SPRÁVA O ČINNOSTI

ÚSTAVU PRE KULTÚRU VOJVODINSKÝCH SLOVÁKOV

V ROKU 2012

Obsah správy_

Úvodom

ROZVOJOVO-VÝSKUMNÉ ODDELENIE

• Knižné vydania

• Pamätná tabuľa

• Konferencie, snemovania

INFORMAČNO-DOKUMENTAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ ODDELENIE (INDOK)

• Portál kultúry vojvodinských Slovákov

• Databáza o kultúre vojvodinských Slovákov

• Príručná knižnica ÚKVS

ODDELENIE PRE KULTÚRNO-UMELECKÉ MANIFESTÁCIE, ODBORNÉ ZDOKONAĽOVANIE A VZDELÁVANIE V KULTÚRE A UMENÍ SLOVÁKOV VO VOJVODINE

• Hudba

• Ľudová kultúra

• Výtvarníctvo

• Divadelníctvo

• Vydavateľstvo

• Literatúra

MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

• ÚKVS na úradnej návšteve kultúrnych inštitúcií v Martine

• ÚKVS na III. Evanjelických cirkevných dňoch v Lučenci na Slovensku

• Spoločné uchádzanie sa o dolnozemské projekty v Nadlaku

Záverom

Úvodom

V roku 2012 Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov uzavrel svoje prvé štvorročné mandátové obdobie. Za ten čas sa realizovali ciele definované strednodobým plánom vyneseným v roku založenia ústavu – v roku 2008. Výsledky práce podrobne sú popísané vo výročných správach ústavu, v ročenkách Maják (2009, 2010 a 2011) a v našej tlači a ich podstata spočíva vo vytvorení vhodných podmienok na všestrannú činnosť a rozprúdenú, živú a odbornú aktivitu v oblastiach ochrany, zveľaďovania a rozvoja našej slovenskej kultúry vo Vojvodine, v Srbsku.

Napriek programovej rôznorodosti prácu ÚKVS v prvom mandátovom období vo všeobecnosti charakterizovali aj tieto črty: odbornosť, afirmatívny prístup, transparentnosť, reprezentatívnosť, dôslednosť.

Odbornosť znamená schopnosť preniknúť do podstaty danej oblasti a využiť pritom doterajšie poznatky získané z kvalitného riešenia úloh a výziev. V práci ústavu sa prejavovala v rôznych aspektoch (funkčná prevádzka ustanovizne a reprezentatívnosť miestností, úplné legislatívne krytie jej činnosti, ako aj budovanie ľudských zdrojov, rozvíjanie vzťahov s verejnosťou, verejné zastupovanie ústavu...). Odbornosťou sa vyznačovali aj všetky projekty, krátkodobé či dlhodobé, ktoré sa v ústave realizovali. Do realizačných tímov boli pozývaní takí odborníci, ktorí spolu s pracovníkmi ústavu permanentne a systematicky zvyšovali kvalitu existujúcich foriem kultúrneho prejavu alebo tvorili úplne nové kultúrne produkty.

Afirmatívny prístup je istou nadstavbou odbornosti, ktorá vo vysokej miere prejavuje vnútorný záujem o veci, ktoré zamestnanec denne rieši, ako aj entuziazmus pomáhajúci riešiť úlohy a zdolávať prekážky. Afirmatívny prístup znamená vidieť v určitom jave viac pozitívnych stránok ako negatívnych a vedieť ich prostredníctvom kvalitných projektov sprístupniť čo najširšej verejnosti. V podstate je to propagácia, presadzovanie tých kvalít, ktoré treba aby vnímala aj širšia verejnosť. Zároveň je to boj proti stereotypom a predsudkom a vytváranie nového imidža modernej a rozvinutej komunity. Afirmatívny prístup v ústave sa azda najviac prejavil pri príprave publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, keď sa určovali špecifiká tridsiatich štyroch prostredí, v ktorých Slováci mali alebo majú organizovaný kultúrny život, a keď sa vizuálne a obsahovo upútavala pozornosť na podujatia a miesta, ktoré by turisti mali navštíviť. Afirmatívny prístup bol však prítomný aj na všetkých akciách a podujatiach, ktoré sa konali buď priamo v ústave alebo v iných prostrediach, kde ústav preberal organizáciu.

Transparentnosť práce je elementárnou povinnosťou všetkých ustanovizní, financovaných z verejných rozpočtových zdrojov. Mala by sa dôsledne uplatňovať vo všetkých sférach verejnej činnosti. V dobe elektronických technológií sa transparentnosť dá realizovať prostredníctvom globálnej siete. Vďaka nej môže inštitúcia rýchlo a spoľahlivo informovať o svojej činnosti širokú verejnosť. Ústav v tom zmysle prevádzkuje už tri roky komplexný portál, ktorý informuje verejnosť o celkovej infraštruktúre slovenskej vojvodinskej kultúry www.slovackizavod.org.rs. Kvalita portálu okrem iného spočíva v tom, že okrem v slovenčine sa v ňom jednotlivé témy prezentujú aj v srbčine, teda aj väčšinovému obyvateľstvu Srbska, a niektoré články sú dostupné aj v angličtine. Zároveň sme publikovali tri ročenky s názvom Maják, v ktorých sa komplexne a konkrétne hodnotí práca ústavu, respektíve informovali o výsledkoch, programoch či projektoch. Aj tie sú dvojjazykové – v slovenčine a v srbčine.

Reprezentatívnosť práce zaručuje, že sa skúmaná problematika ─ v našom prípade slovenská vojvodinská kultúra ─ ovláda do dôsledkov a že je možné na základe takých poznatkov vytvárať reprezentatívne formy jej prezentácie. Na začiatku sme vytvorili hierarchickú databázu, ktorá obsahuje štyri základné skupiny: súčasnú tvorbu (produktívnu kultúru), kultúrne dedičstvo, kultúru v médiách a kultúru vo vzťahu k širšej verejnosti. Vďaka početným výskumným a dokumentačným projektom bolo možné usporiadať akcie, na ktorých boli prezentované rôzne osobnosti a udalosti majúce rozhodujúci význam pre rozvoj kultúry tunajších Slovákov. Reprezentatívnosť je obranou proti nízkym štandardom a kritériám v kultúrnej činnosti, ako aj proti preferovaniu subkultúrnych javov.

Dôslednosť zabezpečuje odhodlanosť vytrvať v plnení úloh a symbolizuje zodpovedný prístup pri vyhľadávaní vhodných riešení. Bez dôslednosti by mnohé dobré myšlienky zostali iba vo sfére imaginácie. V prípade menšinových komunít je každá nevyužitá príležitosť nenávratnou stratou. Odkladať problémy na „lepšie časy“ znamená riziko, že ich možno nebude mať kto riešiť. Pri realizácii úloh bol preto ústav dôsledný a prejavilo sa to na mnohých konferenciách, snemovaniach, literárnych večierkoch, výstavách, debatách, kastingoch, školeniach, tréningoch, súbehoch, festivaloch, manifestáciách, prezentáciách miestneho, regionálneho a medzinárodného charakteru.

Ide tu aj o istý introspektívny pohľad, avšak každé z týchto tvrdení môže byť predmetom verejnej analýzy a debaty s cieľom dosiahnuť pozitívnu zmenu. To, čo bolo pred štyrmi rokmi stanovené ako ciele, plány a predstavy, má sa po tých štyroch rokoch menovať úspešnou realizáciou so všestrannými výsledkami. V tom zmysle bola aj činnosť ústavu v roku 2012 sústredená na prezentáciu výsledkov všetkých strednodobých programov, lebo práve tie v tomto roku vyvrcholili. V správe sa uvádza ich podrobný prehľad.

PROGRAMOVÁ ČINNOSŤ V ROKU 2012

ROZVOJOVO-VÝSKUMNÉ ODDELENIE

• Knižné vydania

Názov projektu: Publikácia Slováci v Srbsku z aspektu kultúry

Typ projektu: Aktivita ústavu

Obsah projektu: Publikácia Slováci v Srbsku z aspektu kultúry je prvým knižným vydaním Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, v ktorom sa zúročujú výsledky vedecko-výskumnej, informačnej, dokumentačnej a prezentačnej činnosti tejto ustanovizne od jej založenia v roku 2008. Na štyristo stranách v publikácii predstavujeme lokality v textovej podobe a prostredníctvom vyše tisíc bohatých fotografických a archívnych dokumentov a súčasne originálne vypracovaných ilustrácií. V roku 2012 sa na základe mimoriadneho dopytu po knihe pripravilo aj jej druhé doplnené vydanie. K lokalitám pribudla Sriemska Mitrovica, čím publikácia aktuálne predstavuje tridsaťpäť prostredí obývaných Slovákmi v Srbsku. Druhé doplnené vydanie ponúka aj aktuálne štatistické údaje o počte Slovákov v jednotlivých prostrediach získané na základe sčítania obyvateľstva z roku 2011, tiež doplnené údaje o lokalitách získané novými terénnymi výskumami. Očakáva sa, že doplnené vydanie bude dostupné verejnosti do konca januára 2013.

Prínos projektu: Zdôrazňujúc špecifiká jednotlivých prostredí, ktoré by mohli utkvieť v čitateľovej pamäti a upozorňujúc na reálie, ktoré by nemal potenciálny návštevník prehliadnuť, dávame jasne na vedomie, že každé z týchto prostredí skrýva v sebe možnosti a potenciály, ktoré možno neboli doteraz naplno využité. V tom duchu sú ladené aj originálne podtituly, ktoré majú čitateľa zaujať a podnietiť ho, aby sa dozvedel o reáliách viac. Niekde sú to už dobre zabehnuté kultúrne ustanovizne, inde zasa novovytvorené zbierky predmetov slovenskej kultúry alebo jednoducho kultúrne pamiatky či prírodné krásy. Všetky však svojím spôsobom reprezentujú istý kultúrny model, ktorý tak ako všetky ostatné javy podlieha zmenám a ukazuje cestu, ktorou slovenská komunita na svojich kedysi najjužnejších hraniciach prešla. Najmä však ukazuje na súčasný stav.

Uplatnenie projektu: Publikácia bola prvýkrát predstavená v deň tretieho výročia ÚKVS 18. januára 2011 v aule Vlády AP Vojvodiny. Vyšla v náklade tisíc kusov, ktorý bol mimoriadne rýchlo vyčerpaný. Podrobné informácie o prezentáciách publikácie sú uvedené v osobitnej časti správy pod titulom Vydavateľstvo.

