných období (2008 – 2015) založil rad edícií a vydal početné publikácie, ktoré sú venované umeniu a kultúre Slovákov žijúcich v Srbsku. Každá z nich má svoju hodnotu a je prínosom do oblasti, ktorú spracúva, avšak o dvoch knihách hovoríme a budeme hovoriť ako o našich špičkových edičných počinoch. Tým prvým je prvé a druhé vydanie publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry (2011, 2012), ktoré zostavili Milina Sklabinská a Katarína Mosnáková. Tým druhým znamenitým vydaním je kniha, ktorú práve držíte v rukách: Slováci vo Vojvodine autora Jána Botíka. V kompendiu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry podávame problematiku Slovákov žijúcich v Srbsku cez prizmu tridsiatich šiestich prostredí, v ktorých kedysi existovali alebo dnes existujú organizované formy kultúrneho života. Zameriavame sa na roky vzniku a na celkový rozvoj kultúrnych štruktúr v daných prostrediach a snažíme sa ponúknuť percipientom obraz o tom, v akých podobách existujú dnes. Preto sa realizovali aj terénne výskumy, ktoré prinášajú aktuálny obraz o komunite Slovákov v súčasnosti. Na rozdiel od tejto metodológie publikácia Slováci vo Vojvodine podáva totožnú tematiku, avšak úplne iným spôsobom. Premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva je jej podtitul, ktorý naznačuje, že ide o syntetizujúci pohľad s mimoriadnou šírkou a dôkladným poznaním všetkých už dostupných a zverejnených písaných dokumentov k tejto téme". Kniha bola v roku 2015 kompletne pripravená na vydanie.

 

Program 6: Konferencie a snemovania

 

270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine

 

Začiatkom roka 2015 sa dve významné slovenské vojvodinské inštitúcie ‒ Oddelenie slovakistiky Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov ‒ podujali pripomenúť si 270. výročie príchodu Slovákov na územie Vojvodiny, presnejšie do Báčskeho Petrovca. Slováci sa v roku 1745 dostali na tzv. futocké panstvo patriace Čarnojevićovcom. Postupne začali osídľovať aj iné prostredia, v ktorých si zakladali cirkevné zbory, školy, čitárne, knižnice, spolky, združenia, snažiac sa zachovať si svoj jazyk, písmo, kultúru a slovenskú identitu. Dnes vo Vojvodine Slováci žijú v 36 prostrediach, v ktorých majú organizovaný bohatý kultúrny život, vzdelávajú sa, pracujú, modlia sa, rozmýšľajú po slovensky...S cieľom zmapovať súčasný stav, vyjadriť svoj názor, víziu a predstavy do budúcnosti z oblasti literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine, no takisto podať prehľad minulosti usporiadali Oddelenie slovakistiky FF UNS a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov 16. októbra medzinárodnú konferenciu 270 rokov dejín, literatúry a jazyka Slovákov vo Vojvodine. Konferenciu, ktorá sa konala na Filozofickej fakulte, slávnostne otvorila vedúca Oddelenia slovakistiky prof. Dr. Jarmila Hodoličová. Konštatovala, že na konferenciu sa prihlásilo vyše 60 referentov zo Srbska, Maďarska, Slovenska, Česka, Macedónska, Rumunska, Slovinska, Kanady a Austrálie. Všetky príspevky budú uverejnené v zborníku.

17. októbra navštívili účastníci konferencie slovenské vojvodinské inštitúcie a organizácie v Báčskom Petrovci počas výletu, ktorý pripravili organizátori. Prvá zastávka bola na Gymnáziu Jána Kollára, o ktorom hovorila pani učiteľka slovenčiny Anamária Boldocká-Grbićová. Galériu Zuzky Medveďovej a v nej nainštalovanú výstavu ilustrácií Štefana Pavelku predstavil Vladimír Valentík, výtvarný kritik a riaditeľ Slovenského vydavateľského centra. V miestnostiach Spolku petrovských žien si hostia pozreli výstavy Do vena mladej neveste a Konope, konope. Hostia si pozreli aj kostol SEAVC v Petrovci. O činnosti Matice slovenskej v Srbsku hovorila jej predsedníčka Katarína Melegová Melichová, výstavu Slovenského vojvodinského múzea a Najstarší dom v Petrovci hosťom predstavil Pavel Čáni, riaditeľ SVM. Na záver si hostia pozreli kaštieľ v Kulpíne

 

11. muzikologická konferencia v znamení témy Dramaturgia a manažment hudobných podujatí

 

12. decembra 2015 sa stretli hudobní odborníci z radov vojvodinských Slovákov na 11. muzikologickej konferencii s názvom Slovenská hudba vo Vojvodine. Konferencie muzikológov vstúpili do ďalšej dekády ‒ budú aj naďalej otvárať nové témy a ponúkať odpovede na otázky spoznávania našej hudobnej tradície a súčasného umenia. V mene organizátorov sa ujal slova Vladimír Valentík, predseda Správnej rady Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý ocenil organizáciu konferencií, ako aj vydávanie zborníkov. V podobnom duchu sa niesli príhovory Jána Slávika – predsedu Výboru pre kultúru NRSNM, ako aj Anny Medveďovej – predsedníčky Komisie pre hudobnú činnosť VPK NRSNM. Konferencii popriali úspešný priebeh a výsledky, ktoré ovplyvnia hudobnú prax. Realizátorka konferencie Milina Sklabinská predstavila prítomným zborník prác z X. muzikologickej konferencie. Ide o jeden z najobsiahlejších zborníkov, ktorý prináša rad príspevkov na tému Hudba v živote človeka. Potom darovala prítomným zborníky.

