Biele Blato

DEDINA VYRASTENÁ Z VODY A TRSTINY

Zemepisná charakteristika a demografia

Biele Blato sa nachádza v západnej časti stredného Banátu. Patrí do Zreňaninskej obce a do Stredobanátskeho okruhu. Od Belehradu je vzdialené 70 km, rovnako aj od Nového Sadu a od mesta Zreňanin 20 km. Katastrálna obec má rozlohu 3000 hektárov. Priemerná nadmorská výška je iba 74 m n. m.

Báčska Palanka

MESTO STRETÁVANIA SLOVENSKÝCH VYSOKOŠKOLÁKOV

Zemepisná charakteristika a demografia

Báčska Palanka sa nachádza v juhobáčskom obvode Vojvodiny, jej koordináty sú 45° 15′ severnej zemepisnej šírky a 19° 24′ východnej zemepisnej dĺžky. Leží na ľavom brehu Dunaja, rieky, ktorá je zároveň aj hranicou medzi srbskou Palankou a chorvátskym mestečkom Ilok. Srbsko s Chorvátskom tu spája Most 25. mája, ktorý bol postavený v roku 1974.

Kultúrna mapa

Aradáč

Aradáč je prvá banátska osada vo Vojvodine nasťahovaná Slovákmi. Kultúrny život Aradáča bol vždy čulý a rozprúdený. Za posledné roky svojráznym brendom Aradáča je ženský ľudový orchester Aradáčske meškárky.

Aradáč

Ašaňa

Osada Ašaňa patrí k obci Pećinci, ktorá sa nachádza v Sriemskom okrese. Z celkového počtu obyvateľov žije tu aj malý počet Slovákov, súhrne 38 príslušníkov slovenskej menšiny.

Ašaňa

Báčska Palanka

Mestečko B.Palanka je usporiadateľom podujatia Stretnutie slovenskej študujúcej mládeže. Je to sprievodne podujatie SNS, ktoré zoskupuje pozoruhodný počet mladých slovenských intelektuálov. V rámci programu sa medziiným prezentujú mladé hudobné talenty a umelecká tvorivosť naších študentov.

Báčska Palanka

Báčsky Petrovec

B.Petrovec je strediskom slovenskej vojvodinskej kultúry.V ňom sa nachádza množstvo významných ustanovizní(Matica slovenská, Gymnázium J.Kolára, Slovenské vojvod. divadlo, Národné múzeum).Z Petrovca pochádza veľký počet prominentných spisovateľov, umelcov a ďalších popredných kultúrnych dejateľov.

Báčsky Petrovec

Bajša

Bajša je dedinka nachádzajúca sa v obci Báčska Topola v Severobáčskom okrese. Od Báčskej Topoly je vzdialená 6 km. Od samého založenia dedina bola multietnická a multikonfesionálna. Prvá základná škola založená v Bajši bola práve Slovenská škola.

Bajša

Begeč

Begeč je dedina patriaca k mestu Nový Sad, od ktorého je smerom na západ vzdialená 20km. Žije tuná 3335 obyvateľov z čoho je 13,1% príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny.

Begeč

Belehrad

V Belehrade, hlavnom meste Srbska žije značný počet Slovákov, ktorí sa sem prevažne nasťahovali sekundárnou migráciou z vojvodinských obcí. Svoju tradíciu a kultúru si zachovávajú v Spolku priateľstva Juhoslovanov, Čechov a Slovákov. Od roku 2004 aktívna je aj slovenská evanjelická cirkev.

Belehrad

Biele Blato

Do Bieleho Blata sa Slováci nasťahovali roku 1882 prevažne druhotnou migráciou z Padiny. Hneď zo začiatku potrebné bolo stavať si domy, čistiť chotár, vysúšať močiare. Domy sa stavali z nabíjanej hliny, krovná konštrukcia bola drevená a strecha z ražnej slamy alebo trstiny.

Biele Blato

Binguľa

V západnej časti Sriemu a na juhozápade Vojvodiny sa nachádza Binguľa. Jej názov je zložený z dvoch slov, a to bin – ako tisíc, a gula – ako prameň, čiže Bingula – tisíc prameňov (po slovensky Binguľa). Tento názov Bingule by mohol byť pravdivý, lebo v binguľskom chotári existuje mnoho prameňov.

Binguľa

Boľovce

Dedinka Boľovce sa nachádza v Srieme, 29 km západne od Belehradu, nad pravým brehom rieky Sáva. V Boľovciach žije 4055 obyvateľov a z toho počtu je 1132 príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny. Nositeľom kultúrnych aktivít tunajších Slovákov je KUS Sládkovič.

Boľovce

Čelarevo

Čelarevo je mestečko patriace do Južnobáčskeho okresu, do obci Báčska Palanka. Podľa posledného súpisu žilo tu 5423 obyvateľov z čoho bolo 462 Slovákov.