***

Názov projektu: Ročenka ÚKVS Maják

Typ projektu: Aktivita ústavu

Obsah projektu: Začiatkom roku 2011 z tlače vyšlotretie vydanie ročenky Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov – Maják. Pripravený bol s cieľom textovo a fotograficky zdokumentovať všetko, čím sa ústav počas roka 2011 zaoberal. Ide teda o svojráznu výročnú správu o výsledkoch projektov a programov rozvojovo-výskumného, informačno-dokumentačného a prezentačného rázu, ktoré súvisia s ochranou, zveľaďovaním a rozvojom kultúry vojvodinských Slovákov. Aj v uplynulom roku 2012 sme sa venovali početným aktivitám, ktoré prispeli k zviditeľňovaniu kultúry a umenia. V našom ústave, ale aj v jednotlivých prostrediach či v zahraničí, sa konalo veľa užitočných podujatí. Snažili sme sa byť predovšetkým odbornou a logistickou oporou všade tam, kde nás potrebovali, a odborne aj organizačne sme podporili mnohé festivaly, súťaže, prehliadky. Stali sme sa užitočným partnerom aj pre etablované inštitúcie a ustanovizne, ako o tom svedčia viaceré snemovania, konferencie či vzdelávacie semináre.

Prínos projektu: Uvedomujúc si, že jedného dňa budú naše ročenky svedectvom doby, aj Maják 2011 sme pripravovali tak, aby okrem prehľadu činnosti ústavu obsahoval aj odborné hodnotenia našej kultúry, ktoré pripravili odborníci z rozličných oblastí. Takže okrem dokumentačnej hodnoty štúdie majú aj ďalšie, pridané hodnoty v službe kvalitného rozvoja slovenskej vojvodinskej kultúry.

Uplatnenie projektu: Ročenka poukazuje na to, že aj v treťom ročníku svojej činnosti ústav dôkladne zmapoval silné a slabé stránky celkového slovenského kultúrneho systému. Z tej analýzy vyplýva rad dlhodobých projektov, ktoré ústav mieni v budúcnosti uskutočniť.

***

Názov projektu: Zborník prác VII. Konferencie muzikológov a hudobných odborníkov

Typ projektu: Aktivita ústavu

Obsah projektu: Zborový spev patrí k umeleckej disciplíne, ktorá má u vojvodinských Slovákov pozoruhodnú tradíciu. Organizované zborové vystúpenia späté sú s činnosťou spevokolov, ktoré koncom 19. a na začiatku 20. storočia plnili funkciu nositeľov kultúrnych aktivít a prispievali k upevňovaniu národného povedomia. Aj v najnovšom období sa objavuje rozkvet komorných zborových telies, pripravených predviesť aj náročné zborové skladby z oblasti vážnej a cirkevnej hudby, respektíve úpravy piesní z ľudovej tradície.Práve ozrejmovaním týchto súvislostí sa zaoberala aj siedma v poradí muzikologická konferencia, ktorá sa už roky koná v znamení teoretických reflexií na slovenskú hudbu vo Vojvodine. Konala sa 12. novembra 2011 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov na tému Zborový spev vojvodinských Slovákov a zoskupila najmä domácich hudobníkov, hudobných pedagógov a dirigentov, aby sa z odborného aspektu zmienili o téme. V tom zmysle sa na konferencii hovorilo o všeobecnom historickom rozvoji zborového spevu, o rozvoji zborového spevu u vojvodinských Slovákov, o Petrovskom spevokole, o hudobných skladateľoch Viliamovi Figušovi Bystrom a Mikulášovi Schneiderovi Trnavskom, tiež o Jánovi Podhradskom, ktorí tu pôsobili na začiatku 20. storočia. Osobitný celok tvoria príspevky o zboroch, ktoré u nás pôsobia dnes. Vzhľadom na to, že je tých zborov pomerne veľa, niektorí autori hovoria o renesancii zborového spevu.

Prínos projektu: Zborník prináša odborné príspevky na tému zborového spevu od autorov: Mgr. art. Slovenky Benkovej-Martinkovej, ArtD., Marieny Stankovićovej-Krivákovej, Kataríny Melegovej-Melichovej, Juraja Feríka, prof. PaedDr. Milana Pazúrika, CSc., MUDr. Jána Zachara – PaedDr. Ľubice Nechalovej, PhD., Anny Medveďovej a PaedDr. Juraja Súdiho.

Uplatnenie projektu: Zborníky prác sú jedným z dôležitých výstupov muzikologických konferencií a spravidla sú zdarma distribuované účastníkom konferencií, hudobným pedagógom a všetkým záujemcom o túto problematiku.

***

Názov projektu: Bibliofília Juraja Ribaya

Typ projektu: Spolupráca so Slovenským vydavateľským centrom

Obsah projektu: Pri príležitosti zaznamenávania 200. výročia smrti Juraja Ribaya (27. marca 1754, Bánovce nad Bebravou – 31. decembra 1812, Savino Selo) ÚKVS vydal bibliofíliu obsahujúcu verše Úprimné vyznanie pri harmonike u pána Rennera v Prahe 25. októbra 1782. Verše sú uverejnené v originálnom znení v češtine a tiež v slovenčine v preklade Ľubomíra Feldeka. Je tu aj imaginárny portrét Juraja Ribaya, ktorý nakreslil J. Cesnak. Ide o 2. zväzok edície Bibliofílie, ktorý vyšiel v náklade 50 výtlačkov.

Prínos a uplatnenie projektu: Kultúra pamätania minulosti jedného národa alebo society patrí k významnej oblasti pôsobenia kultúrnych ustanovizní, akou je aj ÚKVS. Význam neustáleho oživovania diela vedúcich osobností z našej kultúrnej minulosti spočíva v skutočnosti, že budeme vedieť vo väčšej miere si ho vážiť v súčasnosti.

***

Názov projektu: Mesačník pre literatúru a kultúru Nový život

Typ projektu: Nový život vydáva Slovenské vydavateľské centrum pod záštitou ÚKVS

Obsah projektu: V roku 2012 vyšlo päť dvojčísel Nového života a pripravené bolo dvojčíslo 11 a 12, ktoré vyšlo v januári 2013. Hlavným a zodpovedným redaktorom Nového života je Adam Svetlík, kým redakčnými spolupracovníkmi sú Ladislav Čáni, Zuzana Čížiková, Vladislava Feketeová, Katarína Hricová, Martin Prebudila, Marína Šimáková-Speváková, Zuzana Týrová a Vladimír Valentík. Dvojčíslo vychádza na 64 stranách a obsahuje texty popredných osobností literárneho sveta od nás a zo zahraničia (Viera Benková, Martin Prebudila, Víťazoslav Hronec, Zuzana Čížiková, Samuel Boldocký, Marína Šimáková-Speváková, Eva Maliti, Daniel Pixiades, Dalimír Hajko, Miroslav Bielik, Jana Dudková, Ivica Ruttkayová, Eva Škorvanková, Ladislav Lenovský, Ivana Šusteková, Zlata Matlaková, Michal Babiak, Jaroslav Čukan, Boris Michalík, Miroslav Dudok, Juraj Glovňa, Mária Batorová, Etela Farkašová, Vladimír Hric, Adelaida Mezeiová, Anna Marićová, Michal Harpáň, Jarmila Hodoličová, Michal Týr, Anna Horvátová, Mila Haugová, Vladimír Valentík, Pavel Čáni a mnohí iní).

Prínos a uplatnenie projektu: Vzhľadom na to, že mesačník v roku 2012 nezískal žiadnu finančnú podporu z projektov, možno povedať, že finančná podpora ÚKVS umožnila, aby sa tento elitný mesačník nehatene publikoval a prinášal kvalitné texty z oblasti kultúry.

***

Názov projektu: Príprava monografie o Silbaši

Typ projektu: Spolupráca s výskumným tímom Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre

Obsah projektu: Prípravu monografie o kultúrnych tradíciách v Silbaši má na starosti výskumný tím Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, ktorého prácu koordinuje vedúci Katedry manažmentu kultúry a turizmu profesor Jaroslav Čukan. Tím má za sebou už vydané tri knihy, ktoré sa zaoberajú problematikou vojvodinských Slovákov, sú to knihy o kultúrnych tradíciách Slovákov v Pivnici, Erdevíku a Bóľovciach. Ambíciou kolektívu autorov je analýza vybraných kultúrnych javov, priebehu etnickej asimilácie a ďalších etnokultúrnych procesov vo viacerých časových rovinách od osídlenia obce Slovákmi po súčasnosť. Jednotlivými oblasťami etnokultúrnych tradícií sa zaoberajú: Jaroslav Čukan, Ladislav Lenovský, Boris Michalík, Miško Kurpaš, Marián Járek a Ivana Šusteková. Za tým účelom v Silbaši pobudli v troch etapách.

Prínos a uplatnenie projektu: Výskumný tím si predsavzal preskúmať najmä tie lokality, v ktorých Slováci tvoria menšinu v zložení obyvateľstva a ktoré prirodzene majú omnoho menšie možnosti vydať o sebe serióznejšiu odbornú publikáciu. Silbaš je práve takým prostredím a preto bude pripravovaná publikácia mimoriadnym prínosom k zachovaniu etnokultúrnych tradícií v tomto prostredí. Vydanie publikácie sa očakáva v apríli 2013.

***

• Pamätné tabule

Názov projektu: Pamätná tabuľa Jána Kvačalu

Typ projektu: Aktivita ústavu

Obsah projektu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Slovenské vydavateľské centrum v piatok 3. augusta odhalili v Báčskom Petrovci pamätnú tabuľu Jána Kvačalu a zároveň si pripomenuli 150. výročie jeho narodenia. Tabuľa je umiestnená vedľa petrovského Domu zdravia, na mieste, kde kedysi stála ľudová škola. O Jánovi Kvačalovi – univerzitnom pedagógovi, kultúrnom historikovi a evanjelickom teológovi, ktorý bol znalcom diela J. A. Komenského a zakladateľom komeniológie, hovoril Dr. Zoroslav Spevák. Zároveň sa o J. Kvačalovi zmienil aj predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Dr. Igor Furdík, riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík a slávnostný ráz podujatiu dal Komorný zbor Musica viva pod vedením Marieny Stankovićovej Krivákovej. Pamätná tabuľa je nainštalovaná na budove lekárne, vedľa petrovského Domu zdravia, a na nej píše: Na mieste tejto budovy stála ľudová škola s učiteľským bytom, v ktorom sa narodil Dr. Ján Kvačala (1862 – 1934), slovenský univerzitný pedagóg, zakladateľ komeniológie, kultúrny historik a evanjelický teológ. Pamätnú tabuľu pri príležitosti 150. výročia narodenia s úctou venujú Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov a Slovenské vydavateľské centrum. Tabuľu odhalili riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov Milina Sklabinská a riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík.