Prvý referent Mgr. Ivan Bagľaš, PhD., psychológ predstavil prieskum verejnej mienky na hudobných festivaloch Slovákov v Srbsku. Sústredil sa najmä na Folklórny festival Tancuj, tancuj a na Stretnutie v pivnickom poli. Výsledky výskumu boli mimoriadne pútavé. Skonštatoval, že sme vo výskumoch verejnej mienky ešte len v začiatkoch a že treba v rozpočte plánovať ďalšie sondovanie, ktoré nám exaktne a fundovane ukáže, aká je spokojnosť odbornej, ale aj širokej verejnosti. Mediálna sféra je mimoriadne dôležitá v šírení hudobných podujatí.

Anna Jašková – zástupkyňa riaditeľa druhého programu Televízie Vojvodiny ‒ zdôraznila úsilie médií vysielať podujatia v priamom prenose, respektíve ich odvysielať v repríze. Tak sa auditórium podstatne rozširuje. Spolupráca medzi inštitúciami a festivalmi môže priniesť nové mediálne produkty ako hudobné klipy, najmä tie pre deti.

O hudbe vojvodinských Slovákov z aspektu uplatňovania prostriedkov z rozpočtu republikového Ministerstva kultúry, o kvalite, kvantite a obsahu hovorila Aleksandra Đorđevićová. V príspevku Kto diriguje mojím projektom sa zmienila o všeobecných manažérskych praktikách, s ktorými sa stretáva v projektovej dokumentácii na úseku súčasnej tvorby a kreatívneho priemyslu. Slovenská komunita sa v porovnaní s inými menšinovými spoločenstvami môže pochváliť tým, že má zastúpenú hudbu pre deti, ale aj zborový spev a že v ostatných rokoch badať rôznorodosť hudobných žánrov.

Druhá polovica pracovného dňa patrila hosťom zo Slovenska a z Česka. O podujatiach hudobného charakteru v Národnom osvetovom centre v Bratislave hovorila Mgr. Petra Krnačová, PhD., riaditeľka odboru záujmovej umeleckej činnosti a projektov záujmovej umeleckej činnosti Národného osvetového centra. Sústredila sa na dramaturgiu a genézu jedného z najväčších festivalov v Slovenskej republike – Východná.

Záverom vystúpil Dr. Vlastimil Fabišik, ktorý ako dramaturg a zriaďovateľ niekoľkých festivalov hovoril o tom, čo sa všetko deje predtým, než prídu diváci. Podal zaujímavé rady a podelil sa s prítomnými o svoje skúsenosti z festivalu Jánošíkov dukát v Rožnove pod Radhoštem, z Festivalu chleba v Brne a z Karajanskej nedele Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Ocenil interakciu s divákmi, hovoril, že sa im ponúkajú okrem kvalitných folklórnych programov aj zábavné a humorné žánre, že sa usporadúvajú súťaže, ktoré plnia nielen zábavnú, ale aj výchovnú funkciu.

 

Program 7: Kreativita v službe rozvoja slovenskej kultúry

 

Pravidelný ročný fotokonkurz sa v roku 2015 niesol v znamení témy Najstaršia pohľadnica z vojvodinských prostredí a konal sa po piatykrát. Vyhodnotenie fotokonkurzu bolo 21. decembra 2015 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov. Ústav si ešte pri založení zaumienil nielen podporovať a rozvíjať súčasnú kultúru a umenie, ale aj rôznymi programami a projektmi starať sa o kultúrne dedičstvo vojvodinských Slovákov. Jeden z takých programov je i fotokonkurz, ktorý sa vypisuje s cieľom zachovávať fotografický materiál a zároveň podporovať našich usilovných fotografov a zberateľov starých fotografií z celej Vojvodiny. Na konkurz reagovalo 10 účastníkov: Juraj Pucovský z Lalite, Adam Jonáš z Bieleho Blata, Anna Bagľašová z Aradáča, Ľudmila Berediová Stupavská z Kysáča, Anna Gáliková z Kovačice, Janko Čérny z Čeláreva, Martina Valentová z Padiny, Alexandra Papová z Padiny, Jaroslav Miklovic zo Starej Pazovy a Zuzana Dudková z Hložian. Podľa rozhodnutia komisie, ktorá pracovala v zložení Igor Bovdiš – fotograf, Đula Šanta – akademický maliar a dizajnér a Samuel Koruniak – historik a slovenčinár najvýstižnejšiu pohľadnicu poslal Adam Jonáš z Bieleho Blata. Víťaz získal digitálny fotoaparát a všetci účastníci dostali knižné darčeky, ako aj balík reprintov starých pohľadníc. Darčeky udelila úradujúca riaditeľka ÚKVS Katarína Mosnáková-Bagľašová. Keďže sa pohľadnice budú zapracúvať do databázy ÚKVS, priblížil prítomným tento elektronický archív Marijan Pavlov. Program spestrila dievčenská spevácka skupina SKC P. J. Šafárika z Nového Sadu.