Čelárevo

Dobanovce

Dobanovce patria mestu Belehrad a novej mestskej obci Surčín. Slovenský kultúrno-osvetový spolok Šafárika, slovenská evanjelická cirkev a Slovenský národny dom činia jadro spoločenského a kultúrneho života tunajších Slovákov.

Dobanovce

Erdevík

Sriemsku dedinu Erdevík, ležiacu na južnom úpetí Frušskej hory charaktrizuje bohatá flóra a fauna a významné archeologické náleziská. Ale táto lokalita je známa najmä po vinohradoch, vínnych pivnicách a samozrejme po víne, ktoré je neodeliteľnou časťou každého kultúrneho podujatia v Erdevíku.

Erdevík

Hajdušica

V juhovýchodnej časti Banatu a v severozápadnej časti obce Plandište sa nachádza dedina Hajdušica. Dnes tuná žije okolo 600 Slovákov, ktorí si svoju identitu zachovávaju vyše 200 rokov. Roku 2009 si vystavali nový slovenský evanjelický chrám a boli organizátormi FF Tancuj, tancuj...

Hajdušica

Hložany

Hložany sú dedinou zrodu najväčšieho slovenského vojvodinského hudobno-tanečného festivalu pod názvom Tancuj, tancuj... Počas festivalu sa v hložianskom amfiteátri prezentujú slovenské folklórne súbory, spevácke skupiny, zbory a ľudové orchestre tak zo zahraničia ako aj z celej Vojvodiny.

Hložany

Jánošík

Pre Jánošík je príznačné pestovanie višní, ktoré za posledné roky dedinu turisticky prezentuje. V júny sa občania intenzívne zaoberajú domáckou výrobou višňových koláčov, lekváru, zaváranin, pálenky, šťavy. Tomuto ovociu venujú podujatie pod názvom Deň višní, ktoré ponúka rôzne kultúrne obsahy.

Jánošík

Kovačica

Kovačicu vo svete preslávili známi insitní maliari, ktorí tu tvoria a vystavujú celé polstoročie.Na ich obrazoch je znázornený život a práca sedliakov, ľudový odev, zvyky a obyčaje.Pre milovníkov vizuálneho umenia je v Kovačici založená Galéria inzitného umenia ako aj rad iných súkromných galérii.

Kovačica

Kulpín

V strede Kulpína hrdo sa vzpínajú dva kaštiele. Oba sú vyhlásené za kultúrne pamiatky osobitného významu. Rozsiahly park, v ktorom kaštiele sídlia je prírodnou pamiatkou zriedkavých rastlinných druhov. Dnes tu sídli Poľnohospodárske múzeum, ktoré je jedinečným múzeom tohto druhu v našej krajine.

Kulpín

Kysáč

Kultúrny život v Kysáči je veľmi pestrý a bohatý. Slovenskú kultúru Kysáčania zachovávajú a zveľaďujú prostredníctvom Kultúrno – informačného strediska Kysáč, ktoré je aj organizátorom celomenšinového detského folklórneho festivalu Zlatá brána.

Kysáč

Laliť

Dedina Laliť sa nachádza v obci Odžaci. Názov dediny má pôvod v srbskom slove lala, čo v preklade do slovenčiny znamená ľalia. Slovo lala v deminutíve znie lalić. Hovorí sa že dedina dostala meno Laliť preto, že vôkol nej rástlo mnoho ľalií.

Laliť

Ľuba

Ľuba je typická sriemska hôrna dedinka. Prvé slovenské rodiny sa sem nasťahovali v roku 1847 druhotnou migráciou z báčskych osád. V súčasnosti Ľuba je multikulturálna a multikonfesionálna osada a ako taká má tri kostoly: pravoslávny, katolícky a evanjelický.

Ľuba

Lug

Dedinka Lug patrí k obci Beočín, v severnej časti Fruškej Hory. Je to posledná dedina, do ktorej sa roku 1902 nasťahovali Slováci, prevažne z Báčky, z osád Báčsky Petrovec, Hložany a Kulpín. Dnes v nej žije okolo 800 obyvateľov, prevažne Slovákov.

Lug

Nový Sad

Nový Sad je hlavným mestom multikultúrnej, multikonfesionálnej a multietnickej Vojvodiny. V ňom sídlia významné inštitúcie a ustanovizne, ktoré rozvíjajú, zveľaďujú a zachovávajú kultúru tak novosadských ako aj všetkých vojvodinských Slovákov.

Nový Sad

Padina

Na severozápadnom úbočí Deliblatskej piesočiny založená bola Padina. V tomto kraji Slováci od samého príchodu zápasili s nedostatkom pitnej vody a úrodnej pôdy. To im však neprekážalo aby tuná zotrvali a zachovali si tradíciu, jazyk a kultúru. V súčastnosti je to najslovenskejšia vojvodinská dedina.