Prínos a uplatnenie projektu: Úryvok z príspevku Dr. Zoroslava Speváka: Dnešné odhalenie pamätnej tabule tejto fascinujúcej, v každom zmysle jedinečnej postavy kultúrnych dejín vojvodinských Slovákov, je akoby vyvrcholením a korunou snáh tých málopočetných osamelých jazdcov o zachovanie pamiatky na Dr. Jána Kvačalu, tiež o jeho plnohodnotnú historickú recepciu. Snáh, ktoré po takmer tridsiatich rokoch dnešným činom odhalenia pamätnej tabule konečne dostali plnú inštitucionálnu podporu a úroveň. Všetkým, ktorí sa o dnešné podujatie akýmkoľvek spôsobom pričinili, patrí uznanie a úprimná vďaka. A nech nikoho netrápi, že táto, veľkému Dr. Jánovi Kvačalovi venovaná pamätná tabuľa je postavená tak trochu atypicky, nízko. Možno sa pri nej už v najbližšom čase pristaví nejaká bystrá, zvedavá detská hlavička a dá sa, keď už nie školy, tak aspoň prostredníctvom informovaných rodičov, príbehom malého Janka inšpirovať na podobné celoživotné intelektuálne dobrodružstvo. Ba i väčšie, prečo nie.

***

• Konferencie, snemovania

Názov projektu: 56. Literárne snemovanie

Typ projektu: Organizátormi literárnych snemovaní sú Slovenské vydavateľské centrum, redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život a ÚKVS.

Obsah projektu: 56. Literárne snemovanie sa nieslo v znamení témy Slovenská vojvodinská literatúra na vstupe do druhého desaťročia 21. storočia. Na snemovaní si literárni vedci, kritici, spisovatelia a iní ctitelia slovenskej literatúry pripomenuli životné jubileá Daniela Dudka (80), Michala Týra (70), Jarmily Hodoličovej (60) a Miroslava Dudka (60). O tvorbe jubilantov odzneli i príspevky: Adama Svetlíka (Poézia zmäkčovania a zaobľovania hrán), Márie Myjavcovej (Literatúra pre deti v Medovníku), Zuzany Čížikovej (Jarmočné od Hodoličovej) a Zuzany Týrovej (Životné jubileá troch popredných vojvodinských lingvistov). Literárny vedec, literárny kritik a šéfredaktor mesačníka Nový život Adam Svetlík analyzoval poéziu Miroslava Dudka, pokým sa o jeho lingvistickej činnosti zmienila Zuzana Týrová, asistentka na Oddelení slovakistiky FF v Novom Sade, ktorá hovorila aj o diele dvoch ďalších popredných jazykovedcov Daniela Dudka a svojho otca Michala Týra. O Chrestomatii slovenskej vojvodinskej literatúry pre deti – Medovník príspevky napísali jazykovedkyňa Mária Myjavcová a literárna vedkyňa Zuzana Čížiková. Na tohtoročnom Literárnom snemovaní nechýbali ani príspevky na tému slovenská vojvodinská literatúra na vstupe do druhého desaťročia 21. storočia. Samuel Boldocký hovoril o najnovšej zbierke Viery Benkovej Modrotlač z aspektu súčasného sveta, ale aj z pohľadu na jej celkovú tvorbu. Svoj referát pomenoval Ponorená do nepriezračna nebeských svetiel nad hlavou. Michal Harpáň sa zmienil o najnovšej knihe Michala Babiaka Anabáza – estetické štúdie a eseje, ktorá vyšla v roku 2011 v Nadlaku. Jarmila Hodoličová hovorila o súčasnom stave literatúry pre deti a mládež, presnejšie o literatúre v rokoch 2009 – 2011. 56. Literárne snemovanie uvítalo i príspevky dvoch hostí zo Slovenska. Filozof a literárny kritik, profesor na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Dalimír Hajko si v príspevku Dozrievanie do skutočnosti a dozrievanie do sna, všimol tvorbu dvoch vojvodinských básnikov Daniela Pixiadesa a Michala Ďugu, pokým Miroslav Bielik, riaditeľ Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej v Martine pred prítomných predostrel Súčasné reflexie dolnozemskej slovenskej literatúry na Slovensku. Na 56. Literárnom snemovaní bola udelená aj cena Nového života. Získal ju Ladislav Čáni za cyklus básní Kvapka vlastnej tmy.

Prínos a uplatnenie projektu: Literárne porady a snemovania sú elitným kultúrnym podujatím, ktoré takmer polstoročie organizuje Slovenské vydavateľské centrum (v minulosti Akciová spoločnosť tlačiareň Kultúra) a redakcia mesačníka pre literatúru a kultúru Nový život. Najnovšie, začnúc rokom 2009, sa v organizácii zúčastňuje aj ÚKVS. V rámci podujatia sa každoročne udeľuje Cena Nového života za najlepší text uverejnený v mesačníku, o čom rozhoduje trojčlenná komisia formovaná z redakcie samotného časopisu. Eminentní predstavitelia literárneho života tak z radu vojvodinských Slovákov, ako aj vedci a literáti zo Slovenskej republiky a slovenskí autori z Rumunska a Maďarska, na snemovaniach pertraktujú témy z oblasti literárnej, literárno-kritickej a literárno-vednej činnosti vojvodinských autorov. Miesto konania podujatia, ktoré sa každoročne uskutočňuje v júni, je Nový Sad.

***

Názov projektu: VIII. Muzikologická konferencia

Typ projektu: Konferenciu organizuje Komisia pre hudobnú činnosť výboru pre kultúru Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku a ÚKVS.

Obsah projektu: VIII. Muzikologická konferencia sa konala 24. novembra 2012 v Novom Sade na pôde ÚKVS. Téma tohtoročnej konferencie bola Cirkevná hudba vojvodinských Slovákov a zúčastnili sa jej osobnosti zo sveta hudby, osobitne cirkevnej hudby a spevu, ktoré hovorili o význame tejto umeleckej disciplíny vo všeobecnosti, ako aj o jej aspektoch prejavujúcich sa u vojvodinských Slovákov. Na tohtoročnej konferencii sme privítali aj prof. Jána Vladimíra Michalka, ArtD., významného slovenského organistu a vysokoškolského pedagóga, ktorý sa zúčastnil konferencie ako prednášateľ na tému Minulosť, súčasnosť a budúcnosť cirkevnej hudby v Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku a ktorý zároveň vo večerných hodinách uviedol organové diela slovenských a svetových majstrov na koncerte v Novom Sade v kostole známom ako novosadská katedrála. Náš prvý profesionálny organista MgA. Janko Siroma hovoril na tému Organy v kostoloch dolnozemských Slovákov, zatiaľ čo o cirkevných spevokoloch hovorili Mgr. Slaďan Daniel Srdić, Mgr. Ján Vida a príspevok Mgr. Jaroslava Kopčoka prečítala Anna Medveďová. Mgr. art. Milina Sklabinská spracovala tému Aktivity cirkevných spevokolov v medzivojnovom období zaznamenané v dobovej tlači a Juraj Ferík predstavil Kurzy pre hru na organ, ktoré sa konali v 60-tych rokoch v Novom Sade. Konferenciu zaujímavým spôsobom doplnili aj docent PhDr. Ladislav Lenovský, PhD., ktorý hovoril O identite Slovákov v Rumunsku, Maďarsku a Srbsku, ako aj docent RNDr. Peter Chrastina, PhD., ktorý sa zmienil o Historickej krajine a jej využívaní v slovenskej enkláve vo Vojvodine.

Prínos a uplatnenie projektu: Aj VIII. Konferencia kvitovala úspech, predovšetkým preto, lebo si udržuje kontinuitu a prináša čoraz kvalitnejšie príspevky na tému slovenskej hudby vo Vojvodine. Každá ďalšia konferencia otvára nové nedostatočne preskúmané témy a jeden rok nestačí na to, aby sa vyčerpávajúco spracovali nastolené témy.

***

Názov projektu: Kultúra vo Vojvodine súčasť kreatívnej Európy – perspektívy, vízie, možnosti