 

 

Do programu kreativity v službe rozvoja slovenskej kultúry zaraďujeme aj cyklus rozhlasových vysielaní Zakorenení v stopách predkov, ktorého autorkou je Anna Margaréta Valentová. Je to nezávislá produkcia pre Rádio Vojvodiny. Ide o dvanásť vysielaní − dvanásť portrétov významných osobností slovenskej vojvodinskej verejnosti. Kultúrni dejatelia, učitelia, farári, spisovatelia, maliari − osobnosti zo všetkých sfér verejného života, ktorí sa zaslúžili o rozvoj kultúry, vedy, osvety, cirkvi, hospodárstva vojvodinských Slovákov, ako aj všetkých ostatných národností, žijúcich na tomto území. Popri najdôležitejších faktoch z ich života sa tu uvádzajú zaujímavosti z pôsobenia medzi vojvodinskými Slovákmi, ako aj kultúrne a spoločenské styky so Srbmi. Pripojené sú ilustrácie z ich vlastnej tvorby, hudby, úryvky z diela, či výstižná hudba. V príprave na vysielanie sme spolupracovali s Rádiom Kysáč, konkrétne s Michalom Ďurovkom a Ondrejom Sabadošom. Predstavili sme osobnosti Pavla Jozefa Šafárika, Félixa Kutlíka, Jána Kvačalu, Viliama Figuša-Bystrého, Mikuláša Schneidera-Trnavského, Adama Vereša, Vladimíra Hurbana Vladimírova, Jána Siráckeho, Zuzku Medveďovú, Jána Čajaka ml., Zuzanu Chalupovú a Jána Kmeťa. Za ochotu a účasť vo vysielaniach treba poďakovať Samuelovi Boldockému, Víťazoslavovi Hroncovi, Jaroslavovi Javorníkovi, Miline Sklabinskej, Vladimírovi Valentíkovi, Jarmile Hodoličovej, ako i Michalovi Ďurovkovi a Branislavovi Čemanovi. Za spoluprácu ďakujeme Jánovi Čemanovi, šéfredaktorovi Redakcie v slovenskej reči RTV za súhlas na použitie nahrávok tejto televízie vo vysielaní a tiež SKC Pavla Jozefa Šafárika za súhlas na použitie nahrávky úryvku ich divadelného predstavenia.

 

INFORMAČNO-DOKUMENTAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ ODDELENIE (INDOK)

 

Program 8: Kultúra vojvodinských Slovákov ON LINE

 

Aktivity ÚKVS a správy z rôznych oblastí kultúry vojvodinských Slovákov − slovom, fotografiou, prípadne i videom dokumentoval a širšej verejnosti prinášal webový portál www.slovackizavod.org.rs. V roku 2015 pribudlo doň okolo 250 nových správ, 25 fotogalérií, 25 vedeckých príspevkov a správ odborných porôt z celomenšinových podujatí, početné výzvy, tiež nové udalosti z kultúry vojvodinských Slovákov a rozličné neperiodické témy. Všetko v slovenskom, srbskom a čiastočne aj anglickom jazyku, čo prispelo k zviditeľňovaniu slovenskej vojvodinskej kultúry v širšom kontexte.

Na domovskej stránke pribudla v roku 2015 nová rubrika Ústav odporúča. Tu sa uverejňujú recenzie na knižné diela, hodnotné literárne knihy, publikácie a monografie vojvodinských Slovákov. Nové témy na portáli možno sledovať v rubrike Nový obsah. Technicky a vizuálne sa vylepšila galéria obrazov, fotografií a pribudla nová téma Kvíz, ktorým si môžu návštevníci otestovať hravým spôsobom vedomosti z minulosti vojvodinských Slovákov. V rubrike Edukácie sme uverejňovali „powerpointové“ prezentácie z konferencií, prednášok a okrúhlych stolov.

Vďaka mapke na portáli sa dá zistiť sledovanosť, teda koľko návštevníkov si denne portál otvorí, z ktorých miest a krajín sveta nás sledujú. Na základe štatistiky možno konštatovať, že od januára 2013 dodnes si portál otvorilo približne 300 000 návštevníkov. Najviac nás sledujú v Srbsku (54,92%), na Slovensku (28,17%), v Spojených štátoch amerických (3,1%) a potom aj v Česku, Kanade, Chorvátsku, Nemecku, Austrálii, Maďarsku atď. Náš portál si otvorilo 137 štátov sveta.

Sústavný záujem používateľov internetu o obsah tohto portálu jednoznačne potvrdil, že ide o jeden z najúspešnejších projektov ústavu. Portál prispel okrem zviditeľňovania slovenskej menšiny v Srbsku aj k zhromažďovaniu a elektronickému archivovaniu údajov o kultúre vojvodinských Slovákov.

Prevádzku portálu podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, čo malo vplyv na vzájomnú výmenu informácií a obojstranne prospešnú spoluprácu.

O obsah portálu zabezpečujú zamestnanci a externí spolupracovníci ústavu, zatiaľ čo programovú a technickú údržbu má na starosti odborná firma Enter z Nového Sadu.