Padina

Pivnica

Pivnica sa nachádza v juhozápadnej časti Vojvodiny, v obci Báčska Palanka. Známa je predovšetkým vďaka tradičnému festivalu Stretnutie v pivnickom poli, ktorý zohral veľkú úlohu v zachovávaní ľudových piesní, hudby a odevu Slovákov žijúcich na Dolnej zemi.

Pivnica

Savino Selo

V Savinom Sele v rokoch 1789 – 1812 žil a pôsobil popredný slovenský osvietenský vzdelanec, jazykovedec, básnik a slavista Juraj Ribay. Pri príležitosti 200. výročia jeho úmrtia na budove Miestneho spoločenstva odhalili pamätnú tabuľu.

Savino Selo

Selenča

Slováci do Selenče prišli roku 1758. Podľa konfesie sčasti boli evanjelici a sčasti rímskokatolíckeho vierovyznania. Ich obyčaje, zvyky, ľudový odev sa odlišovali.Evanjelici hovorili stredoslovenským a rímokatolíci západoslovenským nárečím, čo je aj dodnes najzaujímavejším špecifikom dediny.

Selenča

Silbaš

Kultúrny život Slovákov v Silbaši sa rozmáha vďaka najmladším obyvateľom, členom DSF Silbašaník. Je to jeden z našich najznámejších detských súborov, ktorý za posledné roky pozoruhodné výsledky dosahuje aj na štátnej úrovni a tak úspešne prezentuje slovenskú menšinu a jej budúcich nositeľov kultúry.

Silbaš

Slankamenské Vinohrady

Sriemska osada Slankamenské Vinohrady vznikla koncom 19. storočia, na brehoch východnej časti Fruškej Hory. Jej občania tzv. Brehovčania sú známi po svojskej hudbe a autentických textoch piesní, ktoré zaintriguju každého návštevníka kultúrno-gastronomického podujatia Budárske dni.

Slankamenské Vinohrady

Sriemska Mitrovica

Nad známym antickým mestom Sirmium, ktoré leži pod dnešnou Sriemskou Mitrovicou, žijú aj Slováci. Je ich úhrne 186. Svoj kultúrny a spoločenksý život sústreďujú v rámci evanjelickej cirkvi a Miestneho odboru Matice slovenskej.

Sriemska Mitrovica

Stará Pazova

Stará Pazova je sídlom najväčšieho počtu Slovákov mimo hraníc Slovenska. Ich kultúrny život rozprúdil SKUS, kde pôsobí Slovenské divadlo VHV, FS Klasy, Literárno-recitačná družina Ľ. Hurbanovej, spolok žien a i. Tuná sa tradične poriada aj prehliadka detskej divadelnej tvorivosti 3xĎ.

Stará Pazova

Šíd

Šíd je obecné mesto šíriacie sa svahmi Fruškej Hory. Toto sriemske mestečko s vyše 16 tisíc obyvateľov, z čoho je 899 príslušníkov slovenskej menšiny, turistom ponúka niektoré z okolitých jazier, prechádzku fruškohorským pohorím alebo prírodou pri Dunaji.

Šíd

Višnjićevo

Vo Višnjićeve je priaznivé podnebie na pestovanie sliviek. Občania spracúvajú toto ovocie najrozličnejšími spôsobmi, najmä varia z neho lekvár alebo pália vynikajúcu slivovicu. Slivky rastú aj v tzv. Slovenskom kraji, kde sa zvlášť v minulosti stretávali Slováci.

Višnjićevo

Vojlovica

Kultúrny život vo Vojlovici, v sídlisku banatského mesta Pančevo, je od samého príchodu Slovákov bohatý a rozmanitý. Práca na poli kultúry sa zvlášť rozprúdila založením Slovenského kultúrno-osvetového spolku Detvan.

Vojlovica

Zreňanin

Slováci v Zreňanine každoročne 10. apríla oslavujú Deň zreňaninských Slovákov. Tento dátum si zvolili na základe najstaršieho zápisu zachovaného od svojích predkov, ktorí datuje z roku 1795. V rámci osláv prebieha kultúrne podujatie ponúkajúce rozmanitý program.

Zreňanin

Legenda

kostol
múzeum
galéria
etno dom
divadlo
historické miesto

Osobitná rubrika portálu pomenovaná Kultúrna mapa, Vám ponúka možnosť zoznámiť sa s kultúrnym a spoločenským životom Slovákov v Srbsku začnúc od sťahovania Slovákov do jednotlivých prostredí až po súčasnosť, kde zvlášť pozornosť venujeme aktuálnemu postaveniu kultúry.

You need Flash player to see this content.