Typ projektu: Spolupráca ÚKVS a Fondu európskych záležitostí AP Vojvodiny

Obsah projektu: Konferencia pod názvom Kultúra vo Vojvodine súčasť kreatívnej Európy, ktorá sa konala 27. novembra 2012 vo veľkej sieni Zhromaždenia AP Vojvodiny, mala za cieľ predstaviť program Kreatívna Európa 2014 – 2020, poukázať na príklady dobrej praxe v čerpaní prostriedkov z eurofondov a priblížiť možnosti na financovanie tých organizácií, ktoré sa zaoberajú kultúrou. Na konferencii hovorili odborníci pre danú oblasť z nášho štátu, ako i z Chorvátska, Maďarska a zo Slovenska. V mene Zhromaždenia AP Vojvodiny prítomným sa prihovorila Anna Tomanová- Makanová, ktorá zdôraznila dôležitosť a význam čerpania finančných zdrojov z fondov EÚ. Takmer 80 účastníkov konferencie z rôznych kútov Vojvodiny pozdravila aj Ivana Đuricová, zástupkyňa riaditeľa Fondu európskych záležitostí, a stretnutie moderovala Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Pracovnú časť konferencie otvorila Nevena Paunovićová, predstaviteľka združenia Bod kultúrneho kontaktu z Belehradu, ktorá hovorila o programe Kreatívna Európa 2014 – 2020, o jeho prioritách, o návrhu rozpočtu a pod. Rozpočet v sume 1,8 miliardy eur za obdobie 2014 – 2020 vo veľkej miere zvýši podporu kultúry a kreatívneho priemyslu, ktoré by mali byť hlavným zdrojom nových pracovných miest a rozvoja v Európe. Tatjana Kalezićová z Klastra kreatívneho priemyslu Vojvodiny prítomným priblížila aktivity a ciele klastrov a vysvetlila význam termínu kreatívny priemysel. Dimitrije Vujadinović z nadácie Balkankult mieni, že kreatívny priemysel vo Vojvodine sa ešte nezačal rozvíjať. Kreativita je inovácia, originalita. Súvisí aj s priemyslom, obchodom, sociálnym rozvojom, nie iba s kultúrou... Ale tvorivo činní, kreatívni sú iba jednotlivci, nie ustanovizne, ani inštitúcie alebo priemysel, povedal Dimitrije Vujadinović vo svojom príspevku pomenovanom Kreatívna Vojvodina (Kultúrna diplomacia a mobilita umelcov / Festivalová kultúra vo Vojvodine). Ako prednosť Vojvodiny vytýčil multikultúrnosť a územie Balkánu, ale aj to, že kreatívny potenciál Vojvodiny nie je komercializovaný, zachoval si svoju originalitu, špecifickosť. Miroslav Keveždi z Ústavu pre kultúru Vojvodiny hovoril na tému Kreatívna Európa a národnostné menšiny vo Vojvodine. Druhá časť konferencie bola venovaná príkladom dobrej praxe v čerpaní prostriedkov z fondov EÚ v oblasti kultúry. Zaujímavý projekt pod názvom Stanica Žilina Záriečie – kultúrny uzol predstavili Jana Poliaková a Katarína Gatialová zo Slovenska. Ide o komplexnú rekonštrukciu starej ruinovanej stanice v meste Žilina. Dnes je moderným kultúrnym centrom s galériou, barom, divadelnou sálou, ktorá sa využíva na rôzne účely. Združenie architektov Zagreb a jeho predstaviteľ Rene Lisac prezentovali projekt Akupunktúra mesta, ktorého realizácia práve prebieha. Plánuje sa, že projekt bude trvať dva roky a uskutoční sa aj v Skopji, Záhrebe, Splite, Belehrade a Sarajeve. Výsledky projektu sú nie iba skrášlené plochy jednotlivých mestských častí, ale aj vyrobená webová stránka, katalógy, videozáznam a organizácia konferencie. Organizácia Kistérségek Fejlesztéséért Tudományos Egyesület z Maďarska sa v rámci projektu Hlas domova zaoberala otázkou migrácií. Projekt, ktorý prezentoval János Schwertner, mal za cieľ zmapovať vysťahovalcov, dôvody a ciele ich odchodu a nadviazať s nimi kontakty, lebo ich vedomosti a skúsenosti z nového štátu môžu mať veľký význam pre domovský štát. Projekt podporil IPA fond a žiadateľ mal partnerov zo Srbska. Ako príklad najväčšieho kreatívneho priemyslu v Srbsku predstavili festival Exit, o ktorom hovoril Dušan Kovačević z nadácie Exit. Vladimir Kozbašić, predstaviteľ Študentského kultúrneho centra z Nového Sadu, prítomným priblížil projekt Human Rights Sunrise – HuRiSu, ktorý sa realizuje s partnermi z Talianska, Grécka a Španielska a ktorý podporuje program Kultúra 2007 – 2013.

Prínos a uplatnenie projektu: Konferencia potvrdila skutočnosť, že jednotlivé (ale nie aj početné) združenia a ustanovizne z Vojvodiny využívajú možnosti, ktoré poskytuje Európska únia, ale aj to, že existuje vôľa jednotlivcov pripraviť sa na nadchádzajúce obdobie, na program Kreatívna Európa 2014 – 2020. Zároveň ústavy národnostných spoločentiev, ktoré založila AP Vojvodina, sa aj v tomto prípade ukázali ako spoľahliví partneri hodiaci sa na spoluprácu so svojimi materskými krajinami, presnejšie so Slovenskom, Maďarskom a Chorvátskom.

***

INFORMAČNO-DOKUMENTAČNÉ A KOMUNIKAČNÉ ODDELENIE (INDOK)

Názov projektu: Portál kultúry dolnozemských Slovákov

Typ projektu: Aktivita ústavu

Obsah projektu: Internetový portál o kultúre vojvodinských Slovákov je umiestnený na adrese www.slovackizavod.org.rs a má za cieľ umožniť prevádzkovanie a aktualizáciu jeho obsahu a vizuálnych zložiek a na základe objektívnych, presných, overených a úplných údajov potom pokračovať v informovaní širšej verejnosti o všetkých segmentoch kultúry vojvodinských Slovákov. Najnovšie štatistické údaje hovoria, že si tento portál denne otvorí priemerne 300 návštevníkov, čo na mesačnej úrovni znamená cca 3 000 jednotlivých návštev. Priemerne sa na stránke návštevníci zdržia 1 hodinu a 59 minút a z nich 40 % patrí k tým, ktorí sa k stránke vracajú, a ďalších 60 % sú noví používatelia. Najväčší počet používateľov je zo Srbska, nasleduje Slovensko, Česko, Nemecko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Kanada, Čierna Hora, Francúzsko, Veľká Británia a za nimi mnohé ďalšie krajiny. V roku 2012 ústredie ÚKVS intenzívne dennodenne pracovalo na zveľadení portálu, najmä zo stránky obsahovej. Šlo o písanie správ – pribudlo ich presne 165 a týkali sa všetkých oblastí slovenskej vojvodinskej kultúry. Pribudlo 24 nových fotogalérií obsahujúcich vyše 300 fotografií, najmä z akcií, ktoré usporiadal ÚKVS, vyše dvadsať odborných recenzií, avizovali sme takmer 200 kultúrnych udalostí, zverejnili rôzne výzvy na predkladanie projektov a návrhov na ceny, ako aj veľký počet správ zo Slovenska prebratých z agentúry SITA. V tomto roku sme si dali záležať aj na kontinuovaných srbských prekladoch a tak sa o našej kultúre vo veľkej miere dozvedali aj neslovenskí návštevníci. Keď ide o vizuálnu stránku, zaumienili sme si zveľadiť najmä home page a tiež zlepšiť funkčnosť niektorých jej segmentov. Vďaka firme Green Fish z Nového Sadu, ktorá má na starosti technickú údržbu portálu, dostali sme novú galériu na domovskej stránke. Ide o galériu obrazov, ktorá sa generuje z už existujúcich galérií umiestnených v umení akademických maliarov, grafikov, insitných maliarov a pod. Znamená to, že ústredie ÚKVS môže hocikedy vymeniť aktuálne znázornené diela, ktorých je v danej sérii maximálne pätnásť. Umiestnením galérie obrazov slovenských vojvodinských umelcov na domovskú stránku v plnej miere afirmujeme ich tvorbu a prispievame tak k ich širokému zviditeľneniu. Zatiaľ sme tak promovali diela Milana Súdiho, Miry Brtkovej, Zuzany Chalupovej, grafiky Miroslava Pavloviča..., tento spôsob prezentácie nás zároveň podnecuje obstarať elektronickú podobu diel našich umelcov.

Uplatnenie projektu: ÚKVS prevádzkuje prehľadný, obsahovo kvalitný a vizuálne atraktívny portál o kultúre vojvodinských Slovákov, o ktorú existuje záujem. Jeho navštívenosť svedčí o tom, že projekt spĺňa svoje dlhodobé ciele a preto ho aj v budúcnosti treba obsahovo a vizuálne rozvíjať a rozširovať.

***

Názov projektu: Databáza kultúry vojvodinských Slovákov

Typ projektu: Aktivita ústavu

Obsah projektu: Elektronická databáza slovenskej vojvodinskej kultúry, ktorú Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov začal budovať v roku 2010, je jedinečným miestom, na ktorom sa zhromažďujú elektronické svedectvá o kultúrnom dedičstve a súčasnej kultúrnej tvorbe vojvodinských Slovákov. Umiestnená je v ÚKVS na serveri denne obsluhovanom spoločnosťou Enter.rs, ktorá sa stará o udržateľnosť a trvanlivosť uskladnených materiálov. Taká obsiahla a trvalo udržateľná databáza pre svoju rôznorodosť a odbornú relevantnosť chce prispieť k väčšiemu využitiu poznatkov o slovenskej kultúre tak vo vedeckých a rozvojových výskumoch, ako aj vo výchovno-vzdelávacích, promočných, manifestačných a mnohých iných procesoch spätých s problematikou kultúry vojvodinských Slovákov. Do databázy sa aj v roku 2012 umiestňovali entity ako sú dokumenty (word, excell, pdf..), fotografie (jpg, png..), zvukové zápisy (mp3..), filmy (mp4) a iné, vrátane sprievodných metaúdajov, definovaných v súlade s medzinárodnými štandardmi o katalogizovaní kultúrnych objektov. V roku 2012 sme začali digitalizáciu Národného kalendára, a to tých najstarších ročníkov. Plánom sme stanovili v tomto roku digitalizovať kalendáre do roku 1960. Práve kalendáre obsahujú mnohé zaujímavé obsahy aj z kultúrnej činnosti tunajších Slovákov a sú dobrým rezortom na dokumentačnú a výskumnú činnosť. Okrem toho nové materiály sme zabezpečili z Národnej knižnice v Martine a z Národného múzea tiež v Martine, odkiaľ sme získali scany s podrobnými popismi tých fotografií a predmetov, uchovávaných v týchto inštitúciách, ktoré súvisia s našou kultúrou. Tieto materiály získané sú pre potreby výroby druhého doplneného vydania publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry a ako také podstatne obohatili obsah našej databázy. Do databázy pribudli zároveň záznamy z tohtoročných celomenšinových festivalov a obsahy týkajúce sa udalostí, ktoré sa v tomto roku uskutočnili na poli kultúry.

Prínos projektu: Ide o dlhodobý projekt, ktorého výsledky nadobudnú význam postupom času a v súlade s tým, ako sa databáza bude navrstvovať a rozvíjať.

Uplatnenie projektu: Údaje z databázy sa dennodenne využívajú v ÚKVS na rôzne účely, tak na výskumné projekty, ako aj na príležitostné prezentácie, prípravu brožúrok a iných tlačených materiálov, pre potreby portálu a pod.