 

Program 9: Databáza kultúry vojvodinských Slovákov

 

V roku 2015 sa pokračovalo vo zveľaďovaní fondu databázy ÚKVS. Vo februári 2015 dokončil Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov digitalizáciu jednej časti zvukových nahrávok z terénnych výskumov univerzitného profesora, popredného lingvistu a bádateľa Daniela Dudka. Výskumný materiál z Báčky, Sriemu, Banátu a Slavónie spracoval do elektronickej podoby a sprístupnil budúcim generáciám a výskumným pracovníkom. Daniel Dudok v roku 2014 odovzdal svoje celoživotné výskumné dielo Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Vzácny audiomateriál (okolo 100 kaziet a pásov rozhovorov s informátormi z rôznych slovenských dedín v Srbsku a Slavónii) sa digitalizoval v rámci oddelenia INDOK a následne sa zapracúval do elektronickej databázy. Zachránil sa tak materiál z terénnych výskumov v Padine, Kovačici, Jánošíku, Zreňanine, Ostojićeve, Aradáči, Hajdučici, Bielom Blate, Kulpíne, Laliti, Silbaši, Selenči, Begeči, Kysáči, Hložanoch, Erdevíku, Dobanovciach, Starej Pazove, Slankamenských Vinohradoch, Lugu, Iloku, Pivnici a Báčskom Petrovci.

Od marca 2015 sa postupne vnášali ďalšie časti z edície slovenských ľudových piesní z Vojvodiny. Tento bohatý fond poskytla ústavu Jarmila Cinkotská, bývalá redaktorka rádia Nový Sad. Ide o zdigitalizované nahrávky z rôznych vojvodinských prostredí. Pôvodný materiál bol nahraný ako jedna súvislá nahrávka, ktorá bola zaznamenaná v teréne na magnetofónové pásy. Išlo prevažne o pôvodné lokálne ľudové piesne a rozhovory s rôznymi osobnosťami a interpretmi. Po ukončení digitalizácie boli pesničky a rozhovory ukladané a zatrieďované do databázy. Celkovo je zachytených 390 piesní a 60 rozhovorov. Z tematického aspektu je väčšina pesničiek venovaná ľúbostným témam a iba menšia časť je o historických a lokálnych udalostiach, najmenej je svadobných a vysťahovaleckých pesničiek.

Jednotlivé položky v databáze sa triedia podľa dostupných informácií zo získaného pôvodného materiálu (dedina, prípadne meno). Primárne rozdelenie vnesenej položky je definované podľa žánru, regiónu, odkiaľ nahrávka pochádza, nasleduje konkrétnejšia lokalita, čiže dedina, a na konci je uvedené meno interpreta (pokiaľ je známe).

Potešujúci je fakt, že zachované piesne sú v približnom pomere z Báčky, Banátu a Sriemu. Pri niektorých nahrávkach boli uvedené celé mená interpretov, niekde iba iniciály a niektorí zostali anonymní. Tak sú uvedené napríklad zo Starej Pazovy Marka Lakatošová, Lenhart, Šagová, Juraj Ondrík, Zuzana Slančíková, Zuzana Varecová, z Brehov Pavel Lazár, z Pivnice Bélová a Beden; z Kovačice Ďuriš a Ďarmotský, z Hložian Báďonská a Dobrocká, z Petrovca Drieňovská, Fabianová, Ušiaková a Dudášová.

Do databázy bol zakomponované aj historické pohľadnice z dedín a miest, v ktorých žijú Slováci, a ktoré do ÚKVS v rámci piateho kola fotokonkurzu posielali usilovní zberatelia. Vďaka tomuto súbehu sme zozbierali 39 pohľadníc z Báčskeho Petrovca, Kovačice, Starej Pazovy, Padiny, Aradáča, Bieleho Blata, Lalite, Šídu, Báčskej Palanky, Čeláreva, Somboru, Zreňanina, Belehradu, Nového Sadu a chorvátskeho Iloku a Bjelovaru. Pohľadnice sú elektronicky spracované a najzaujímavejších desať získalo reprint.

Elektronická databáza ÚKVS bola vytvorená v roku 2009 ako projekt, ktorým sa umožňuje systematizovať a na jednom mieste zachovávať digitalizovaný zvukový, videový, printový a fotografický materiál so zámerom vytvoriť elektronický archív. Ten prispeje k zachovaniu, zveľadeniu a rozvoju výskumnej činnosti a všeobecne kultúry vojvodinských Slovákov. Od vytvorenia elektronickej databázy sa zachycuje rozmanitý archívny materiál ‒ najstaršie videové záznamy, staré fotografie, reprodukcie umeleckých diel, nahrávky ľudových piesní a nových umeleckých skladieb, digitalizované ročníky časopisov, kníh a i. Každá entita sa dôkladne spracúva a popisuje stanovenými metaúdajmi a postupne sa tak pripravuje jeden ucelený elektronický archív o kultúre vojvodinských Slovákov.

 

Knižnica ÚKVS

Knižnica Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov je otvorená pre všetkých záujemcov o slovenskú vojvodinskú kultúru a ponúka bohatý zoznam titulov v rôznych jazykoch a z rôznych oblastí. Sú to knihy na každodenné čítanie a aj také, ktoré predstavujú najhodnotnejšie umelecké alebo odborné hodnoty dolnozemských Slovákov. Zámerom knižnice je rozširovať informatívnosť o slovenskom národnostnom spoločenstve vo Vojvodine, ale aj pramene a služby tunajším vedeckým pracovníkom, odborníkom, umelcom a iným občanom, ako aj poskytovať pomoc vo vzdelávaní, či výskume. Jej cieľom je aj zbierať, spracúvať a uchovávať všetky relevantné písané zdroje, týkajúce sa vojvodinských Slovákov.

Knižný fond pozostáva zo slovníkov, encyklopédií, jazykovedných príručiek, literárnych diel slovenských vojvodinských spisovateľov, kritík, literárnej teórie, monografií dedín a miest, ale aj kníh z oblasti výtvarného, hudobného, divadelného či filmového umenia, filozofie, etiky, architektúry, náboženstva, kultúrnych dejín, ľudovej kultúry, žurnalistiky, kultúrneho manažmentu a politických vied, ďalej bibliografie, biografie, zborníky, pamätnice atď. Hodnotnú časť fondu tvoria sériové publikácie a neknižný materiál ako multimediálne pramene, brožúrky, katalógy, plagáty, pozvánky atď. Do konca mája 2015 sa v knižnici spracovalo 2087 monografických a 348 sériových publikácií. Najväčší prírastok tvorí rôznorodá beletria, ktorú knižnici darovala najmä seminárna knižnica Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade. Ide o tituly slovenskej vojvodinskej poézie a prózy, antológie, detskej literatúry, ale aj literatúry spisovateľov na Slovensku a vo svete, tiež literárna kritika slovenskej vojvodinskej literatúry a teória literatúry. Knihy, ktoré pribudli do knižnice ako dary, sú z oblasti divadla a hudby, monografie dedín a miest, knihy srbských autorov z oblasti hudobného a filmového umenia a niekoľko preložených diel srbských autorov do slovenčiny. Na poličkách knižnice sú aj periodiká Hlas ľudu, Vzlet, Zornička, Nový život, Rovina, Dolnozemský Slovák, Národný kalendár, Pazovský kalendár, Čabiansky kalendár, Slovenské pohľady a iné. Sú tu aj srbské periodiká NIN, Nova misao, Interkulturalnost, TFT, Muzički kodovi a pod. Do knižnice sa dostala veľká časť časopisov, ako je Nový život a Slovenské pohľady, čím pribudli chýbajúce čísla a tak sa skompletizovali viaceré ročníky. Dnes sa v knižnici nachádza 2125 monografických publikácií a 371 sériových publikácií. Knižnica sa permanentne buduje prostredníctvom kúpy a výmeny, no najväčší počet titulov získava ako dar od inštitúcií, združení a jednotlivcov, s ktorými ústav úspešne spolupracuje.

Knižnica pôsobí v rámci Informačno-dokumentačnej a komunikačnej jednotky, ktorá má za cieľ uskutočňovať dokumentáciu aj klasickým spôsobom, ale aj uverejňovať knihy, brožúry, časopisy, noviny, kompaktné disky a iné publikácie, respektíve nadväzovať spoluprácu s podobnými výskumnými, vzdelávacími, informačnými a dokumentačnými strediskami v krajine a zahraničí. Knihy sa spracúvajú podľa Univerzálnej decimálnej klasifikácie cez elektronický program TnT Bibliotekar plus, no rovnako sa zapisujú i fyzicky. Knihy si môže vypožičať a prečítať každý záujemca.

 

MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

 

Program 10: Prezentácia slovenskej vojvodinskej kultúry v zahraničí

 

Kultúrny turizmus vojvodinských Slovákov na ITF SLOVAKIATOUR

 

V Bratislave na veľtrhu Slovakiatour sa pri stánku vojvodinských Slovákov zastavil aj prezident Slovenska Andrej Kiska. Ústav mu daroval knihu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. 21. veľtrh cestovného ruchu sa konal v Inchebe od 29. januára do 1. februára 2015. Privítal vyše 360 vystavovateľov z 22 krajín. Medzi nimi boli aj tri organizácie zo Srbska, ktoré prezentovali cestovný ruch vojvodinských Slovákov: Turistická organizácia Obce Kovačica, Turistická organizácie Obce Báčsky Petrovec a Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Počas štyroch dní veľtrhu bolo pri stánku Turistickej organizácie Vojvodiny veľmi rušno. Nejeden návštevník prejavil záujem tráviť dovolenku práve v Srbsku a nadviazali sme aj nové vzácne kontakty s regiónmi Slovenska, tiež s Moravskosliezkym krajom v Česku a naplánovali sme niektoré nové medzinárodné projekty. Zastavil sa tu aj Jeho Excelencia Šani Dermaku, veľvyslanec Srbskej republiky na Slovensku, tiež spolupracovníci a priatelia ÚKVS ako Dáša Szabóová z Ministerstva dopravy výstavby a regionálneho rozvoja SR, poslanec Národnej Rady Slovenskej republiky Igor Hraško s manželkou, Igor Kováč a Magdaléna Janíková z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, etnológ Mojmír Benža, spisovateľ Miroslav Demák, organista Janko Siroma, novinárka Ingrid Slaninková a mnohí iní. Stánok skrášlili panelové fotografie Michala Madackého.

 

ÚKVS v Bruseli

S cieľom prezentovať multikultúrnosť Vojvodiny ako jej najväčšiu hodnotu sa konal v Bruseli 13. októbra 2015 okrúhly stôl na tému Rozumej Vojvodine.

Vojvodina sa ako svojrázny región už veľa rokov zviditeľňuje aj v rámci Open days v belgickom Bruseli. V "hlavnom meste" Európskej únie sa v októbri konajú početné podujatia, na ktorých si regióny vymieňajú skúsenosti a čo je najpodstatnejšie ‒ dávajú o sebe a o svojich špecifikách vedieť priamo v Európskom parlamente. Práve takúto možnosť mali aj menšinové ústavy kultúry, keď vo februári našu krajinu navštívil európsky poslanec Eduard Kukan. Od myšlienky k realizácii netrvalo dlho: pod záštitou E. Kukana sa 13. októbra 2015 konal okrúhly stôl na tému Rozumej Vojvodine.