***

Názov projektu: Rozvoj príručnej knižnice ÚKVS

Typ projektu: Aktivita ústavu

Obsah projektu: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov aj v roku 2012 spracúval, dokumentoval a záujemcom sprístupňoval knižnú produkciu, predovšetkým v slovenskom, ale aj v srbskom jazyku. V príručnej knižnici ÚKVS sú publikácie tak našich domácich vydavateľstiev, ako aj iných dolnozemských a vydavateľstiev zo Slovenska. Knižnica obsahuje odbornú a populárnu literatúru, kategorizovanú predovšetkým podľa typu publikácie. V odbornej literatúre sú knihy z oblasti filozofie, etiky, kultúrnych dejín, architektúry, náboženstva, antropológie, hudobného, výtvarného či divadelného umenia, ľudovej kultúry, jazykovedy, ale aj z oblasti žurnalistiky, kultúrneho manažmentu a politických vied. Zaradené sú sem aj bibliografie a biografie. Osobitným oddelením sú monografie dedín a miest, slovníky, lexikóny, encyklopédie, zborníky a pamätnice. Oddelenie krásnej literatúry obsahuje prózu a poéziu slovenských vojvodinských autorov, sú tu antológie, literatúra pre deti, v menšej miere aj diela slovenských autorov z iných krajín, preložené diela srbských autorov do slovenčiny a naopak. Zvláštnosťou príručnej knižnice je oddelenie, ktoré systematicky a chronologicky zoskupuje a uschováva bulletiny, brožúrky, katalógy, plagáty a pozvania zo všetkých kultúrnych podujatí vojvodinských Slovákov, predovšetkým z festivalov a podujatí celomenšinového, ale aj lokálneho rázu, tiež z umeleckých výstav, divadelných predstavení a rôznych iných akcií kultúrneho rázu, ktoré realizujú naše ustanovizne, spolky a združenia. Okrem monografických publikácií knižnica systematicky uschováva periodiká ako sú Hlas ľudu, Vzlet, Zornička, Nový život, Rovina, Dolnozemský Slovák, Národný kalendár, Pazovský kalendár, Čabiansky kalendár, Slovenské pohľady, Slovenské zahraničie, Naše snahy a iné. Keď ide o srbské periodiká, sú tu: NIN, časopis pre súčasnú kultúru Vojvodiny Nova misao, časopis pre podnecovanie a afirmáciu interkultúrnej komunikácie Interkulturalnost, časopis pre divadlo, film a televíziu TFT, Muzički kodovi a pod. Osobitnou zložkou knižnice sú audio- a videozáznamy, tak archívne, ako i súčasné dokumenty z kultúrneho života našej slovenskej menšiny. Knižnica sa sústavne rozširuje o nové tituly prostredníctvom kúpy a výmeny s inými ustanovizňami podobného druhu, no najväčší počet titulov knižnica získava ako dar od ustanovizní a združení, s ktorými ústav úspešne spolupracuje. Do príručnej knižnice ÚKVS v roku 2012 pribudol pozoruhodný počet kníh zo Slovenska, konkrétne z Martina (zo Slovenskej národnej knižnice, Slovenského národného múzea a Vydavateľstva Matice slovenskej) a z Bratislavy (z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied a Národného osvetového centra). Tiež je tu rad jednotlivcov, ktorí i v roku 2012 prispeli do knižnice ústavu zo svojich vlastných zbierok: Ján Struhár, Ján Slávik, Ján Labáth, Daniel Dudok, Miroslav Bielik a iní. Príručná knižnica ÚKVS dnes počíta 1 503 monografických publikácií, kde okrem kníh patria i bulletiny, katalógy, brožúrky, 207 jednotiek periodických publikácií a vyše 150 CD a DVD nosičov. V roku 2012 do knižnice pribudlo 176 nových kníh, 46 katalógov a brožúriek, 36 jednotiek periodík a vyše 50 audio a video dokumentov.

Prínos projektu: Knižnica sa každoročne zveľaďuje a spĺňa tak svoju funkciu v oblasti výskumnej a dokumentačnej činnosti ÚKVS.

***

ODDELENIE PRE KULTÚRNO-UMELECKÉ MANIFESTÁCIE, ODBORNÉ ZDOKONAĽOVANIE A VZDELÁVANIE V KULTÚRE A UMENÍ SLOVÁKOV VO VOJVODINE

• Hudba

Ak hudbu rozdelíme na umelú (umeleckú) hudbu, cirkevnú a ľudovú, možno konštatovať, že práve ľudové formy dominovali u tunajších Slovákov aj v roku 2012. Stretávali sme sa s nimi na takmer každom masovejšom podujatí, na festivaloch a programoch pokrajinského a lokálneho rázu, keď svedčili o schopnosti komunity zachovávať slovenskú ľudovú hudobnú tradíciu. Aj keď sa ÚKVS organizačne nepričinil v realizácii, úspešne boli v roku 2012 realizované festivaly slovenskej ľudovej piesne Stretnutie v pivnickom poli v Pivnici a Rozspievané klenoty v Kovačici. Taktiež boli usporiadané festivaly populárnej hudby – Zlatý kľúč v Selenči a Letí pieseň, letí v Kovačici. Festival lyrických piesní Kulpín sa v roku 2012 nekonal. ÚKVS propagoval ľudovú hudbu najmä v programe prezentácie publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry v Moyzesovej sieni v Bratislave, keď boli predstavené tri bloky venčekov ľudových piesní z Báčky, Banátu a Sriemu v prednese skvelých hudobníkov: Janko Brtka – harmonika, Ervin Malina – basa, Đorđe Petriško - husle a gitara, Vladimír Turčan – viola a sólistky Anita Rybárová a Slovenka Benková-Martinková. Šlo o prechádzku slovenským vojvodinským svetom hudbou, spevom a obrazmi. Pozmenenú koncepciu založenú na totožnom princípe sme následne predstavili aj v Otváracom programe Slovenských národných slávností.

Keď ide o umeleckú hudbu a jej prednes, ÚKVS sa pričinil hlavne podporujúc talenty zapájajúc ich do vlastných programov. Tak sme vďaka tejto spolupráci mali príležitosť vypočuť si hudobníkov a spevákov Janka Brtku, Ervina Malinu, Marínu Kaňovú, Ivanu Novákovú, Ivanu Jašovú, Leonóru Súdiovú, Slovenku Benkovú, Anitu Rybárovú, Annu Struhárovú, Annu Zorňanovú a mnohých ďalších. Hudobný večierok, na ktorom dominovala umelecká hudba, sa konal v ÚKVS pri príležitosti prezentácie zbierky piesní Juraja Súdiho pod názvom Môj život je tisíc piesní. Podporili sme aj 5. Stretnutie slovenských zborov z Vojvodiny, ako aj 8. Dirigentský kemp, obe podujatia sa konali v Petrovci. Do tretice, v tomto roku sme sa prvýkrát serióznejšie začali zaoberať aj formami cirkevnej hudby. Tejto téme bola venovaná aj VIII. Muzikologická konferencia Slovenská hudba vo Vojvodine, ktorá priniesla rad zaujímavých príspevkov. Snáď najpodnetnejším bol príspevok organistu a osobnosti slovenskej hudby vôbec – Jána Vladimíra Michalka, ktorý sa zároveň verejnosti predstavil svojím organovým koncertom. V plnom katolíckom chráme Mena Máriinho v strede Nového Sadu Ján Vladimír Michalko interpretoval diela známych slovenských, nemeckých a talianskych skladateľov. Dokonalý prednes skladieb z 19. storočia, ako i diel pre organ patriacich do súčasného hudobného umenia, poukázal nielen na virtuóznosť J. V. Michalka, ale aj na krásu a široké spektrum farieb, ktoré dokáže zo seba vydať tento majestátny hudobný nástroj. Obecenstvo neskrývalo svoje oduševnenie a veľkým potleskom odmenilo umelca. Podujatie umelecky spestrili členovia staršieho a mladšieho spevokolu Slovenského evanjelického cirkevného zboru z Nového Sadu, ktorý pod vedením Anny Crveniovej a Olivery Gabríniovej predviedli niekoľko sakrálnych piesní.

• Ľudová kultúra

Keď ide o prvky ľudovej kultúry a ich propagovanie ústavom, možno povedať, že aj v roku 2012 sme to robili niekoľkými spôsobmi. V prvom rade podporujúc organizáciu 42. ročníka Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj..., pre ktorý sme zabezpečili kompletný propagačný materiál, vrátane obsahovo a vizuálne pútavého bulletinu. Na ideu Kataríny Mosnákovej bol pripravený aj otvárací program festivalu, pre ktorý konferenciu napísala Annamária Boldocká Grbićová. Takto bol aj tohtoročný festival obohatený o nové prvky, ktoré sa prejavili aj pri organizácii Tanečného domu. Prilákal početných okoloidúcich, aby si zatancovali vojlovické tapantoše, hložiansky zmáčavý tanec a pazovský trasený čardáš. 42. ročník Folklórneho festivalu Tancuj, tancuj... bol celkovo mimoriadne úspešný, privítal vyše 1 200 účastníkov a ešte raz toľko návštevníkov. V roku 2012 podujatie Na jarmoku, ktoré združuje Slovákov zo Srbska, Rumunska a Maďarska s cieľom predstaviť dolnozemskú ľudovú kultúru, nebolo podporené Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a tak nebolo možné usporiadať ho v Bratislave. No cyklus predsa nebol prerušený a dolnozemský jarmok bol usporiadaný v Békešskej Čabe v Maďarsku. Tento model prezentácie ľudovej kultúry sa však stal páčivým pre mnohé iné miesta a tak sa v tomto roku uskutočnil aj na nádvorí pazovskej základnej školy a počas Slovenských národných slávností v Petrovci. Ústav podporil účastníkov jarmokov a podobných podujatí svojimi knihami a príležitostnými darčekmi aj v Jánošíku, Aradáči, Ľube, Selenči, Silbaši a pod. No ľudová kultúra bola vari v najväčšej miere prezentovaná počas predstavovania knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, keď sa v jednotlivých prostrediach predstavili aj hostitelia so svojím programom, ktorý pozostával hlavne z prednesu ľudových piesní v krojoch, ktorých fotografie sú, prirodzene, zaradené aj do tejto významnej knihy. Fotografie krojovaných párov z dvanástich slovenských vojvodinských prostredí, ktorých autorom je Michal Madacký, poskytol ÚKVS na zverejnenie aj do Ľudového kalendára na rok 2013.