O činnosti ústavov hovoril Tomislav Žigmanov, riaditeľ chorvátskeho ústavu, Martina Gondi, úradujúca riaditeľka maďarského ústavu, Todor Ursu, riaditeľ rumunského ústavu, Sergej Tamaš, riaditeľ rusínskeho ústavu, za slovenský ústav a jeho doterajšie projekty hovorila Milina Sklabinská a za ústav Vojvodiny Dragan Ilić. Okrúhlemu stolu predsedal Franc Bogović, európsky poslanec zo Slovinska. Za srbskú stranu sa na akcii zúčastnili aj Slaviša Grujić, pokrajinský tajomník pre kultúru, ako aj premiér Pokrajinskej vlády Dr. Bojan Pajtić. Boli tu prítomní početní europoslanci, ktorí si vypočuli zaujímavé informácie o tom, ako sa Vojvodina stará o svoje menšiny a o zachovanie a rozvoj ich kultúrnej rôznorodosti. Poslanci z Chorvátska a z Maďarska vyzdvihli v diskusii výbornú spoluprácu s Vojvodinou a uviedli, že treba dávať o sebe vedieť, spájať sa navzájom a využívať možnosti, ktoré ponúka Európska únia v oblasti ochrany kultúry.

Na podujatí uviedli film, ktorý predstavil vojvodinskú multikultúrnosť. Vyrobila ho Rádiotelevízia Vojvodiny ako dôkaz, že táto inštitúcia je skutočnou ukážkou starostlivosti o multilingválne vojvodinské prostredie. RTV Vojvodiny zastupovala Anna Jašková. Okrem parlamentu sa prezentácia Vojvodiny konala na Veľvyslanectve Srbska v Bruseli. Početní návštevníci si pozreli výstavu Architektúra vo Vojvodine na začiatku 21. storočia, ktorú pripravil Ústav pre kultúru Vojvodiny, a vypočuli si originálne skladby Szilárda Mezeiho, známeho maďarského hudobníka. Hostiteľom podujatia bol Fond pre európske záležitosti AP Vojvodiny. Jeho riaditeľ Predrag Novikov hovoril o opodstatnenosti existencie tejto kancelárie a priblížil jej výsledky.

Ústavy pre kultúru vojvodinských Maďarov, Chorvátov, Slovákov, Rusínov a Rumunov, ako aj Ústav pre kultúru Vojvodiny realizujú také programy, ktoré svojou hodnotou a kvalitou môžu osloviť medzinárodnú verejnosť a prispievať k budovaniu dobrého mena štátu, v ktorom žijú. Akcia bola ukážkou, ako môže dať štát o sebe vedieť v priestore medzinárodného spoločenstva a na mieste, kde sa práve o najdôležitejších témach rozhoduje.

 

* * *

 

Záverom

 

Okrem aktivít, ktoré sú súčasťou Plánu a programu práce ÚKVS na rok 2015, sa uskutočnili aj ďalšie aktivity, ktoré nebolo možné podrobne popísať v čase podávania návrhu. Všetky však súvisia s poslaním ÚKVS a činnosťou rozvojovo-výskumnej, informačno-dokumentačnej a prezentačnej jednotky. V závere správy uvádzame aktivity, ktoré vo veľkej miere prispeli k zviditeľneniu ÚKVS a k šíreniu dobrého mena slovenskej vojvodinskej kultúry.

 

Slovenky v Padine

10. apríla 2015 bola v Padine prezentácia knihy Slovenky – životné príbehy Sloveniek vo Vojvodine. Konala sa v Miestnom spoločenstve Padina za organizácie spolku žien, základnej školy a knižnice. Prítomní boli Milina Sklabinská, riaditeľka ÚKVS, a Jarmila Hodoličová, vedúca Oddelenia slovakistiky FF UNS. Ich a ďalších početných hostí privítala predsedníčka Spolku žien Elena Haníková. Večierok spestrili recitátorky Katarína Petrášová, Elena Ďurišová, Anna Marušníková a Mária Galasová: úspešné účastníčky Súťaže v prednese poézie a prózy žien.

O knihe za autorov hovorila Jarmila Hodoličová a za vydavateľa Milina Sklabinská. Úryvky z knihy Slovenky prečítali Milka Petrovičová, Anna Halajová a Jana Kováčová, ktorá zároveň moderovala večierok. Každá návštevníčka večierka dostala jeden exemplár knihy.

 

Dva nové portréty slovenských vojvodinských osobností

Do kolekcie umeleckých portrétov v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov pribudli obrazy podobizní Félixa Kutlíka a Juraja Tušiaka.

Dva nové portréty doplnili zbierku obrazov v ústave. Projekt sa realizuje už piaty rok za podpory Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Doteraz bolo zhotovených 10 portrétov významných osobností z kultúrnych dejín vojvodinských Slovákov (Karola Miloslava Lehotského, Michala Milana Harminca, Vladimíra Hurbana Vladimírova, Paľa Bohuša, Zuzky Medveďovej, Michala Babinku, Jozefa Podhradského, Jána Branislava Mičátka, Leopolda Branislava Abafiho a Alberta Martiša). Ich autormi sú Pavel Pop a Pavel Čáni. V roku 2015 podobizne Félixa Kutlíka a Juraja Tušiaka umelecky stvárnil akademický maliar a portrétista Pavel Pop. Vernisáž skompletizovaných obrazov sa uskutočnila 6. augusta 2015 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v rámci Slovenských národných slávností 2015.