• Výtvarníctvo

Oblasť výtvarníctva vojvodinských Slovákov charakterizuje najmä vysoký počet aktívne tvoriacich akademických umelcov a insitných maliarov. Aj ÚKVS sa svojou činnosťou úspešne podieľal na propagovaní ich tvorby u nás a v zahraničí. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch, v ÚKVS bola aj v roku 2012 usporiadaná výstava umeleckých diel. Tentokrát šlo o jubilanta – sedemdesiatnika Milana Súdiho, ktorý v ÚKVS predstavil svoju najnovšiu tvorbu z cyklu Náladovky. Na výstave hovorili výtvarní kritici Sava Stepanov a Vladimír Valentík a otvorila ju predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM Annamária Boldocká Grbićová. K jedinečnosti tejto udalosti pridala aj baletka Ista Stepanovová, ktorá akoby oživila jeden z častých motív na obrazoch Milana Súdiho. Okrem tejto výstavy, ÚKVS krášlia portréty štyroch vynikajúcich osobností slovenskej kultúry – Karola Miloslava Lehotského, Vladimíra Hurbana Vladimírova, Milana Michala Harminca a Paľa Bohuša. Ich autorom je Pavel Pop. K týmto portrétom, vďaka podpore Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, pribudli ďalšie dva – Zuzky Medveďovej a Michala Babinku, stvárnil ich Pavel Čáni. Všetky portréty sú robené technikou olejomaľby v umeleckom štýle autorov s rozmermi 70x50 cm.

Jedným z najvýznamnejších počinov v oblasti výtvarníctva v tomto roku, keď ide o ÚKVS, bola organizácia výstavy výtvarných diel akademických maliarov z radov vojvodinských Slovákov v Bratislave. Diela našich súčasných výtvarníkov tak boli vystavené v bratislavskej pyramíde v Galérii Slovenského rozhlasu v Bratislave, kde bola v spolupráci so Spoločnosťou voľných výtvarných umelcov – Slovenskou výtvarnou úniou usporiadaná i vhodná vernisáž. Expozíciu, ktorú mali na starosti Vladimír Valentík a Bohumír Bachratý, tvorili prevažne diela z 11. Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku. Uvedieme ich mená: Ján Agarský, Miško Bolf, Mira Brtková, Pavel Čáni, Michal Ďurovka, Viera Fajndovićová Súdiová, Mária Galátová Ćirovićová, Mária Gašková, Milan Grňa, Martina Hlodová, Marijan Karavla, Martin Kizúr, Jozef Klátik, Michal Madacký, Pavel Pop, Zvonimír Pudelka, Ján Stupavský, Milan Súdi, Jaroslav Šimovic, Rastislav Škulec a Daniela Triašková. ÚKVS sa postaral o zabezpečenie prepravy diel v oboch smeroch, pričinilo sa tu i Slovenské veľvyslanectvo v Belehrade, a uhradil cestovné trovy organizátorov a účastníkov vernisáže v Bratislave. Následne v bratislavskom Klube umelcov svoje najnovšie diela vystavila Mária Gašková z Kysáča.

Zároveň treba zdôrazniť, že sa zbierka slovenských výtvarníkov v ÚKVS zväčšila v tomto roku o dielo Zdenky Madackej z Kanady. Dielo, ktoré ÚKVS má dostať za usporiadanie výstavy Milana Súdiho, nám autor zatiaľ neodovzdal. A vzhľadom na to, že obraz, ktorý ústavu pôvodne daroval Jaroslav Šimovic, bol predaný, ÚKVS očakáva, že mu umelec daruje svoje ďalšie dielo.

• Divadelníctvo

Keď ide o oblasť divadelníctva, ÚKVS sa aktívne podieľal v organizácii a realizácii dvoch ústredných celomenšinových divadelných podujatí – Divadelnej prehliadky Divadelný vavrín a Dní detského divadla 3xĎ. V súlade s vopred určenými úlohami si ÚKVS pri organizovaní celomenšinových festivalov, v ktorých participuje, prebral nasledujúce úlohy: pripraviť obsahovo a vizuálne kvalitný bulletin a celkový promotívny materiál, navrhnúť a zorganizovať otvárací alebo zatvárací program podujatia, všestranne o festivale informovať a zabezpečiť organizátora (bolo tak v prípade 3xĎ). 43. Divadelná prehliadka Divadelný vavrín sa konala v Kovačici. Predstavilo sa na nej 12 súborov, z ktorých za najlepší bol vyhlásený divadelný súbor KIS Kysáč. ÚKVS zostavil pútavý bulletin, ktorý na päťdesiatich stranách textom a fotografiami predstavuje všetky zúčastnené a hosťujúce súbory, zverejňuje komplexnú správu o 42. divadelnej prehliadke, uvádza novinárske riadky, ako aj vyhlásenia venované prehliadke, a jej kompletný program. Bulletin vyšiel v náklade 300 ks. ÚKVS mal na starosti aj otvárací a zatvárací program, pre ktorý angažoval početných spolupracovníkov (choreografa Sašu Krgu s jeho skupinou tanečníkov pri otvorení, montažéra Borisa Havrana, ktorý pripravil krátke videoukážky súborov, nominovaných na cenu a pod.). ÚKVS zaopatril aj prehliadku detskej divadelnej tvorivosti 3xĎ, keď v rámci prípravy promotívneho materiálu deťom zabezpečil pútavú skladačku s programom festivalu, ako aj zaujímavý zatvárací program na motívy slovenskej ľudovej rozprávky Soľ nad zlato, ktorú zahrali kysáčski divadelní ochotníci. Zároveň pre toto predstavenie, ktoré zahrnulo aj udeľovanie cien najlepším, pripravil hudobnú clonu, ktorá vrcholila svojráznou piesňou venovanou festivalu pod názvom Mnohokrát Ď. Text napísala Katarína Mosnáková, hudbu Milina Sklabinská, hudobnú úpravu mal na starosti Ervin Malina. Charakteristikou tohtoročnej prehliadky bol vysoký počet zúčastnených súborov, čo podstatne zmenilo obraz o tejto prehliadke, na ktorej sa napríklad vlani zúčastnili iba tri súbory. Stalo sa tak najmä pre intenzívnu prácu NRSNM a vďaka projektu Verbálna komunikácia, na základe ktorého v dňoch 16. – 18. novembra 2012 na scéne Slovenského divadla VHV v Starej Pazove vystúpilo úhrnne 302 detí z Petrovca, Boľoviec, Erdevíka, Padiny, Bieleho Blata, Vojlovice, Selenče, Aradáča, zo Šídu a samozrejme zo Starej Pazovy. V konkurencii o odmeny účinkovalo až 14. predstavení a najlepším súborom sa na tejto 19. v poradí prehliadke stal staropazovský divadelný súbor s hrou Rozprávka na dobrú noc. Veľká odborná a finančná podpora NRSNM, ktorá sa v roku 2012 dostala divadelnej produkcii, zabezpečila rad divadelných premiér a hosťovačiek po celej Vojvodine. Aj rozprávka Soľ nad zlato mala svoje pokračovanie a to v Novom Sade, keď sa jej protagonisti zúčastnili Rozprávkových dní v Múzeu Vojvodiny. Zo tridsať detí z Nového Sadu si prišlo so svojimi rodičmi pozrieť bábky a hercov v humornom spracovaní tohto nestarnúceho príbehu.

• Vydavateľstvo

Najväčším počinom roka 2012 pre ÚKVS bolo vydanie publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Svetlo sveta uzrela 18. januára 2011, v deň tretieho výročia ÚKVS, keď bola v aule Vlády AP Vojvodiny usporiadaná jej svojrázna prezentácia. V rámci priliehavého programu, ktorý bol akousi prechádzkou slovenským svetom vo Vojvodine, sa kladne o činnosti ÚKVS vyjadrili aj premiér pokrajinskej Vlády Dr. Bojan Pajtić, zástupca Veľvyslanca Slovenskej republiky v Srbsku Rastislav Kostilník a predsedníčka NRSNM Anna Tomanová-Makanová. Ako taká, táto kniha je prvým knižným vydaním obsahujúcim trojročné výsledky vedecko-výskumnej, informačnej, dokumentačnej a prezentačnej činnosti ústavu a na 400 stranách ponúka ucelený, tak textuálny, ako aj vizuálny záznam o dejinách, súčanosti a komplexnosti tridsiatich štyroch prostredí, v ktorých Slováci mali alebo majú organizované formy kultúrneho života. Kniha vyšla v náklade tisíc kusov, ktorý bol mimoriadne rýchlo vyčerpaný. Postačil tak akurát na prezentáciu v pätnástich prostrediach vo Vojvodine (Kysáč, Silbaš, Pivnica, Kovačica, Laliť, Nový Sad, Hajdušica, Jánošík, Hložany, Stará Pazova, Aradáč, Vojlovica, Padina), a po jednej v Bratislave, Melbourne, Toronte a Windsore. Každá z prezentácií sa vyznačovala originálnym programom, srdečnosťou a vďačnosťou domácich, ktorí sa postarali aj o propagovanie udalosti vo vlastnom prostredí. Za takú prácu sa im ÚKVS patrične odvďačil a to tým, že organizátorom odovzdal časť financií získaných z predaja kníh. Tým sme podporili nejeden kultúrno-umelecký spolok, miestny odbor Matice slovenskej, cirkevný zbor či základnú školu. Na prezentáciách v prostrediach v Srbsku okrem zostavovateliek hovorili aj dizajnér publikácie Đula Šanta a autor fotografií Michal Madacký. O knihe sa hovorilo mnoho a veľká pocta sa jej zostavovateľkám Miline Sklabinskej a Kataríne Mosnákovej dostala aj na Medzinárodnom knižnom veľtrhu v Novom Sade, keď tomuto dielu bola udelená špeciálna cena za edičný počin roka. Cenu udelil predseda komisie Nenad Šaponja s odôvodnením, že špeciálna cena sa udeľuje za dôkladne vykonané, ucelené a vysokým graficko-vydavateľským štandardom spracované precízne zobrazenie kultúrneho rozvoja slovenskej menšiny v Srbsku. Pri príležitosti preberania ceny bola na veľtrhu usporiadaná aj svojrázna prezentácia, na ktorej hovoril recenzent Ladislav Čáni a známy novinár Bora Otić. Skutočnou zaujímavosťou boli aj aradáčske meškárky, ktoré prilákali pozornosť mnohých okoloidúcich.