 

Slovenské kroje a obrazy vystavené v Belehrade

4. augusta 2015 v Etnografickom múzeu v Belehrade slávnostne otvorili výstavu slovenských krojov z Báčky a obrazov Zuzky Medveďovej. Výstavu usporiadalo Múzeum vojvodinských Slovákov v spolupráci s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov a za finančnej podpory Ministerstva kultúry RS.

Návštevníci obdivovali slovenský kroj z Báčky v kategóriách všedného, sviatočného a obradového odevu, mužského a ženského kroja. Osobitná pozornosť bola venovaná tradičnému odievaniu detí vojvodinských Slovákov. Vystavené kroje sú súčasťou etnologickej zbierky Múzea vojvodinských Slovákov. Na ľudové kroje poukázali aj obrazy Zuzky Medveďovej, prvej slovenskej akademickej maliarky (1897 ‒ 1985), ktorá zobrazujúc Petrovčanov a ich obyčaje, zanechala bohaté svedectvo nielen o krojoch, ale všeobecne o ľudovej kultúre a živote našich predkov.

„Cieľom výstavy bolo prostredníctvom slovenského kroja a obrazov Zuzky Medveďovej vyrozprávať príbeh o Slovákoch v Srbsku, s ktorými spolunažívame viac ako dve storočia a ktorých častokrát poznáme len prostredníctvom niektorých stereotypov,“ povedala na otvorení autorka výstavy Miroslava Blažićová. Na vernisáži hovoril výtvarný kritik Vladimír Valentík o živote a diele Zuzky Medveďovej. Múzeum vojvodinských Slovákov predstavil riaditeľ Pavel Čáni. Hostí privítala riaditeľka Etnografického múzea v Belehrade Mirjana Menkovićová.

V programe vystúpili Aradáčske meškárky, fujarista Branislav Kováč a spevácke duo Katarína Mosnáková-Bagľašová a Ondrej Maglovský. Prítomní mali možnosť počas celej vernisáže sledovať čepčenie mladej ženy, ktoré kedysi bolo každodenným rituálom tunajších Sloveniek a dnes žije už len v spomienkach najstarších generácií.

 

Navštívil nás FS Podpoľanec z Detvy

10. augusta 2015 privítali v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov folkloristov z Detvy, ktorí sa chceli viac dozvedieť o kultúre vojvodinských Slovákov. Nataša Simonovićová a Anna Margaréta Valentová predstavili činnosť ústavu, poskytli informácie o kultúre vojvodinských Slovákoch, no v prvom rade ich oboznámili so životom a podujatiami vojvodinských Slovákov. Hostia si odniesli ako pamiatku knihu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ročenku ÚKVS Maják, ako i ďalšie publikácie, ktoré predstavujú kultúru a život vojvodinských Slovákov.

 

Ozvena zaniknutých podnikov starej Juhoslávie v ÚKVS

Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov 2. septembra ozvláštnili plagáty plné spomienok na zašlé časy, o ktorých dnes svedčia iba zachované veci, výrobky ako spomienky na lepšie časy. Tváre, predmety, predstavy už hmlisté, ale pocity, spomienky, vône zachované a stále živé. Aj také sú najnovšie plagáty Andrey Merníkovej, čerstvej masterky Akadémie umenia v Novom Sade. Keď sa človek na ne pozerá zblízka, vidí hmlistý, nejasný obraz a iba tuší, čo plagát zobrazuje. Je to však perspektíva, z ktorej vidieť v podobe jedinečných spomienok ľudí a pocítiť obraz silnejšie, ako keď sa naň pozerá z diaľky. Z diaľky však možno odhaliť celok.

Ozvena zaniknutých podnikov na súčasnom plagáte predstavuje vizualizáciu stratených predmetov z čias socialistických fabrík starej Juhoslávie v tunajšom priestore. Andrea si z veľkého počtu zaniknutých podnikov zvolila tie, ktoré aj dnes považuje za použiteľné: „29. novembar“ Subotica, „Bagat“ Zadar, „Zmaj“ Zemun, „Istra“ Kula, „Jugoplastika“ Split, „Obod“ Cetinje, „Rog“ Ljubljana, „Rudi Čajevac“ Baňaluka, „Srbijanka“ Valevo a „Fotokemika“ Záhreb.

Andrea Merníková vyštudovala grafické komunikácie na Oddelení pre výtvarné umenie Akadémie umenia v Novom Sade. Spolupracuje s Ústavom pre kultúru vojvodinských Slovákov od jeho založenia. Je autorkou loga ÚKVS, graficky upravila početné bulletiny, pozvánky, plagáty, brožúrky z príležitosti výstav, celomenšinových festivalov a ďalších podujatí.