Aj Slováci, ktorí žijú na Slovensku, sa už 16. apríla 2012 mohli ku knihe dostať na veľkolepej bratislavskej prezentácii, ktorá prebiehala v Moyzesovej sieni. V tomto nádhernom priestore sa tak uskutočnilo aj svojrázne putovanie slovenským svetom vo Vojvodine, ktoré trefne predstavili videozábery a pesničky s lajtmotívmi jednotlivých slovenských osád. Pomocnú ruku v poriadaní tejto prezentácie podalo Veľvyslanectvo Srbska na Slovensku, ako aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, v mene ktorých zazneli mnohé podnetné slová. Kniha je dôkazom histórie jedného národa, jeho integrácie do Srbska, a rovnako tak o uchovávaní svojej identity. Janko Šafárik, Zuzka Medveďová, Igor Branislav Štefánik, Janko Bulík, Ján Čaplovič, Martin Jonáš... sú len niektorými z tých, ktorí svojím životom a prácou napísali, respektíve píšu príbehy o dejinách, geografii, architektúre, jazyku, písme, literatúre a tradícii Slovákov v Srbsku, povedala pri tejto príležitosti Radmila Hrustanovićová, veľvyslankyňa Srbska na Slovensku.

Kanadská a austrálska prezentácia knihy sa konala najmä vďaka súkromným návštevám zostavovateliek publikácie, ktoré pobudli na návštevách Toronta, respektíve Melbournu počas svojich dovoleniek. Obe slovenské komunity za oceánmi si mimoriadne vážia svoje korene a chránia svoju slovenskú identitu. Aj preto listovanie v tejto knihe vyvolalo u nich veľa spomienok, radosti, ale aj nejednu slzu. Trvalé priateľstvá, ktoré sa tu vytvorili, nás iba uistili, že je slovenskej vojvodinskej komunite potrebných ešte veľa podobných akcií, ktoré posilnia našu súdržnosť a vzájomnosť.

Kniha Slováci v Srbsku z aspektu kultúry tak začala žiť svoj vlastný príbeh a ďalší jas na ňu vrhol otvárací program Slovenských národných slávností, ktorého scenár podpísala Milina Sklabinská a réžiu Miroslav Benka a o ktorého realizáciu sa pričinil takmer päťdesiatčlenný tím účastníkov rôznych profilov. Program pod názvom Otvorená kniha šľachetná, ako neskôr napísal renomovaný novinár Juraj Bartoš, na jednej strane vyznel ako óda na publikáciu Slováci v Srbsku z aspektu kultúry a na strane druhej mal pečať žatvy úspechov, ktoré dosiahli jednotlivci na poli hudby a spevu, literatúry, výtvarníctva, či kolektívy, t. j. súbory v oblasti folklórneho prejavu, divadelníctva a iných druhov kultúrnej tvorivosti vojvodinských Slovákov. Podľa neho mladý neformálny kolektív talentovaných ľudí vlastne napísal ďalší páčivý príbeh – modrým atramentom – do takmer tristostranovej knihy trvania slovenského ducha na žírnej vojvodinskej rovine. A práve v tomto je vystihnutá podstata publikácie, ktorá dominovala celým minulým rokom, a pred nami je ešte mnoho čistých strán, ktoré čakajú na svojich nových hrdinov píšucich nové state tejto jedinečnej a predovšetkým našej slovenskej vojvodinskej kultúry.

• Literatúra

Oblasť literatúry vojvodinských Slovákov odborne zastrešuje rad ustanovizní a inštitúcií ako je Katedra slovakistiky pri FFUNS, Slovenské vydavateľské centrum, Slovakistická vojvodinská spoločnosť. ÚKVS v oblasti literatúry tak participoval ako partner na niektorých podujatiach (najmä na 56. Literárnom snemovaní), respektíve ako organizátor literárnych večierkov.

ÚKVS si 29. marca 2012 spolu s autorom anglického prekladu knihy Spod závejov amerických / From Under the American Snowdrifts Ondrejom Miháľom a početnými ctiteľmi diela Gustáva Maršalla Petrovského, pripomenul 150. výročie narodenia spisovateľa. Večierkom sa posvietilo na jednu z významných osobností literárneho a vôbec kultúrneho a spoločenského života vojvodinských a amerických Slovákov, na popredného slovenského spisovateľa druhej polovice 19. storočia a národného buditeľa Gustáva Maršalla Petrovského. Prvý preklad knihy G. M. Petrovského Spod závejov amerických / From Under the American Snowdrifts do angličtiny urobil kanadský Slovák a silbašský rodák Ondrej Miháľ. Ako taká, aj keď napísaná na začiatku 20. storočia, kniha môže byť zaujímavá i dnešným čitateľom, žijúcim v dobe ustavičných migrácií. O sťahovaní a pocitoch človeka v cudzine hvorili i piesne, ktoré odzneli na večierku. Na úvod to bola archívna pieseň Kto peňiaške potrebuje, nak ameriku sprobuje z Múzea Vojvodiny, ktorú v roku 1959 v Aradáči zaznamenal Martin Kmeť a precítene zaspieval Pavel Obšust. Potom bolo možné počuť hlasy členov Komorného zboru Musica viva z Petrovca pod vedením Marieny Stankovićovej Krivákovej a nechýbala ani ľudová pieseň Prosried ameriki krčma muruvaná v podaní Ivana Slávika a za sprievodu huslistky Leonóry Súdiovej. Program obsahoval i prednes krásneho slova, pravdaže z tvorby G. M. Petrovského. O to sa postarali Miluška Grňová a Anna Struhárová. Spomienka na spisovateľa narodeného pred 150-timi rokmi, sa neobišla ani bez príspevku o jeho živote a diele, ktorý na večierku prečítala Katarína Mosnáková. Riaditeľka ÚKVS Milina Sklabinská pripomenula, že si ústav pripomenul život a dielo G. M. Petrovského aj v deň jeho narodenia, teda 23. marca, keď v Petrovci bol položený veniec k jeho pamätnej tabuli.

Medzi vojvodinských Slovákov zavítal i básnik, prekladateľ, literárny vedec a vysokoškolský pedagóg Ján Zambor, aby predstavil našej verejnosti knihu literárnej vedkyne Emílie Čelovskej Epický priestor a jeho dve podoby v modernej slovenskej novelistike. Ide o doktorskú dizertáciu, ktorá sa venuje aktuálnej problematike výskumu kategórie literárneho priestoru a jeho analýze a interpretácii vo vybraných textoch modernej slovenskej novelistiky. Knihu v roku 2011 spoločne vydali Slovenské vydavateľské centrum a ÚKVS a o nej hovoril Ján Zambor, školiteľ E. Čelovskej, ako aj Vladimír Valentík, riaditeľ SVC. Prítomným sa prihovorila aj autorka knihy PhDr. Emília Čelovská, ktorá svoju doktorskú dizertáciu obhájila na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Poďakovala sa celému tímu, ktorý spolupracoval na vydaní tohto diela, a povedala medziiným, že je jej cťou, že práve jej práca je prvou zverejnenou publikáciou v novozaloženej edícii Doktorské dizertácie. Druhá časť večierka bola venovaná básnikovi, prekladateľovi, literárnemu vedcovi a vysokoškolskému pedagógovi Jánovi Zamborovi. O jeho diele hovoril prof. Dr. Michal Harpáň, literárny vedec a šéf Oddelenia slovakistiky na Filozofickej fakulte v Novom Sade. Zo svojej najnovšej poézie čítal a čo aktuálne tvorí prítomným prezradil samotný Ján Zambor. Večierok spestrilo jazzové hudobné teleso v zložení: Sergej Šapovalov (husle), Aleksandar Turukalo (gitara) a Ervin Malina (kontrabas), pokým básne zo zbierok Pod jedovatým stromom a Soprán dažďových kvapiek predniesli herci Miroslav Babiak a Branislav Čeman.

Básnik, lingvista a univerzitný profesor Miroslav Dudok v roku 2012 oslávil svoje životné jubileum. Pri tejto príležitosti ÚKVS usporiadal priliehavý literárny večierok. Básnikovi a jazykovedcovi prišli gratulovať mnohí kolegovia z Filozofickej fakulty Univerzity v Novom Sade, lingvisti, literáti, novinári zo slovenských redakcií, bývalí študenti..., ktorí aj keď relatívne dobre poznajú jeho dielo, predsa však v tento večer mohli získať niektoré nové poznatky o ňom a utvoriť si ucelený obraz o osobnosti, akou je Miroslav Dudok. Prispeli k tomu odborné štúdie literárneho vedca Adama Svetlíka a jazykovedkyne Anny Marićovej, archívne zábery o začiatočníckej básnickej tvorbe M. Dudka z Televízie Nový Sad, ako aj jeho najnovšia knižka – výber z diela Celebes, Celebes, ktorú pri príležitosti 60. narodenín M. Dudka vydalo Slovenské vydavateľské centrum. Na večierku sa jazykom hudby, presnejšie skladbami Miroslava Bázlika, prítomným prihovorila klaviristka Ivana Nováková, pokým ich prednesom básní Celebes, Celebes a Deň trávy do básnického sveta oslávenca zaviedla Alena Pešková. Veľkú pozornosť na večierku upútal film z rokov 1978 a 1979, ktorý posvietil na začiatky básnickej tvorby Miroslava Dudka. O to sa prehŕňaním sa v archívnych záznamoch Televízie Nový Sad postaral Ján Struhár.

V sobotu 27. októbra 2012 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov odprezentovali knihu Aj keby som nebol / I kada ne bih bio básnika Miroslava Bielika. Ide o výber básní zo zbierok Čas je tichý posol mysle (2003) a Nepatrný pohyb po naklonenej rovine (2005), ktorý urobil a do srbčiny preložil Martin Prebudila. Knihu vydalo Slovenské vydavateľské centrum v edícii Bratislava a jej zvláštnosťou je že je publikovaná dvojjazyčne, teda nachádzajú sa tu paralelne básne v slovenčine a srbčine, čím sú slovenským čitateľom z tohto územia sprístupnené verše M. Bielika aj v origináli. Zhruba 40 básní dopĺňa poznámka o básnikovi a krátky doslov pomenovaný Posol básnického sveta, ktorý hovorí o samotnom výbere básní, ale aj o poetike M. Bielika. Na posedení účasť bral aj prekladateľ knihy Martin Prebudila, ktorý prečítal svoj doslov. Medziiným tu odznelo, že básnik Bielik v tomto výbere ponúka plnú priehršť skvelých veršov. A plnú priehršť odkazov a filozoficko-poetických myšlienok Bielik ponúkol aj prítomným na večierku. Približujúc dielo Miroslava Bielika V. Valentík povedal, že túto osobnosť môžeme poznať ako básnika, prozaika a jedného z mála, ktorý intenzívne pestuje vzťah k Slovákom na Dolnej zemi a snaží sa našu literárnu tvorbu zviditeľniť na Slovensku a všeobecne ju zaraďovať do celoslovenského kontextu.

MEDZINÁRODNÁ SPOLUPRÁCA

• ÚKVS na úradnej návšteve kultúrnych inštitúcií v Martine

V dňoch 10. – 12. septembra 2012 delegácia ÚKVS pobudla v Martine s cieľom získať nové vzácne údaje pre druhé, doplnené vydanie knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Práve z toho dôvodu vydavateľský tím tejto publikácie navštívil Slovensko, presnejšie Slovenskú národnú knižnicu a Slovenské národné múzeum v Martine, významné kultúrne inštitúcie, ktoré medziiným chránia aj historické artefakty týkajúce sa vojvodinských Slovákov. Po nových historických údajoch, fotografiách a vzácnych informáciách, ktoré svoje miesto nájdu v novom vydaní Slovákov v Srbsku, pátrali zostavovateľky Milina Sklabinská a Katarína Mosnáková, ako aj recenzent knihy Vladimír Valentík. Vedľa toho absolvovali rad stretnutí s predstaviteľmi rôznych kultúrnych stánkov v Martine. Tak sa v pondelok 10. septembra konalo pracované stretnutie s Máriou Halmovou, riaditeľkou Slovenského národného múzea, ktorá vyjadrila potešenie nad tým, že takáto kniha zahŕňajúca život Slovákov v Srbsku, uzrela svetlo sveta. Zároveň odporučila vhodnú literatúru a umožnila bádateľskému tímu, aby si pozrel popisy múzejného materiálu. Potom už nasledovala práca v Oddelení etnografických a historických zbierok a poobede aj obhliadka stálej expozície tohto múzea, čo mala na starosti historička umenia Barbora Pekáriková. Program v Slovenskom národnom múzeu delegácii ÚKVS pripravila etnografka Daša Ferklová. O deň neskôr stretnutia pokračovali v Slovenskej národnej knižnici. Činnosť Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov, a najmä kniha Slováci v Srbsku, bola predstavená aj Gabriele Hamranovej na Oddelení výskumu dejín knižnej kultúry, potom riaditeľovi Pamätníka národnej kultúry Slovenskej národnej knižnice Petrovi Cabadajovi, riaditeľovi Národného biografického ústavu Augustínovi Maťovčíkovi a riaditeľke Archívu literatúry a umenia Magdaléne Brinckovej. Delegáciu ÚKVS na svojom pracovisku privítal aj Miroslav Bielik, riaditeľ Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej v Martine. Na týchto rokovaniach sa vyskytli viaceré možnosti ďalšej spolupráce a do príručnej knižnice nášho ústavu pribudli nové knižné tituly, ktoré Slovákom do Srbska zaslali tieto osobnosti. Z ponúknutého materiálu v Slovenskej národnej knižnici pozornosť bádateľského tímu zaujal najmä fotografický materiál, archívne snímky slovenských vojvodinských prostredí a osobností a fotografie výtvarných umeleckých diel, z ktorých si niektoré nájdu svoje miesto v doplnenom vydaní knihy Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. Pobyt v Martine delegácia ÚKVS využila aj na návštevu ďalších významných kultúrnych a turistických stánkov. Zavítala tak do domu Jozefa Cígera Hronského, v ktorom sa návštevníkom sprístupňuje expozícia o živote a diele tohto spisovateľa a kultúrneho pracovníka, archívne dokumenty, fotografie, knihy, osobné predmety, originálne obrazy..., ktoré dopĺňajú videoprezentácie, Hronského sfilmované rozprávky a pod. Delegáciu privítal a po dome Jozefa Cígera Hronského previedol Daniel Zemančík. V martinskom Slovenskom komornom divadle si tím pozrel dokumentárnu výstavu o našom režisérovi Ľuboslavovi Majerovi, ktorá je tu otvorená pre verejnosť. Riaditeľ tejto ustanovizne František Výrostko, inak známy slovenský herec a vedúci Katedry herectva na Fakulte dramatických umení v Banskej Bystrici, hosťom ukázal impozantnú budovu divadla, ktorá za posledné roky prešla komplexnou rekonštrukciou. Streda 12. septembra bola okrem na prácu v Slovenskej národnej knižnici vyhradená na návštevu Múzea slovenskej dediny, najväčšej národopisnej expozície v prírode na Slovensku. Múzeum na ploche 15,5 ha sústreďuje 145 obytných, hospodárskych, technických, spoločenských a sakrálnych stavieb z regiónov Orava, Liptov, Kysuce-Podjavorníky a Turiec. Okrem tradičného staviteľstva a bývania prezentuje spôsob života na Slovensku v druhej polovici 19. a prvej polovici 20. storočia.

***

ÚKVS na III. Evanjelických cirkevných dňoch v Lučenci na Slovensku

Tretie evanjelické cirkevné dni sa konali v Lučenci v dňoch 29. júna – 1. júla 2012 s cieľom zhromaždiť Slovákov evanjelikov zo Slovenska a zo zahraničia a prostredníctvom mimoriadne bohatých a rôznorodých programových foriem vzájomne upevňovať a posilňovať sa v plnení mravných zásad, ktoré táto konfesia hlása. V rámci III. Evanjelických cirkevných dní odznel veľký počet programov, z ktorých k tým najslávnostnejším patrili Hlavné služby Božie, konajúce sa na Hlavnom námestí v Lučenci. Udalosť v priamom prenose vysielala Slovenská televízia a čestnú stráž zabezpečilo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky. V bohatom programe s prednáškovou alebo diskusnou náplňou odznela aj prezentácia publikácií o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Predstavené boli diela Výskumného ústavu z Maďarska, Kanadského inštitútu z Toronta, chorvátskych autorov a tiež dielo Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov – Slováci v Srbsku z aspektu kultúry. O tomto knižnom diele hovorila Milina Sklabinská, riaditeľka Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov. Konkrétne sa zmienila o náboženskej kultúre predstavenej v tejto publikácii, predstavila slovenské evanjelické kostoly v Srbsku, ako aj kultúrne a historické pamiatky, ktoré sa v nich chránia.

***

Spoločné uchádzanie sa o dolnozemské projekty v Nadlaku

V pondelok 17. decembra 2012 v sídle Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v rumunskom Nadlaku zasadali predstavitelia slovenských ustanovizní a organizácií z Maďarska, Rumunska a Srbska. Pracovné stretnutie sa konalo s cieľom vyhodnotiť realizované dolnozemské projekty v roku 2012 a ustáliť spoločné projekty na rok 2013, ktoré sa predkladajú na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Za slovenskú menšinu žijúcu v Srbsku rokovania sa zúčastnili Vladimír Valentík a Svetlana Zolňanová (za Národnostnú radu slovenskej národnostnej menšiny), Milina Sklabinská (za Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov), Katarína Melegová Melichová a Anna Medveďová (za Maticu slovenskú v Srbsku) a Mária Andrášiková (za Asociáciu slovenských pedagógov). Prítomných privítal a zasadnutie viedol Pavel Hlásznik, predseda Spoločnosti pre edukáciu a kultúru v Nadlaku. Uskutočnené projekty v roku 2012 prítomní hodnotili ako úspešné a konšatovali, že sa niektoré plánované dolnozemské projekty nerealizovali, resp. realizovali sa v modifikovanej forme, pretože nemali finančnú podporu. Sú to Stretnutie Slovákov z Dolnej zeme – Na jarmoku, choreografický seminár v Petrovci a výstava súčasného dolnozemského výtvarného umenia. V druhom bode rokovacieho programu sa navrhovali spoločné projekty na rok 2013. Vo väčšine prípadov sa rozhodlo spolupodieľať sa na projektoch, ktoré už majú kontinuitu a ustálenú formu, ale odznelo i niekoľko nových zaujímavých návrhov. Zo strany Slovákov v Srbsku sa na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí adresujú nasledujúce projekty: Putovná súťaž zo slovenských dolnozemských reálií pre stredoškolákov (žiadateľ NRSNM), Letný zborový kemp (ASP), Celodolnozemský folklórny festival Na jarmoku (ÚKVS), Opereta Pekná nová maľovaná kolíska (ÚKVS), Workshop mladých slovenských umeleckých tvorcov z Dolnej zeme (MSS), Stretnutie slovenských dolnozemských učiteľov počas Slovenských národných slávností (MSS), Choreografický kurz pre Slovákov na Dolnej zemi (NRSNM), Výtvarnícky tábor dolnozemských Slovákov (NRSNM), Stretnutie v pivnickom poli (NRSNM). Na záver stretnutia bola podpísaná Dohoda o spolupráci na rok 2013, ktorou sa gestorské organizácie zaviazali, že vypracujú stanovené projekty a že budú aktívnymi účastníkmi plánovaných aktivít.

Záverom

Kultúrny systém vojvodinských Slovákov je rozvinutý, rozsiahly a nadovšetko komplexný. Aby bol funkčný, nevyhnutné sú legislatívne, inštitucionálne a finančné mechanizmy, ktoré ho budú posúvať do novej, súčasnej roviny príznačnej pre 21. storočie. Avšak bez podstatnej čiastky ten mechanizmus aj napriek všetkým iným výhodám nebude fungovať. Tou čiastkou sme my sami. Slováci vo Vojvodine, Slováci v Srbsku.

Pokiaľ vystane spolupatričnosť, súdržnosť, zasadzovanie sa za spoločné hodnoty a spoločný kultúrny a všetranný rozvoj, naše snahy budú len ojedinelým plamienkom, ktorý skôr alebo neskôr pre rôzne príčiny zhasne. Pokiaľ si my navzájom nedoprajeme úspech a rozvoj, azda o to všetko ani nestojíme.

Na poli kultúry práve preto, že je také priestranné a široké, je práce mnoho a pre všetkých. Chceme veriť, že každý z nás ju robí najlepšie, ako môže, a v miere, aká mu je daná. Každý v tom zmysle dáva vlastný prínos k jej zachovaniu a zveľaďovaniu. ÚKVS z pozície, ktorá mu je daná, má tie najmravnejšie úmysly zachovávať a rozvíjať slovenskú kultúru v Srbsku. Bude prospešné, keď sa do tejto vízie z roka na rok budú zapojovať ďalší mladí spolupracovníci, ktorým na zveľaďovaní našej kultúry bude záležať.

Riaditeľka

Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov

Milina Sklabinská

V Novom Sade, 28. decembra 2012