 

Večierok venovaný slovenskému jazyku

24. septembra 2015 pri príležitosti 65. výročia smrti Vladimíra Hurbana Vladimírova usporiadal Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov spolu so Slovenským vydavateľským prezentáciu knihy Vladimír Hurban Vladimírov ‒ jazykovedné práce, ktorú zostavila Anna Marićová. Večierok bol takto venovaný slovenskému jazyku, ktorý predstavuje dominantu etnickej a kultúrnej identity slovenskej menšiny. Po tejto prezentácii si začneme VHV všímať aj ako jazykovedca.

Prítomných privítala úradujúca riaditeľka ÚKVS Katarína Mosnáková-Bagľašová slovami Vladimíra Hurbana Vladimírova: "Ak ste len trošku-trošičku hrdí na to, že ste Slovák – tak majte hrdosti – ale aj úcty k tomu jazyku a naučte sa ho správne písať,“ ktoré sú aj mottom prezentovanej knihy. Kniha oboznamuje čitateľov s jazykovednými prácami staropazovského dramatika Vladimíra Hurbana Vladimírova (Vladimíra Konštantína Hurbana). Jeho publikačná činnosť sa viaže na začiatok 20. storočia, keď sa začínala vyvíjať a upevňovať spisovná slovenčina v Juhoslávii. VHV je známy ako pazovský farár, dramatik, spisovateľ, no zostavovateľke Anne Marićovej sa podarilo poukázať na to, že VHV bol aj horlivým lingvistom, pedagógom a významnou osobnosťou v dejinách spisovného jazyka juhoslovanských Slovákov.

Kniha svedčí o stave spisovnej slovenčiny na začiatku 20. storočia a o VHV ako spisovateľovi-dramatikovi, ktorý spoľahlivo ovládal vtedajšiu platnú slovenskú spisovnú normu. V knihe sa vyskytujú aj také výrazy, ktoré sa dnes pokladajú za archaické.

 

ÚKVS na 48. medzinárodnom veľtrhu cestovného ruchu

48. medzinárodný veľtrh cestovného ruchu bol slávnostne otvorený 8. októbra a trval do 10. októbra 2015. Turizmus spája ľudí, národy a národnosti a má významnú spoločenskú úlohu. Často počujeme, že Srbsko má bohatý turistický a kultúrny potenciál a že sa má čím pochváliť. Toto propaguje práve Veľtrh cestovného ruchu. Na ňom sa predstavil aj Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý spolu s Turistickou organizáciou Obce Kovačica a Turistickou organizáciou Obce Báčsky Petrovec predložil turistickú ponuku vojvodinských Slovákov a prezentoval aj vlastné vydania kníh.

 

Za slnkom napoludnie

8. decembra 2015 sa v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov konala prezentácia knihy Jána Babiaka, DrSc., Za slnkom napoludnie. Je to najnovšia komplexná publikácia o presídľovaní Slovákov na Dolnú zem, ktorá je výsledkom dlhoročných výskumov a snažení Dr. Jána Babiaka, kulpínskeho rodáka, univerzitného profesora, historika, autora početných odborno-vedeckých prác z oblasti telesnej kultúry, no takisto aj z oblasti dejín slovenských vojvodinských obcí, spolkov, združení a organizácií. Ján Babiak je autorom kníh Keď vzlietol sokol petrovský (2001), Slovenské národné slávnosti I a II (2006, 2011), Kulpínčania na krídlach Tálie (2007) a ako spoluautor aj monografie Slováci v Jánošíku (2013).

Na večierku privítala hostí Katarína Mosnáková-Bagľašová, úradujúca riaditeľka ÚKVS. Prezentovanú knihu vydala Asociácia slovenských pedagógov. V jej mene sa prihovorila Mária Andrášiková. Ján Babiak priblížil význam svojho najnovšieho diela, ktoré tvoril dvadsaťpäť rokov, osvetlil postupy a spôsoby jeho vzniku. ÚKVS prispel finančne na tlač tejto publikácie.

 

Výstava diel Jána Kňazovica v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov

ÚKVS končí rok 2015 načretím do bohatej studnice klenotov vojvodinských Slovákov, a to vernisážou reprospektívnej výstavy Jána Kňazovica, ktorá sa konala 15. decembra 2015 v spolupráci s Galériou insitného umenia. Ján Kňazovic mal v najslávnejšom období kovačickej insity asi 100 samostatných výstav a účinkoval na vyše 400 kolektívnych výstavách doma aj v zahraničí. Do svojho predčasného odchodu v roku 1985 podpísal vyše 2 000 olejomalieb.

O živote a diele Jána Kňazovica erudovane a fundovane hovorili kunsthistorik Vladimír Valentík (ktorý bol i moderátorom), potom Mária Raspírová, riaditeľka Galérie insitného umenia v Kovačici a Anna Žolnajová-Barcová, kustódka galérie. Prítomná bola aj dcéra Jána Kňazovica Anna (1950), maliarka, spolu so svojou dcérou Natašou (1977), teda vnučkou Jána Kňazovica. V hudobnej časti programu účinkovala Jaroslava Benková-Vlčeková, ktorá za klavírneho sprievodu Maje Grujićovej predniesla niekoľko piesní Viliama Figuša-Bystrého. Touto výstavou prepojil ústav odchádzajúci rok s prichádzajúcim – ultramarínovým svetlom Jána Kňazovica, – lebo výstava trvala do 16. januára 2016.

 

 

Správu pripravili

 

Milina Sklabinská

 

riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (do augusta 2015)

 

Katarína Mosnáková-Bagľašová

 

úradujúca riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov (od septembra 2015)